Alice Cooper je svetovou legendou, ku ktorej sa hlásia celé generácie hudobníkov. Na scéne sa tento muž, vlastným menom Vincent Damon Furnier, prvý raz objavil ešte v roku 1964, o päť rokov na to vydal debutový album. Začiatkom sedemdesiatych rokov dobyl aj celosvetové rebríčky hitparád a odvtedy je prakticky nepretržite v kurze.

Čím to je, že dlhoročné hviezdy ako vy, Deep Purple, Iron Maiden, Black Sabbath s Diom a Ozzym sú stále aktívne, koncertujú a vypredávajú koncerty po celom svete? Chýba mladá krv?

- Mladí sa v súčasnosti začali zaujímať o klasický rock. Je výborné, že túto hudbu začali počúvať 15- až 25-roční. Prvý raz sa stalo to, že tá istá skupina sa páči rodičom aj ich deťom. Pre mňa je veľmi zaujímavé sledovať v obecenstve 15-ročných mladíkov a ich 40-ročných rodičov, pričom všetci majú rovnako radi tú istú hudbu. Predtým to bolo tak, že synovia hovorili otcom, počúvajte novú hudbu a naopak, otcovia vraveli synom, počúvajte Rolling Stones. Teraz je to prvý raz také, že rodičia aj ich deti chcú počúvať to isté. Je báječné, že na moje koncerty chodievajú matky, otcovia i ich deti.

Vy nežijete len zo zašlej slávy, tvoríte nové veci. Predstavíte nám váš aktuálny album?

- Som rozprávačom príbehov a rád sa považujem za človeka, ktorý tvorí skôr miniatúrne opery či krátke hry. Nový album Along Came A Spider je o masovom vrahovi. Spočiatku si o sebe myslí, podobne ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, že je bezchybný, ale nie je. Takisto neverí, že by sa mohol zaľúbiť do svojej obete. Sériový vrah však má všetky tieto slabosti.

Vaším najväčším hitom na Slovensku je jednoznačne Poison. Za tie roky ich však máte oveľa viac. Čo je podľa vás najväčší hit Alicea Coopera?

- Na celom svete bola asi naozaj najviac známa skladba Poison a tiež School's Out z roku 1971. Pravdepodobne to boli najznámejšie piesne počas celej našej kariéry. Avšak na našich koncertoch hrávame väčšinou 28 piesní. Je to prierez celého vývoja našej skupiny, od roku 1970 až po súčasnosť.

Mnohé hviezdy sa bránia rozhovorom. Možno aj preto, aby si zachovali určitú tajomnosť. Vy s tým nemáte žiadny problém. Neprekáža vám rozprávať o sebe pre médiá?

- Moja reálna osoba a Alice Cooper sú dve rozdielne postavy. Ja som úplne normálny človek, manžel starajúci sa o rodinu, skrátka dobrý chlapík. Alice Copper je strašný, až nechutný chlap.

Teda čosi ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde.

- Presne. V noci sa stávam Aliceom Cooperom, ktorý je môj úplný opak. Mňa veľmi baví meniť sa na pódiu na niekoho úplne iného a nepoznám inú postavu, ktorá by mohla byť mojím väčším protikladom než je Alice Cooper (smiech). Je to skutočne taký môj Mr. Hyde, ale v prvom rade je to obrovská zábava.

Kedysi sa o vás často na Slovensku písalo ako o americkej speváčke, teda v ženskom rode. Aký najväčší nezmysel ste si o sebe prečítali?

- Takých vecí som počul o sebe veľa, samozrejme aj to, že som žena. Ľudia ma spočiatku často pokladali za hrôzostrašného uctievača diabla, pritom som v skutočnosti kresťan. Niekedy si o mne mysleli, že som taký istý ako Alice Cooper, teda stelesnenie zla, no je to tak, ako som už vravel, že Alice Cooper je mojím protikladom. Vediem úplne normálny život. Mám 61 rokov, ženil som sa ako 33-ročný a nikdy som nepodviedol svoju manželku. A to je na rockovú hviezdu asi fakt neuveriteľné (smiech).

To ste fakt rockstar?

- V mojom živote je veľa irónie. Je ironické, že túto postavu hrávam, hoci ju vnútri neznášam. Som kresťan, svoje deti som vychoval dobre, dnes sa venujú umeniu a nikdy neprepadli rôznym nešvárom a lákadlám ako deti iných rockových hviezd.

Fungovali ste s generáciou, ku ktorej patrili Jim Morrison, Janis Joplin či Jimi Hendrix. Na svoj životný štýl oni doplatili životom. Vám sa podarilo nepodľahnúť drogám a alkoholu. Ako?

