dnes je Štvrtok - 12. december 2024 - Otília | zajtra Lucia

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Frenky vs Michael Kocáb

Michael Kocáb je možno kontroverzná, každopádne zaujímavá postava politickej, spoločenskej a hudobnej scény. Podarilo sa mi s ním stráviť zaujímavé dva dni. Vyšli z nich dva materiály v Korzári, aktuálna správa i veľká reportáž o jeho návšteve rómskych osád pri Prešove. Samotný rozhovor (vlastne dva) bol oveľa dlhší. Ponúkam ho preto tuto.

Rozhovor sa konal na dvakrát. Prvý raz pred vystúpením v na prešovskej pešej zóne. Druhý raz po ukončení „okružnej trasy“ po osadách. Okrem mňa boli prítomní aj kolegovia. V prvom prípade Peter z Rádia Prešov, v druhom Roman z Romano Nevo L´il. Ich otázky sú napísané italikou. Rozhovor je len mierne skrátený, inak už by to bolo pridlhé aj na web.

Už teraz je tento rozhovor len pre fanatikov („neřkuli masochistov“), lepšie čítanie je to, čo už bolo publikované:

Kocáb zaplnil prešovskú Hlavnú:
http://korzar.sme.sk/c/4873978/kocab-zaplnil-presovsku-hlavnu.html

Stredovek v 21. storočí - rómske osady pri Prešove:
http://korzar.sme.sk/c/4926597/stredovek-v-21-storoci-romske-osady-pri-presove.html

Pražský výběr je živá, aktívna kapela. Vy ste zároveň ministrom. Nebije sa to trochu? Nie sú s tým problémy, napríklad pri organizácii programu?

- Nie, nie. My výhradne nikdy nehráme cez týždeň. Tu v Prešove je to skutočne jediná výnimka. A to len preto, že sme chceli prísť na tieto slávnosti. A keď už k tomu došlo, mám aj pracovný program. Samotné hranie nie je žiadna záťaž. To je hodinka. Avšak výjazd zaberie celý deň, preto som sa rozhodol, že to spojím s návštevou rómskych osád. Teraz sme prišli, odohrám koncert, čo je okamih, kedy by iní ministri boli trebárs vo vani a následne ma čaká ďalší program. Pokiaľ hráme, tak vždy pred víkendmi, tak raz za 14 dní. V čase, ktorý by bol voľný. Človek nemôže pracovať nepretržite. Navyše ja mám dobré svedomie, pretože som z oblasti šoubiznisu a ukázalo sa, že ten je pracovitejší než úradníctvo. Väčšinou je to tak, že na vláde ostávam skoro každý deň posledný. Všetci odídu, padne im o piatej, o šiestej, ja odchádzam o ôsmej, či o desiatej. Už tam aj pípa alarm a stále sa tam túla jeden minister, ktorý maká, lebo je zvyknutý makať neustále. A myslím si, že táto kombinácia je zaujímavá a ojedinelá a treba ju preto pestovať. Možno iný takýto minister na svete nie je.

Baví vás to? Dlhé roky ste boli poradcom prezidenta Havla, ale prakticky ste od odchodu sovietskych vojsk stáli mimo politiky. Teraz ste sa pokúsili o návrat, najprv neúspešne v senátorských voľbách, potom úspešne ako minister. Ako sa odzrkadlila tá dlhá doba mimo politiku? Alebo sa cítite ako ryba vo vode?

- Ako ryba vo vode. Dvanásť rokov som robil poradcu Havlovi, čo síce akoby nič zásadné neznamenalo, ale predsa len išlo o prezidenta, ktorý dosahuje význam tých najväčších prezidentov v Európe i vo svete. Kládlo to na mňa nároky v tom zmysle, že som musel byť pripravený takmer na akúkoľvek otázku. Takže mne neostávalo nič iné, len si to naštudovať a sledovať dianie. Mali sme pravidelne, každý štvrtok, tzv. polívku a tam človek nemohol neinformovaný. Takže som za tie roky intenzívne aspoň takýmto spôsobom v politike prítomný. Mám také návyky, že si prejdem tlač, sledujem všetky spravodajské a publicistické programy, „sjíždím“ rokovania poslaneckej snemovne. Dokonca som sa pristihol, že si pozerám aj tie, ktorých som sa osobne zúčastnil... Sedím na takom zlom mieste, kde nie je dobre rozumieť, takže si dopĺňam informácie. Nie žeby som bol nejaký flagelant, ale ma to skrátka prirodzene zaujíma.

Václav Havel sa angažoval aj pri komunikácii medzi druhej polovice Pražského výběru a vami. K zlúčeniu nedošlo, vznikol Pražský výběr II, čo Pavlíček s Čokom dosť ťažko niesli. Potvrdil nám to v rozhovore aj Vilém Čok. Ako to vnímate dnes? Aké sú dnes vzťahy? Či už je to uzavretá kapitola?

