Frenky vs Mňága a Žďorp
Jednou z hviezd trenčianskeho festivalu Topvar Pohoda 2000 bola kapela z Valašského Meziříčí, ktorá si už trinásť rokov hovorí Mňága a Žďorp.
Na svojom konte má platňu Made in Valmez, ktorá sa nedávno stala najlepším českým a slovenským albumom deväťdesiatych rokov. Po Made in Valmez nasledovali úspešné tituly Furt rovně! (tohto cédečka sa predalo päťdesiattisíc nosičov), Radost az na kost, minialbum Valmez Rock City, Ryzí zlato s producentom Ivanom Kralom, Bajkonur a zatiaľ posledný album s názvom Chceš mě? Chci tě! K tomu treba prirátať film Petra Zelenku Mňága - Happyend s rovnako úspešným soundtrackom, či sólový album lídra Mňágy Petra Fialu Nečum a tleskej vol. II. Mňága a Žďorp je však skvelá predovšetkým na živých vystúpeniach. Pred rokom na trenčianskej Pohode bola hlavnou hviezdou prvého dňa festivalu a Petr Fiala sa mi vtedy pochválil, že má dvojčatá. Na tohoročnej Pohode priznal, že "dovolenka by bola, keďže mám šesť detí, vojenská operácia. Takže skôr pôjdem len niekde do lesa". Nerozprávali sme však s ním, spolu s našimi kolegami, len o dovolenke a dvojčatách...
Český časopis Rock & Pop vyhlásil nedávno anketu o najlepší český a slovenský album deväťdesiatych rokov. Zvíťazila platňa Made in Valmez. Práve táto platňa bola svojho času, keď vyšla v malom vydavateľstve N. A. R., dosť kritizovaná. Nakoniec sa ukázalo, že platňa prežila všetky kritiky. Aký je váš vzťah k tejto platni?
- Vďaka tejto platni sme začali hrať. Vtedy sme sa napchali do štúdia, z asi štyridsiatky piesní, ktoré sme mali, sme vybrali pätnásť, a tak vyšiel náš debut. To, že sme teraz za to dostali nejakú cenu je príjemné, ale topánky si pre to hrýzť nebudeme.
Čo teda chystáte nového?
- Natočili sme ďalšiu platňu, vyjde v septembri. Volá sa Nic složitýho.
Mňága hrá stále tú istú hudbu, aj keď určitý progres je cítiť. Nový album bude rozvíjať nové hudobné metódy, alebo to bude skôr návrat k muzike, ktorá bola povedzme na prvej platni?
- Vôbec to neriešim. V kapele je šesť ľudí, každý je obmedzený tým, čo má v hlave alebo v rukách, urobíme piesne, spravíme ich tak, aby sa nám dobre hrali na koncertoch, aby sme z nich mali radosť a všetky tieto 'pindy' okolo nechávame na ostatných.
Ešte posledná otázka k vašej prvej platni. V Trenčíne ste z nej hrali všetky najväčšie hity, napríklad aj pieseň Klec v kleci ktorú ste už dlho - zvlášť na Slovensku - nezahrali...
- Na festivale je lepšie hrať piesne, ktoré ľudia poznajú...
Znamená to teda, že každý váš koncert je originál?
- My to vždy zhruba každý polrok prehádžeme. Máme asi stodesať pesničiek, vždy z nich vyberieme tridsať a tie hráme pol roka. Potom už to prestane baviť aj nás samých, začína sa to stávať rutinou, a tak to prekopeme a znovu je to dobrodružstvo.
Na Pohode ste hrali aj pred rokom, keď ste boli headliner prvého večera. Kedy sa hralo lepšie, pred rokom, či teraz?
- Je tu lepšia zvuková aparatúra, je tu viac ľudí. Chaos je tu rovnaký ako pred rokom, čo je normálne.
Je veľký rozdiel medzi českým a slovenským publikom?
- Ľudia reagujú vcelku podobne. Väčšinou majú radosť z pesničiek a my tiež máme radosť, že oni majú radosť. Na Slovensku je to publikum trochu divšie, napríklad v kluboch robia väčší bordel, ale to robia aj u nás.
Čo vás v poslednej dobe najviac potešilo?
- Ja mám radosť každý deň. Každý deň sa ráno zobudím a mám radosť, že ešte žijem. Takže tak.