Miro Žbirka Live
Miro Žbirka Live, CD, Universal Music, 2004 Miroslav Žbirka alias Meky vydal svoj prvý živý album, nazvaný jednoznačne - Live. Logicky naň umiestnil svoje najväčšie hity, pochopiteľne v živom prevedení. Ako sa mu tento zámer podaril? Vyšlo z toho počúvateľné svojbytné cédečko, alebo len ďalšia kompilácia starých flákov?
Zdalo sa, že nový počin nebude ničím iným, než ďalším varením z tých istých surovín, z akých už Žbirka uvaril všetky tie 12 naj (k nim sa ani nehlási), 20 naj, 22 dní naj, The Besto Of 2... Tracklist albumu by tomu aj nasvedčoval. Našťastie tomu tak nie je. Prečo? Z viacerých dôvodov.
Po prvé, ide o naozajstné live CD, ktoré má osobitý zvuk (mimochodom, veľmi dobrý) a zachytáva určitú atmosféru. Fanúšikovia, ktorí navštívili niektorý z koncertov posledného Mekyho turné, by si album mali zaobstarať. Vo veľkej miere totiž kopíruje práve priebeh týchto vystúpení.
Po druhé, na albume nie sú len hity, ale podstatnú časť z neho tvoria veci z poslednej radovky Modrý album (Beáta Dubasová má na Žbirku za tento názov iste ťažké srdce). Išlo o silný album, o čom svedčí, že koncerty nekončil niektorým zo svojich megahitov, ale „modrou“ piesňou Mám rád.
Po tretie, hity sú hity, a na živých koncertoch majú svoje nezastupiteľné miesto. Cédečko (i koncert) rozbehli 22 dní a Denisa, z ďalších tutoviek nechýba Čierny deň, výborná slaďáková zmeska (V slepých uličkách, Katka a Prvá), Biely kvet, či Atlantída. Medzi takéto tutovky dnes už možno zaradiť ďalšiu „modrú“ pieseň - duet s Marthou Co bolí to přebolí.
Po štvrté, hostia a bonusy. V tomto prípade ide o korenie cédečka, ale to mu dodáva tú správnu chuť. Okrem Marthy si s Mekym zahrali aj jeho deti. Malý David na bicie v Ceste zakázanou rýchlosťou (jeho rytmus je predsa len o čosi pomalší, čo možno porovnať s „originálnou“, nadupanou verziou) a malá Linda v Láskach bezbranných. Iste, Linda nie je nejaká veľká speváčka, ale jej ráčkovanie a občasný pražský prízvuk netrhajú uši, skôr znejú roztomilo. Iste obe skladby s Mekyho deťmi nepatria v tomto prevedení ku klenotom, ale kto by mu nedoprial zahrať si s vlastnými deťmi. Veď je to paráda! Lásky bezbranných je prvý bonus, tým iným je Follow Me. „Povinná“ pocta Paulovi McCartneymu. Ani tu sa nikto nemôže čudovať, že Meky zaradil na svoju platňu coververziu songu, ktorý mu (nielen Žbirkov) megaidol McCarney predohrával v šatni!
Práve vďaka Davidovi, Linde a Paulovi bude toto CD určite patriť medzi Žbirkove najmilšie. Avšak dá sa predpokladať, že si ho obľúbia aj ďalší poslucháči (a bude ich zrejme veľa), práve kvôli spomínaným štyrom dôvodom.
P. S.: Ešte niečo. Miro Žbirka nemá veľké šťastie na obaly svojich platní. Ani pri tomto cédečku neprekročil tieň, skôr naopak. Obal je dosť nevydarený, akoby pripravený štýlom „aby bolo“.
(december 2004)
Rozhovor s Mekym: http://www.frenky.sk/?c=12&id=308