Keď priniesla najsledovanejšia slovenská televízia rozhovor so spevákom Richardom Müllerom, konečne sa v oblasti drog rozvírila neobvykle pokojná hladina verejnej mienky. Doposiaľ sa na Slovensku mlčalo. Konštatovalo sa síce, že drogy sú zlé, no príliš sa nepripúšťalo, že by sa tento problém Slovenska skutočne dotýkal. Taktiež sa nepripúšťala ani téma legalizácie takzvaných ľahkých drog (marihuana a hašiš), aj keď ide o úplne legitímnu tému, o ktorej diskutuje odborná i široká verejnosť v celej Európe.

Po rozhovore s Müllerom sa na Slovensku konečne obrátila pozornosť na drogové otázky. Aj keď sa poniektorí zľakli a ozvali sa, že televízia Markíza rozhovorom s Müllerom porušila zákon a propaguje drogy, ozývajú sa už aj hlasy, ktoré hovoria o drogových otázkach otvorene. A to vrátane otázky legalizácie ľahkých drog. Podľa najaktuálnejších štatistík mala už skúsenosť s marihuanou približne tretina slovenských mladých ľudí. V prieskume ESPAD, ktorý bol robený pre 1.- 4. ročníky stredných škôl na Slovensku ešte v roku 1995 na vzorke 807 respondentov z Bratislavy, anonymne priznalo užitie konopných drog (marihuana, hašiš) takmer 42 percent študentov. Pričom druhou drogou v poradí, boli s obrovským odstupom prchavé látky (toluén), ktoré si vyskúšalo 14,5 stredoškolákov. Desaťpercentnú hranicu prekročili už len sedatíva bez receptu. Niektorí odborníci pritom tvrdia, že spomínané číslo mládeže experimentujúcej s drogou prevyšuje 60 percent, keďže výskumy nie sú štatisticky presné a spomínané údaje sú v skutočnosti vyššie. O čom vypovedajú spomínané čísla? Snáď o tom, že štyria z desiatich mladých ľudí na Slovensku sú narkomani a kriminálnici? Alebo bude pes zakopaný inde...

Legalizácia - áno, či nie?

Na tému legalizácie mäkkých drog v Európe diskutujú politici, lekári, psychológovia, právnici, umelci i publicisti, iba na Slovensku sa o nej mlčí. Na rozdiel napríklad od Čechov, kde legalizáciu podporujú nielen liberáli, ale aj časť politikov z konzervatívnej ODS.

Mäkké drogy legalizovalo v roku 1976 Holandsko, ktoré je aj členom Európskej únie. Holandská legalizácia spočíva v tom, že pestovanie, výroba, či distribúcia aj konopných drog je síce zakázaná, ale existujú takzvané coffee-shopy, kde je možné si konopné drogy pre osobnú spotrebu zakúpiť. Nedávno legalizovalo mäkké drogy Švajčiarsko a vo Veľkej Británii prešiel bol v posledných dňoch prijatý kompromisný zákon, ktorý dovoľuje využívať marihuanu na lekárske účely.
Aké sú hlavné argumenty tých, čo sú za legalizáciu ľahkých drog a tých, čo sú proti?

Hlavným argumentom tých, čo sú za legalizáciu ľahkých drog je, že marihuana je menej škodlivá ako všeobecne tolerovaný alkohol. Ani alkoholová prohibícia nepriniesla žiaduci efekt, či už bola v USA, alebo v ZSSR. Profitovali z nej iba zločinecké syndikáty. Stúpenci legalizácie preto tvrdia, že zakazovaním prírodných drog ako marihuana a hašiš, sa nevyrieši drogový problém a prinesie o osoh najmä narkomafii. Tvrdia tiež, že mladí ľudia siahajúci po droge, si rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami neuvedomujú, čo má vplyv na nárast závislých narkomanov medzi mládežou.

Odporcovia legalizácie tvrdia, že drogy ako také sú svinstvo, preto je nutné postupovať represívne. O marihuane hovoria, že síce nie je až tak nebezpečná, ale tvorí akúsi predizbu, predstupeň k užívaniu tvrdých drog.