- Do určitej miery to možno je uzavretá kapitola, ale vďaka prístupu Pavlíčka a Čoka. Ja som akurát chcel hrať ďalej, to je celé. Oni navrhovali buď pasívnu rezistenciu, alebo kataklyktický stav. Ako si kto vyberie. Teda ostane spolu, ale nebudeme hrať a počkáme, kým sa všetci „vydovádějí“ na tých svojich súkromných akciách. Na to sa môžem vyprdnúť. Aj z hľadiska môjho zdravotného stavu - hovoril som si, že nebudem čakať roky, kým Pavlíček s Čokom „dojedou“ svoje muzikály. Kto by to urobil? Tak som povedal, že zatiaľ začnem hrať s inou partiou, ale s tým, že sa prípadne môžeme dať potom dokopy. Oni to vzali ako boj. Takže momentálne sa síce nebojuje, ale ani neuzmieruje. A keby chlapci prišli s iniciatívou, tak ja by som s nimi pokojne hral. Mne je to v podstate jedno. Teraz však mám výbornú partiu.

Viac sa cítite byť hudobníkom či politikom?

- Vždy ako muzikant. Je to jednoduchá odpoveď. Dané je to tým, že moje vzdelanie, môj celý život bola muzika, len s takými odskokmi do politiky. Dáva mi to možnosti, aké iní politici nemajú. Stanovím si, že zvládnem nejakú tému a ak nie, tak môžem pohroziť sám sebe, že to proste robiť nebudem. Nie som na tom závislý. Takže niečím konkrétnym prispejem, pomôžem, vysedávať tam ma nebaví. Ani z finančného hľadiska, ani z hľadiska seberealizácie. Politika ma baví len za predpokladu, že niečoho docielim. Keďže som si v minulosti navykol, zhodou okolností, na také veľké činy ako odchod sovietskej armády, tak ma nebavia tie drobnosti. Momentálne ma napríklad plne pohlcuje boj s extrémnou pravicou a to je téma, ktorá je potrebná, nutná, žiaduca, ale je zároveň aj dobrodružstvom. Takým rockovým, „klukovským“. Takže to ma celkom baví. No ako vravím, môžem s tým skončiť zo dňa na deň.

Dnes budete vystupovať s Pražským...

- Ja myslím, že nebudeme, lebo všetok čas na prípravu som strávil tu.

V Prešove hráte po 9 rokoch. Aké máte pocity pred takýmto vystúpením s kapelou?

- Nemám vôbec žiadne pocity. Také to tešenie sa či obavy, tie emócie už dávno odvial čas. Beriem to ako normálku. Znie to spupne, ale je to poctivá odpoveď. Tu to cítim viac politicky. Stretol som sa s primátorom, s vami novinármi a to mňa viac uspokojuje - ale to už je politická platforma. Takáto návšteva spriatelenej krajiny. Naviac ľudia, čo ma trochu poznajú, vedia, že mám Slovákov strašne rád, že som bol proti rozdeleniu republiky a keď už k nemu došlo, stále poškuľujem po Slovákoch. Som na nich trochu zaťažený, ale to každý vie a nebudem to teraz zdôvodňovať. Je to daný mojim pocitom, že je to moderný národ, progresívnejší než my. Toto ma baví, ale že by som sa „tetelil“, že si zahrám, to nie. To beriem ako normálku. Na to som už príliš dlho v tomto biznise.

-

Správa o stave ľudských práv v ČR vzbudila veľký ohlas...

- Je to delikátna vec. Som veľmi otvorený a robím vo vláde pomerne prelomovú politiku, teda akoby vynášam informácie, ktoré by ľudia podľa môjho názoru mali poznať, ale minulé vlády ich radšej nechávali v zásuvke. Dodnes som si nespravil názor na to, ako takúto správu komentovať, špeciálne v zahraničí. Tým teraz nemyslím Slovensko. Ak to poviete úplne naplno, okamžite sa zvýši tlak medzinárodného spoločenstva na nás. Mám tendenciu, keďže chcem alarmovať spoločnosť, vykladať veci v tom horšom svetle, ale to zasa z medzinárodno-politického hľadiska nie je úplne správne, pretože náš právny systém obsahuje pomerne perfektné antidiskriminačné opatrenia. Nie sme diskriminujúcim národom. A tá správa je plná alarmujúcich vecí, ktoré ak budem predostierať, svojim spôsobom hádžem na národ negatívnejšie svetlo, než je. Tá vec sa musí vydiskutovať, a pre mňa to nie je jednoduché, do akej miery to mám komentovať, zvlášť v zahraničí.

Ja som s takou naivitou, či politickou otvorenosťou informoval kanadské úrady a výsledkom je, že to má medzinárodný dopad. Preto by som sa s dovolením tomu vyhol.

Musím objektivizovať (aby si neprotirečil: doma hovorím ostro a preháňam) Hovorím napríklad o getách. Avšak existuje aj iný názor, že ide o normálne sídliská, s problémami. A keď to porovnám trebárs s tým, čo som videl tu, tak musím hodiť spiatočku. Lebo ten stav je tam -násobne lepší.
Teda mi ešte nechajte čas...