- Pred 28 rokmi som bol takmer mŕtvy. V tom čase mi môj lekár povedal, že mám zhruba dva týždne života na to, kým sa pripojím k Janis, Jimovi a Jimimu, kdekoľvek sú. Boli to vskutku divoké časy, na svoje problémy s alkoholom som takmer doplatil životom. Keď som sa zobudil, vracal som krv. Toto bol môj životný štýl. Odvtedy som nepil žiaden alkohol, nefajčil som a nezobral som nijaké drogy. A aj keď mám po šesťdesiatke, fyzicky sa cítim v lepšej kondícii, než som mal tridsať.

Vaše párty s Jimom Morrisonom sú priam legendárne. Aký bol Jim?

- Jim bol jedným z výnimočných ľudí. On i ďalší členovia skupiny Doors boli naši kamaráti. Jim bol kreatívny, unikátny a jedinečný. Všetci, ktorí ho poznali, boli presvedčení, že onedlho zomrie. Neexistoval spôsob, ako mu to vyhovoriť. Životný štýl, ktorý viedol, bol taký, že ak sa mám priznať, neveril som, že sa vôbec dožije takého veku, akého sa dožil - 27 rokov. Všetci sme z toho boli doslova prekvapení. Za svoj život do seba napchal toľko drog a spravil toľko bláznivých vecí, až je to neuveriteľné. Pri tomto spôsobe života mohol podľa mňa zomrieť oveľa skôr.

Prídete na Slovensko, čo je dnes už pomerne bežný jav. Za komunizmu sme tu o takýchto koncertoch mohli iba snívať. Viacerí umelci sa však snažili hrať za železnou oponou. Mali ste aj vy takýto záujem?

- Samozrejme. Keby to bolo na mne, hrali by sme tu už vtedy. Stredná a východná Európa je dnes rovnaká ako iné časti sveta. Som si istý, keby sme tu hrali aj predtým, ľuďom by sa naša šou páčila a zabávali by sa. My radi vystupujeme hocikde. Hrali sme povedzme v Londýne, v Moskve a keby nás pozvali na Slovensko, veľmi radi by sme prišli. Určite by to bolo vzrušujúce a hlavne niečo nové. Preto sa teším na koncerty na Slovensku, ktoré nás teraz čakajú.

V každom meste, v ktorom hráte, neostávate v hoteli, ale idete si ho pozrieť. Na čo sa tešíte v Košiciach? Poznáte už svoj program?

- Hneď po tom, čo sa ubytujem, opustím hotel. Vyberiem sa niekam do centra mesta. Pôjdem sa prejsť, aby som spoznal toto mesto. Ak ma teda stretnete na ulici, nebuďte prekvapení, robím to v každom meste.

Aký je váš recept na úspech v šoubiznise?

- Zostať aktívny v šoubiznise je možné. Môže sa z vás stať legenda, o ktorej sa rozprávajú príbehy, až sa dostanete na tú úroveň, keď sa ľuďom začne zdať neuveriteľné, že osobnosti ako Mick Jagger, Robert Plant a ďalšie ešte stále koncertujú. Podstatné je, keby ma dnes niekto zastavil na ulici, nemám žiadny problém sa s ním odfotiť, či dať mu autogram. Zbližuje ma to s mojimi fanúšikmi.

Hlásia sa k vám celé generácie rôznorodých muzikantov. Aký je to pocit?

- Musíte brať každého ako svojho najlepšieho kamaráta. Je jedno, koho stretnem na ulici, každého beriem tak, akoby to bol môj spoluhráč zo skupiny, pritom v skutočnosti môže byť zmrzlinárom. Každý si zaslúži rovnaký rešpekt. To, že hrám Alicea Coopera, neznamená, že sa cítim byť niečo extra. Nemám dôvod sa nad nikým vyvyšovať.

Ste známy veľkou šou na koncertoch. Baví vás hudba, alebo ju už beriete ako prácu?

- Ľudia ako Iggy Pop, Lou Reed a podobní už dávno mohli byť v dôchodku. Ja tiež. Napriek tomu títo všetci milujú vystupovanie na pódiu pre publikum. Pre nás to teda znamená, že nemusíme robiť turné, ale chceme. Na rozdiel od minulosti, keď bolo nutné vyraziť na šnúru, dnes už to robiť nemusím. A o to viac si koncerty užívam.

Viac čítajte na:
http://korzar.sme.sk/c/5102632/alice-cooper-monstrum-som-iba-na-podiu.html

Foto: Róbert Sándor, Korzár