Najväčšie odborné polemiky sa vedú okolo možnej závislosti na samotnom tetrahydrocannabiole (THC - látka, ktorú obsahuje marihuana a hašiš). Fyzickú závislosť dodnes nikto nepreukázal, a tak je hlavným argumentom odporcov legalizácie závislosť psychická. V tejto situácii je paradoxné práve vyjadrenie Richarda Müllera v týždenníku Dominofórum, kde na poznámku redaktorov o tom, že sa o marihuane vraví, že nie je návyková droga, reagoval slovami: "Ja som na vlastnej koži zistil, že je. O tom som presvedčený."
Nech už má pravdu jedna, či druhá strana, rozhodne je to však vážna otázka do diskusie.

"Neexistuje vedecká štúdia potvrdzujúca, že marihuana je predstupňom k tvrdým drogám"

Marihuana je aj z lekárskeho hľadiska kontroverzná droga. Okrem jej nebezpečenstiev sa otvorene hovorí o jej pozitívnom vplyve pri liečení určitých nemocí, napríklad Parkinsonovej choroby. "V niektorých štátoch USA, napríklad v Kalifornii, sa už pred niekoľkými rokmi umožnilo používanie marihuany v niektorých medicínskych indikáciách, predovšetkým pri terminálnych, čiže konečných fázach ťažkých ochorení, akými sú AIDS, onkologické ochorenia a podobne. Treba povedať, že aj súčasná medicína u nás používa pri terminálnych fázach látky kvalifikované ako drogy, konkrétne opiáty," uviedol MUDr. Vladimír Čapoun, primár Centa pre liečbu drogových závislostí v Košiciach, na margo lekárskeho využitia, pričom poznamenal, že opiáty sú silnejšie, než látky, ktoré obsahuje marihuana. Čo vraví na postoje, že konopné drogy sú vstupnou bránou pre tvrdé drogy?

"Neexistuje žiada vedecká štúdia, ktorá by to potvrdzovala," povedal Vladimír Čapoun a ďalej skonštatoval: "Naopak, napríklad v USA má skúsenosti s marihuanou 60 percent ľudí (vrátane prezidenta Clintona - pozn. red.) a na iných ilegálnych drogách je závislá iba malá časť populácie, asi jedno percento. Takáto súvislosť teda neexistuje."

Aký je jeho názor na eventuálnu legalizáciu mäkkých drog? "K legalizácii u nás mám krajne negatívny postoj. U nás je to nezmyslom, lebo nie sme právny štát, zákony sa tu nedodržiavajú," povedal V. Čapoun a ako odstrašujúci príklad uviedol, že aj alkohol je do 18 rokov zakázaný, napriek tomu jeho nelegálne podávanie tolerujú nielen krčmári, ale aj rodičia.
Môže pomôcť droga umelcom ku kreativite? "Nie. Každá droga skôr či neskôr vedie k poklesu. Umelec, ktorý používa drogy ku kreativite nevytvorí nejaké dielo preto, že ich užíva, ale napriek tomu," odvetil Vladimír Čapoun.

Čo vravia na drogovú legislatívu slovenskí politici?

Drogy sú problémom nielen kultúrnym, lekárskym, či sociálnym, ale aj legislatívnym. Na Slovensku je táto otázka legislatívne podchytená najmä v Trestnom zákone v §186 až 188 a v zákone 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Aký názor na súčasnú protidrogovú legislatívu majú slovenskí politici? Všetkým parlamentným, aj niektorým neparlamentným politický subjektom, zaslal denník Korzár dve otázky: 1. Myslíte si, že súčasná protidrogová legislatíva je postačujúca? 2. Aké je stanovisko vášho politického subjektu ku otázke eventuálnej legalizácie tzv. ľahkých drog (podľa holandského modelu)?

Odpovede nedoručil najsilnejší parlamentný subjekt - HZDS, ani jeho opozičný partner - SNS. Práve názory týchto dvoch strán sú pri tvorbe protidrogovej legislatívy dôležité. Z doterajších vyjadrení predstaviteľov týchto strán ale vyplýva, že sa prikláňajú skôr k represívnej protidrogovej politike. Odpovede nám nedodali aj ďalšie subjekty, ale väčšina strán a hnutí nám svoje stanoviská poskytla.