(... .)

V oblasti ľudských práv je to nesmierne komplikované, lebo v poslednej dobe sa dostáva naša krajina na paškál za ich nedodržiavanie a pritom to tak hrozné nie je. Niečo iné je alarmovať vo vnútri, niečo iné v zahraničí. Preto som rozpačitý.

Osady. Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Čo vás najviac šokovalo, prekvapilo?

- Nedá sa to zovšeobecniť po jednom dopoludní. Mám však pocit, po tých rozhovoroch - a tým si vysvetľujem, prečo sa niektorí Rómovia vracajú od nás - že prístup tej bielej majority je predsa len o kúsok priateľskejší. Ten rasizmus, či skôr xenofóbia, ktorá je u nás, sa mi nezdá, ale možno sa mýlim... Preto je možné, že sa niektorí vracajú, že u nás nie sú spokojní. Naopak, od nás zase odchádzajú do Kanady.

Na druhej strane, životné podmienky Rómov u nás sú -násobne lepšie. Nikdy v živote som nevidel niečo také, ako som videl dnes. Dokonca som vôbec nepredpokladal, že to bude až takéto. Na druhej strane chápem, že to vzniklo inak, historicky, že je to dané tou krajinou, ktorá je krásna a preto môže byť tendencia Rómov odchádzať do tej prírody. U nás to neplatí.

U nás sú to starostovia a primátori, ktorých občas kritizujem (ale z tých našich pozícií, nie medzinárodne), sú často pod mojou veľkou paľbou. No práve v tejto chvíli mám pocit, že by som sa im mal čiastočne ospravedlniť. Otázkou je, či to chcú priviesť tento typ (osady) - vymiestňovať ich mimo miest, ale pokiaľ s tým nejako zápasia, tak - aj tá najhoršia oblasť, ktorú som u nás videl, je -násobne lepšia než toto. Nie o kúsok, násobne.

Sú niektoré poznatky, ktoré ste tu zistili, prenosné aj na situáciu v ČR?

- Určite. Napríklad inštitút osobitného príjemcu, ktorý u nás nie je veľmi využívaný, tu funguje. Ale v malej lokalite, kde je 160 ľudí a kvalitná osoba, ktorá to dokáže ustrážiť. Avšak preniesť to masovo na obrovské sídlisko, kde nemáte záruku takého prívetivého výstupu, môže spôsobiť obmedzenia ľudských práv. S tými Rómami je v týchto prípadoch skutočne jednané ako s deťmi. Keby boli v týchto lokalitách prítomní intelektuáli, tak by to museli z titulu svojho postavenia odmietať. Ale keď sú takí naivní, otvorení, ľudia nemajú sociálne povedomie, nehovoriac o vzdelaní, môže im tento inštitút pomôcť prežiť a dostať sa do lepšej situácie. Musím konštatovať, že je to nesmierne komplikovaný problém a váham, či sa vôbec dá navrhnúť nejaké univerzálne riešenie. Každá tá lokalita má iné podmienky.

(...)

Ešte za komunizmu ste nahrali pieseň Já rasisty nikdy neměl rád. Nemáte pocit, že dnes je väčším protestsongom než pred revolúciou?

- Samozrejme. Je to veľký protest. Bohužiaľ, u nás už to nemá ten dopad. Zatiaľ. Keď sa zmobilizuje nejaká vrstva mláždeže, ktorá si to vezme za svoje, tak mňa s tým ženú všetci. Za všetko titulok: Cigánsky barón Kocáb opäť premarňuje svoju príležitosť mlčať (úsmev). Oni mi nefandia, tí bieli. Prepukol nejaký nedobrý vývoj. Aby som však bol presný, netýka sa to vládnucích kruhov, intelektuálov, či médií. Tam to chápu - v tom národe to tak nejako prestalo fungovať. Ľudia mi nefandia.

(...)

Chadima v knihe Alternativa vás osobne dosť tvrdo kritizuje a má na vás ťažké srdce. Čítali ste tú knihu? Čo vy na to?

- Čítal. Čo na to povedať? Nič. Asi sa zbláznil. Vôbec sa to neopiera o žiadnu skutočnosť. Vychádza z úplných banalít. Napríklad tá diskusia v Mladom světe. On tam prišiel neskoro, zachytil tú diskusiu v okamihu, keď už boli ustanované určité veci. Úplne prepásol moju zdrvujúcu kritiku, ktorú som mal na začiatku - predstavte si, že máte výstup, kde deklarujete, že sa to celé „prosere“ a keď oni sa potom začali dohadovať na nejakých kompromisoch, ... ..
... ...tak mi došla páska na diktafóne. Dorozprávali sme si to teda off records. Vyjadril sa v duchu, že Chadima naňho trochu „žiarlil“ a po revolúcii ukázal, že mu išlo o majetok. Toto je iná téma, každopádne by stálo za to osloviť Mikoláša Chadimu, alebo ich konfrontovať naraz spolu s Kocábom, ale to je na iný rozhovor... .

 
2.3.2011 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 6997 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS