Mohol počkať a prísť s vyzretou muzikou, pretože z albumu nie je jasné, či Robo chce byť folkový pesničkár, rocker, hľadač nových trendov, alebo zájsť do džezovo-swingových vôd. Vychádza z toho tuctový pop, ktorým síce môže osloviť cieľovú skupinu dvanásťročných dievčat, ale aj na tomto poli má ťažkú konkurenciu. Po zvukovej a aranžérskej stránke sa albumu veľa vytknúť nedá a Robovi Pappovi rozhodne nechýba talent, to je však asi všetko pozitívne na tomto albumu. Výstražný je už obal - v štýlu "som ja ale fešák" - a obsah, napriek účasti viacerých zvučných mien, je tiež dosť biedny. Autorsky sa na ňom prezentovali, hlavne po textovej stránke, Roman Vámoš a Vlado Čulík. Čo sa týka textov, je fakt škoda ničiť na nejaký komentár k nim novinový papier.

Summa summarum: Škoda. Robo Papp talent naozaj má, ale po tejto platni ostáva stále len prísľubom. A o to menším, že tento album bol evidentne robený ako bohapustý komerčný kalkul, čo sa mu zrejme v konečnom dôsledku nevyplatí. Ak však chce využívať toto cédečko len ako účinný prostriedok na balenie báb, potom je všetko O. K.