"Demokratická strana považuje slovenskú protidrogovú legislatívu, najmä jej represívnu časť za porovnateľnú s legislatívou v západnej Európe. Problémom je, že na Slovensku existuje nižšia vynútiteľnosť práva, a to aj v tejto oblasti. V tomto zaostávame za západnou Európou, ktorej tragické skúsenosti
s problémami súvisiacimi s drogami sú ešte vážnejšie ako slovenské skúsenosti, hoci situácia vo väčších mestách na Slovensku je tiež alarmujúca. Ani spoločenská diskusia o tejto problematike nie je na Slovensku na takej úrovni ako v západoeurópskych krajinách," uvádza hovorca Demokratickej strany Ondrej Dostál a na druhú otázku odpovedá: "Demokratická strana jednoznačne odmieta úvahy o možnosti legalizácie tzv. ľahkých drog."

Vladimír Pčolinský z KDH tvrdí, že "súčasná slovenská protidrogová legislatíva je jedna z najprísnejších v Európe. KDH sa postará, aby takou aj zostala." Na margo druhej otázky uvádza: "KDH vyznáva v tejto oblasti princíp nulovej tolerancie k drogám. Sme proti legalizácii akýchkoľvek drog. Mäkké drogy sú len prestupnou stanicou na ceste k tvrdým drogám."

Podľa liberála Jána Budaja z DU je v súčasnej dobe potrebné dôkladne dodržiavať plnenie litery zákona v tejto oblasti. Upresni, že v praxi je možné ešte mnoho vecí zlepšiť, napríklad polícia musí využiť nové možnosti, ako napríklad inštitút agenta provokatéra. Podľa jeho slov čas ukáže, či je potrebné ešte zákony vylepšiť. "Slovensko má dosť návykových látok a smer, ktorým sa treba vydať, aby sme boli úspešnou spoločnosťou je opačný - menej alkoholikov, žiadni drogoví díleri, konkurencieschopná mladá generácia. Liberáli už všade vo svete vedia, že moderné je byť zdravý," dodáva na margo otázky eventuálnej legalizácie J. Budaj.

"Úprava v súčasnom trestnom zákone je dobrá, až na ustanovenia, ktoré sa týkajú trestného postihu osoby, ktorá má pri sebe drogy len na osobnú spotrebu. Domnievam sa, že právna úprava ktorá platila do poslednej novelizácie trestného zákona, bola z tohto pohľadu vyhovujúcejšia. Trestné právo nič nevyrieši na narkomanovi, pretože ide o chorú osobu a uloženie trestu takejto osobe nezmení nič na jej prístup k narkotikám," mieni Robert Fico, poslanec NR SR a predseda strany Smer a dodáva: "Som zásadne proti uvoľneniu právnej úpravy postihujúcej obchodovanie s narkotikami. Pokiaľ však ide o osobnú spotrebu, mohli by sme naozaj uvažovať o tom, že pri zadržaní osoby, ktorá má pri sebe preukázateľne drogy len na osobnú spotrebu, by sme postupovali inak ako s použitím trestného zákona. Holandský model je príliš liberálny a zdá sa, že má viac nevýhod ako výhod, preto sa k nemu nehlásim."

Olga Pietruchová, tlačová tajomníčka SOP, v prvej odpovedi uviedla, že Strana občianskeho porozumenia "presadzuje podporu prevencie boja proti drogám, inštitúciám, ktoré propagujú boj proti drogám a venujú sa liečeniu drogových závislostí. Východisko vidíme v prijatí prísnejších zákonov, postihujúcich hlavne výrobcov drog a drogových dílerov. Musíme zabrániť, aby sa Slovenská republika stala prestupnou i konečnou stanicou organizovaného zločinu vo všetkých formách, teda aj obchodovania s drogami." Podľa jej stanoviska je situácia na Slovensku podstatne odlišná ako v Holandsku, ktoré prijalo legalizáciu ľahkých drog po dlhoročnom procese prípravy. "Na Slovensku takéto riešenie momentálne a ani v najbližšej budúcnosti neprichádza do úvahy, naša verejnosť a spoločnosť na takúto liberalizáciu nie je pripravená a ani by ju neprijala pozitívne. Podľa nášho názoru cesta ku závislosti na tvrdých drogách vedie cez drogy ľahké, preto ich legalizáciu nebudeme podporovať," konštatuje O. Pietruchová.

Podľa Petra Skoubu, mediálneho poradcu Strany demokratického stredu, akákoľvek právna úprava spoločenského (protispoločenského) problému, či javu, môže byť vždy lepšia a dokonalejšia, vrátane drog. Platný zákon 139/1998 Z. z. je podľa jeho názoru rozsiahly a na súčasné potreby vyhovujúci, rovnako je to aj s Trestným zákonom: "Právna úprava je teda v tomto čase dobrá. To však nestačí. Viac pozornosti sa žiada prevencii najrozmanitejšej povahy a aplikácii právnych noriem orgánmi trestného konania, vrátane primeranému trestaniu."
Na margo legalizácie tzv. ľahkých drog P. Skouba uvádza, že SDS je "toho názoru, rovnako ako britský spevák Chris Rea v pesničke The Road To Hell, že je to začiatok cesty do pekla... Keď ktokoľvek raz siahne po droge, či už ”ľahkej” alebo ”tvrdej”, je to začiatok vážnych životných a ľudských problémov i osobných tragédií. Myslíme si, že tzv. ľahké drogy sú iba prvým krokom, prvým spoznaním niečoho, čo neskôr mnohí ľutujú a sú ochotní dať doslova ”všetko na svete” za to, aby sa dokázali vzdať drogového pokušenia. Niekedy je však už, žiaľ, neskoro." Podľa neho nikto môže argumentovať, vychádzajúc z holandského modelu, že "marihuana, ktorá patrí do skupiny tzv. ľahkých drog, má aj liečivé schopnosti a v malých dávkach pôsobí povzbudzujúco na ľudský organizmus. Iní zas argumentujú, že legálnym predajom marihuany ”sťažíme” prácu dílerom drog. Nevinné fajčenie "trávy" v 60-tych rokoch prerástlo v Spojených štátoch i v Západnej Európe do drogového boomu. Nechceme však tento problém generalizovať, sú i takí, ktorí pri prvých "šlukoch" trávy si dokážu povedať dosť! Ale čo s tými druhými?"

Na otázky ohľadom protidrogovej legislatívy zareagovalo z mimoparlamentných subjektov aj pomerne neznáme Občiansko-demokratické hnutie. "Súčasná protidrogová legislatíva založená na represii je z nášho pohľadu plne postačujúca. Implementácia práva a postup orgánov činných v trestnom a súdnom konaní sa však v prevažnej miere viac zaoberá posledným článkom reťazca - konzumentom drog, teda chorými ľuďmi, vyhýbajúc sa veľkým distribútorom a výrobcom drog, či už zo strachu alebo zámerne, vďaka enormnému nárastu korupcie v týchto zložkách. S určitosťou však vieme, že takýto postup šíreniu drog nezabráni. Neliečime chorobu, ale následky," uvádza sa v stanovisku ODH, ktoré ďalej dodáva, že prevencia na Slovensku prakticky neexistuje: "Práca s mládežou, ktorá je podľa štatistík najväčším konzumentom drog je u nás žalostná. Spoločnosť vedená súčasnou, ale aj minulou vládnucou garnitúrou nedáva mladým ľuďom ani najmenšiu šancu, nieto ešte záruku na svoje nasledujúce uplatnenie v spoločnosti. Dezilúzia, beznádej a všade naokolo víťaziace zlo a bezprávie deformuje ľudskú psychiku. Mladí ľudia pod vplyvom tohto vývoja sú náchylnejší hľadať falošné šťastie a zabudnutie pod vplyvom drog." Podľa odpovede ODH sa nesmie zabúdať ani na takzvané tolerované drogy, ako tabak, či alkohol, "a odstrániť tak schizofrenický pohľad pri posudzovaní rôznych návykových látok, ktorých zhubný vplyv a škodlivosť užívania sú rovnocenné s takzvanými tvrdými drogami. K danej problematike sa však na takom malom priestore nedá zodpovedne vyjadriť". Otázka legalizácie ľahkých drog je podľa ODH v našej spoločnosti zatiaľ predčasná. "K takému kroku ešte nedozrelo myslenie väčšiny slovenských občanov. Naopak zahájenie diskusie je viac než vhodné, pretože proces zmeny postoja spoločnosti je dlhodobá záležitosť. Musíme nechať vyjadriť sa k danej problematike odbornú verejnosť, teda lekárov, psychológov, psychiatrov i laikov, či samotných konzumentov, a dospieť tak vlastne k poznaniu či ľahké drogy ohrozujú spoločnosť až na základe týchto skutočností, ktoré nie sú nám ešte úplne jasné, postupovať ďalej, či už za úplný zákaz (ako je to v súčasnosti) alebo určitú toleranciu k týmto návykovým látkam," dodáva stanovisko ODH.

