Vyzerá ako cédečko, normálny, klasický digipack, ale vo vnútri je vinyl. Platňa, formátu 5´´EP, pričom na každej z dvoch strán (označených skratkami kapely I a P) sú po dve skladby.

Pustil som ju na gramec, a hrala. Skúsil som najprv otáčky 33 a trafil som (asi), pretože túto rýchlu smršť si na zrýchlených otáčkach neviem predstaviť.

O tejto stredoslovenskej kapele som predtým nepočul, no nevadí. Bol som varovaný pred ultrarýchlym fast violence hardcorom, a takto pripravený ma nahrávka nemohla sklamať. Zbesilý gitarový čurbes so ženským krikom (spev nie je presné pomenovanie), občas na striedačku i mužským, zaujímavé texty. Štvrtý som je cover, od kapely Mäso (ani o nej som nepočul, ale podľa znalých je to slovenská HC legenda). Keby nebolo uvedené, že ide o cover, nezistil by som to nijakým spôsobom.

Rýchle, tvrdé, hlučné, silné. Živá nahrávka z vinylu ma potešila, aj si ju sem tam ráno pustím na nakopnutie (nie je dlhá). Skvostná je pre mňa, ktorý som mimo tento fanúšikovský okruh, hlavne forma tohto oranžového minivinylu vo vkusnom čiernobielom obale á la CD.

Vyšlo to tuto (http://label.punkgen.sk). A ako som zistil z bandzone stránky, IP fungovali od roku 2004 do 2012. Je to taký nárez, že dúfam, že svoju činnosť obnovia. Na koncerte to musela byť svojho času riadna šupa.