Pozoruhodná odpoveď prišla od Jaroslava Bublavého z miniatúrnej mimoparlamentnej Strany priateľov vína, ktorá je "za zlegálnenie všetkých drog, nielen ľahkých. Náš názor nám zatiaľ nikto nevyvrátil, no nevylučujeme to. Namiesto mafií by mal zarábať štát, v podobe napríklad spotrebnej dane a DPH. Pri ročnej spotrebe drog na Slovensku za päť miliárd by to mohli byť 2-4 miliardy do štátnej kasy. Nedávno zhabané drogy za dve miliardy by mali putovať do lekární, nie do spaľovne. Je zlé, keď poctivý daňovník musí platiť policajtov, colníkov, lekárov a peniaze zhrabne mafia. Keby šli do štátnej kasy, bolo by viac na prevenciu, osvetu, liečenie."

So značným časovým odstupom - kvôli neprístupnosti e-mailovej schránky -poskytla odpovede na uvedené dve otázky aj Sociálnodemokratická strana Slovenska: 1. Myslíte si, že súčasná protidrogová legislatíva je postačujúca? "Legislatíva je postačujúca, ale čo sa zanedbáva je primárna prevencia a celkovo výchova mladých ľudí. Z toho vyplýva tolerancia represívnych zložiek, čo vlastne znamená ich zlyhávanie."
2. Aké je stanovisko vašej strany ku otázke eventuálnej legalizácie tzv.
ľahkých drog (podľa holandského modelu)?
"Zo všetkých nami zozbieraných materiálov jasne vyplýva, že legalizácia
mäkkých drog je pre spoločnosť nerentabilná, pretože s legalizáciou stúpa
počet užívateľov mäkkých drog a v závislosti na tom aj počet závislých na
tvrdých drogách. Keďže priemerný narkoman spôsobí ročne približne dvesto
trestných činov, a náklady na liečenie, detoxikáciu a
resocializáciu sú taktiež nemalé, je jasné, že Slovensko na to proste nemá a určite by to nebolo prípustné zo žiadnej strany. To iste vychádza aj z výsledkov
tzv. holandského modelu."

Muzikanti a drogy

Sex, drugs and rock´n´roll, teda sex, drogy a rock´n´roll, odjakživa patrili k sebe. Elvis Presley, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Brian Jones, Jim Morrison, Sid Vicious, Kurt Cobain a tisícky ďalších sú toho "mŕtvym" dôkazom. Ani Richard Müller nie je jediným hudobníkom, ktorý má s drogami svoju skúsenosť. V skutočnosti je percento hudobníkov, ktorí majú s drogami čo do činenia omnoho vyššie. Spomeňme aspoň niektorých, u ktorých sa zdajú byť spomínané problémy najvypuklejšie.

Oskar Rózsa
Tento uznávaný basgitarista, ktorý má navyše klasické hudobné vzdelanie, bol niekoľko rokov na heroíne. Jeho mal Müller na mysli, keď povedal: "Nikdy som sa netajil tým, že môj priateľ, kolega, muzikant, producent, mi dvakrát pichol heroín..." Rózsa medzičasom verejne vyhlásil, že už s heroínom skoncoval.

Andrej Šeban
"Na to sa pýtajte Müllera," reagoval na našu otázku ohľadom toho, či príčinou konca ich koncertnej spolupráce boli drogy, na minuloročnom festivale Pohoda, Andrej Šeban. Nikdy sa netajil tým, že fajčí marihuanu, ktorá zohrala svoju rolu aj pri natáčaní platní s Rišom Müllerom, Oskarom Rózsom (ktorý bol v tom čase na heroíne) a Marcelom Buntajom - PPF a LSD. Mimochodom, škandalózny, či minimálne kontroverzný názov projektu PPF, teda Po piči front, ani názov albumu LSD, nikomu nevadili. S tvrdými drogami problémy údajne nemal. Pripomíname, že čo do kreativity, tak tento hudobník nahral asi stovku albumov.

Martin Valihora
Mladý bubeník, podľa Hudobnej akadémie najlepší inštrumentalista minulého roku. Hral s kadekým, od Roba Grigorova a jeho Midi, cez Prúdy, až po skupinu Juraja Buriana, ktorá, mimochodom, doprevádzala Müllera na turné k Nočnej optike, po tom, čo s nim odmietli hrať "šebanovci". Práve Müller venoval Valihorovi pieseň na platni LSD, kde o ňom spieva (ako o Martinovi V.), že mu dlhuje "hriešne prachy", ktoré minul na heroín. To hovorí za všetko.

Sveťo Korbel
Tento niekdajší gitarista bratislavských punkových skupín Zóna A, Extip a Slobodná Európa bol tvrdým narkomanom. Bol závislý na heroíne, okrem ktorého bral všetko možné. Prakticky sa už čakalo na jeho koniec. Potom bol raz na akomsi kresťanskom stretnutí, kde doňho, ako sám vraví, vstúpil Boh. V tom momente prestal nielen s heroínom, ale aj s ľahkými drogami, alkoholom a cigaretami. Tvrdí, že nemal absolútne žiadne abstinenčné príznaky a považuje to za zázrak. Nech to bolo akokoľvek, inak ako zázrak sa to zrejme nazvať ani nedá. Kedysi vychrtlý Sveťo pribral na váhe, a dnes pôsobí ako laický kňaz, pričom sa snaží pomáhať práve drogovo závislým mladým ľuďom.

Braňo Alex
Niekdajší gitarista Zóny A a Slobodnej Európy. Bol ťažko závislý na heroíne a je pravdepodobné, že sa tejto závislosti vôbec nezbavil. Zaujímavosťou je, že ako jediný ostal v Slobodnej Európe, s ktorou dokonca minulý rok vydal platňu, v diskografii skupiny tretiu.

Miloslav Whisky Láber
Whisky, niekdajší charizmatický spevák Slobodnej Európy. V čase hrania s touto kapelou bol tiež závislý na heroíne. Dnes točí videoklipy, spieva a žije na vidieku, kde chová kozu. Pribral mnoho kilogramov a tvrdí, že dnes už s heroínom nemá nič spoločné.

Marián Varga
Legendárny klávesový mág skupín Collegium Musicum a Prúdy. Je verejným tajomstvom, že tento klavírny génius nie je, jemne povedané, čistý. Jeho diapazón bol (je) skutočne široký. Od čaju - magoráku až po tvrdé drogy.

Marek Brezovský
Nádejný a mimoriadne talentovaný mladý hudobník, ktorý sa nevenoval len rockovej, ale predovšetkým klasickej hudbe. Svoj súboj s heroínom nezvládol. Album Hrana mu vyšiel až posmrtne, pričom zásluhu na jeho dokončení a vydaní mal jeho heroínový súpútnik Oskar Rózsa.

A čo si myslia o drogách samotní hudobníci?

Patria drogy a muzika naozaj k sebe? Aký je názor samotných muzikantov na otázky drogovej problematiky a eventuálnu legalizáciu ľahkých drog?
S niektorými známymi hudobníkmi sme sa bavili na tieto témy.

Igor Timko, spevák No Name a predstaviteľ Paula v muzikáli Beatles zos A uprostred na margo drogovej problematiky uviedol: "Neviem, zatiaľ som s tým nemal nikdy do činenia. V podstate ma to teda nezaujíma, som úplne v poriadku a inšpiráciu mám aj bez drog."

Hladina okolo drog a muzikantov je rozšírená. Aké skúsenosti s drogami, či už u seba alebo u iných má džezmen Peter Lipa?
"Ja osobne nemám žiadne skúsenosti. Niektorí muzikanti hovoria, že im to pomáha, ale zase poznáme veľa takých prípadov, že to nepomohlo, ba dokonca to dopadlo tragicky. Čiže je to ťažko nejako tak odsúdiť. Jedno je isté - drogy ako komplexný problém nie je jednoduchou záležitosťou. Nie je to otázka jedného krátkeho rozhovoru a je to na veľmi dlhú debatu. Robil som dokonca v takej protidrogovej kampani, takže viem, že je to príliš komplikovaný problém, aby sa dal len tak ľahko vyriešiť. No treba sa tým zaoberať. Žijeme vo svete a v prostredí, ktoré je nastavené na drogy."
V Európe sa vedú diskusie o otázke legalizácie mäkkých drog, aká funguje
v Holandsku. Aký je váš názor na túto otázku? - pýtali sme sa.
"Neviem. V týchto končinách na to ani zďaleka nie sme tak zvyknutí. Je to možno preto, že sme dlho žili uzavretí a tá demokratizácia nášho života nepokračovala tak rýchlo a tak intenzívne ako povedzme v Holandsku. Možno to raz príde aj k nám. Dnes to však neviem. Jedno je isté, aj alkohol a cigarety sú drogy. A tie sú povolené."

Richard Müller v televíznom rozhovore tvrdil, že drogy sú pre neho inšpiráciou. Jana Kirschner, víťazka Slávika i Ceny hudobnej akadémie, nie je momentálne len najlepšou speváčkou roka, ale zároveň je aj skladateľkou a textárkou. Aká je jej inšpirácia, a aký je jej názor na túto problematiku?
"Pre každého je inšpirujúce niečo iné. Pre mňa je inšpirujúce veci, ktoré možno preňho nie sú inšpirujúce. Pre mňa je inšpirujúci napríklad silný zážitok na koncerte, alebo nejaká vec, ktorá sa v živote stane, ktorá je pre mňa impulzom, nejaký pocit. Ale určite to neriešim takýmto spôsobom. Pre každého je to individuálne. Hlavne by som sa k tomu nerada nejako vyjadrovala. Nech si každý robí čo chce."

Na názor na spomínané dianie sme sa spýtali aj Martina Višňovského, lídra skupiny Chiki Liki Tu-a.
"Čo sa týka Müllera, tak pokiaľ by išlo o takého človeka, ako je napríklad Doležal, ktorý s tým má skúsenosti, bola by to iná otázka. Ale keď hneď na druhý deň hrali vo Fun rádiu pieseň, v ktorej Müller spieva o kokaíne a pervitíne. Takže to, podľa mňa, nebolo nič iné, len jeho kampaň. Na druhej strane je dobré, že sa do toho začalo špŕtať. Aj keď do toho špŕtajú takí ľudia, ktorí sú úplne mimo reality a vidia len to, že drogy znamenajú smrť," uviedol Martin Višňovský, ktorý na margo otázky legalizácie ľahkých drog povedal: "Určite by mali byť mäkké drogy legalizované, pretože ak by mal človek možnosť si ich legálne kúpiť, pretože by stratili príchuť zakázaného ovocia. Keby napríklad zakazovali víno, tak každý by za ním behal ako šialený a pil by víno. Bol by to skrátka ťažký biznis. A drogy sú práve preto biznis, lebo sú zakazované."

"Odmietam to komentovať." Ivan Tásler z I. M. T. Smile v odpovedi na otázku týkajúcu sa koncertu v Zlíne, na ktorom sa Richard Müller vyzliekol a kričal na obecenstvo, aby mu podali pervitín. Vyvolal tak nasledujúce mediálne kauzy. Na spomínanom koncerte hral Müller práve s I. M. T. Smile, s ktorými mal pôvodne odohrať celé turné po Českej republike.

Hon na čarodejnice (KOMENTÁR)

"Vnútri môjho sveta dejú sa mi čudné veci. Vnútri môjho sveta nič už nie je ako predtým. Život si spríjemním najlepším korením, pár minút a som nad vecou. Viem presne prečo mám odlišné videnie, no povedať to vám je na trestné stíhanie..."

Tieto slová spieva známa slovenská skupina Polemic a každému súdnemu človeku je úplne jasné, o čom sa v tejto pesničke spieva... Marihuanu neospevuje len Polemic, ale veľa skupín, a nie každá z nich sa takto prezieravo poistí proti trestnému stíhaniu. Denne znejú texty na túto tému z rôznych slovenských rádií, ale keďže sú poväčšine anglické, málokto im rozumie a nikto sa nebúri. Hon na čarodejnice však začal. Nedávno bol z vysielania stiahnutý a neskôr úradne zlikvidovaný singel slovenskej formácie b3 naspievaný Richardom Müllerom, v ktorom sa spieva o kokaíne a pervitíne. Samozrejme si táto formácia nič lepšie nemohla želať, pretože singel sa stal vynikajúcim predajným artiklom a o b3 sa začalo hovoriť. Skrátka, reklama zadarmo. Podobný prípad sa stal u našich českých susedov. Videoklip Medvídek najúspešnejšej súčasnej českej kapely Lucie bol zakázaný. V texte tejto skladby Lucie nádherne spojila motív detského plyšového Medvedíka s krížovou cestou Ježiša Krista a najmä s púťou kokaínu z Bogoty k jeho užívateľom. Trestno-právne konanie by bolo v tomto prípade nemožné, keďže všetko bolo vyjadrené len metaforicky, ale zákaz klipu nastal a skupine maximálne pomohol. Dokonca tak, že z Medvídka sa stala druhá najlepšia česká pieseň minulého storočia, hneď za legendou Škoda lásky!

Keď slovenský Hex spieval o tom, že "drogová závislosť je úžasná" (nech už to myslel akokoľvek), nič sa nedialo. Nakoniec,
prečo by sa aj. Dnes je situácia iná a skupine b3 zakázali vysielanie piesne s neškodným - aj keď provokatívnym - textom ("Kokaín, pervitín, totálne prehnitý"). A hon na čarodejnice pokračuje. Televízia Markíza je stíhaná za odvysielanie rozhovoru so spevákom Richardom Müllerom, trestné oznámenie bolo podané aj na samotného speváka. Popradský miestny poslanec Lauko zaútočil na kníhkupectvo Christiania. V Christianii, čo je malá oblasť v Dánsku, ktorá nemá územnú správu, sa podľa jeho zistení predávajú mäkké i tvrdé drogy, takže aj spomínané popradské kníhkupectvo tak vlastne propaguje drogy. Naviac v ňom visia dva plagáty z Christianie, na ktorých je človek fajčiaci pravdepodobne marihuanu. Na také niečo sa ozaj ani nedá reagovať. Po kvázi škandalóznom rozhovore s Richardom Müllerom to vyzeralo, že sa na Slovensku konečne začne seriózna diskusia na závažnú drogovú tému. Namiesto toho sa začal nezmyselný hon čarodejnice. Pritom reálne drogové nebezpečenstvo je krutou realitou, proti ktorej je nutné začať účinne bojovať.

Čriepky na tému drogy...

"Fajčenie cigariet slúži ako vstupná brána najskôr pre užívanie mäkkých a neskôr tvrdých drog," uviedla Elena Kavcová, lekárka Kliniky tuberkulóznych a pľúcnych chorôb v Martine. (Zdroj: TASR)

MUDr. Ivan Douda, nadácia Drop In, Praha: "V niektorých častiach Českej republiky, najmä v mestách) má skúsenosti s ilegálnou drogou asi osemdesiat percent populácie do dvadsiatich rokov. Z týchto osemdesiatich percent, ktoré nejakú ilegálnu drogu skúšali, drvivá väčšina skúšala marihuanu. Teda 75 až 80 percent mládeže fajčilo trávu." (Zdroj: Reflex)