Rola predskokanov nebola až taká nevďačná, keďže meškal Janek Ledecký, jedna z hlavných hviezd večera. Na Morave sa mu pokazilo auto a kým zohnal nové, chvíľku to trvalo. Keď však dorazil, hneď vyliezol na pódium, na ktorom ho sprevádzala skupina Indigo hrajúca i s Petrom Nagyom. Janek predviedol mix starších i novších piesní, najviac však aj tak zaberali hitovky z čias Žentouru - Proklínám a Všechno bude fajn. V „Ledeckého“ Indigu si zahral ako sprievodný muzikant Marián Greksa, známy z muzikálu Hamlet, ktorého autorom je práve Janek Ledecký. Greksa si sólovo strihol svoj najväčší hit Amerika, Afrika, paradajka, paprika...

O najväčšiu šou sa ale postaral Peter Nagy. Okrem dvoch noviniek a dvoch piesní z deväťdesiatych rokov hral samé staré, rokmi overené hity, v efektných, tvrdo rockových aranžmánoch. Neodpustil si aj zopár fórikov. Napríklad poďakoval organizátorom za to, že ho pozvali na rodnú hrudu, „aj za to, že v bulletine napísali - Vitaj doma, Peter Lipa“. Kvôli objektívnosti však dodávame, že je tam napísané len „Vitaj doma, Peter“.

Mimochodom, keď si pri objednávaní červeného vínka jedným očkom prezrel festivalové noviny, na ktorých bola jeho 'svalnatá' fotka, poznamenal: „A toto je čo? Kulturistická ročenka?“

Okrem iného sa Peter Nagy snažil konkurovať aj prítomným fotografom, keď s nimi fotil zahájenie festivalu. Faktom však je, že jeho hudba dostala ľudí do varu. Jedna z diváčok si dokonca pri tanci prehrýzla jazyk a musela vyhľadať lekársku pomoc.

Tohto roku hralo organizátorom Festivalu dobrej hudby - Sigord 2002 všetko do karát. Po presunutí termínu zo septembra na jún vyšlo slnečné počasie, organizátori vychytali muchy v službách, dramaturgia bola lepšia než vlani, festivalu nechýbala ani medializácia. Napriek tomu prišlo do priestorov prešovského amfiteátra menej ľudí než sa čakalo.

„Priznávam, že sme očakávali väčší záujem. Neviem, čím to je, urobili sme maximum, čo bolo v našich silách,“ povedal nám v tretí festivalový deň šéf združenia Sicortus Alexander Hudák. Ako uviedol, permanentiek sa predalo zhruba 1500 kusov. Návštevnosť festivalu však v ani jeden deň nepresiahla dve tisícky, avšak hlavne zahraniční interpreti si obecenstvo veľmi pochvaľovali. A tí, čo do amfiteátra prišli však odchádzali spokojní. Po štvrtkovom predkrme s Petrom Nagyom a Jankom Ledeckým prišli na rad dva festivalové dni.

O prvé vzrušenie sa v piatok postarala skupina Žobráci. Táto kapela rada mystifikuje. Pred festivalom si k svojmu menu pridali Spojené štáty východoslovenské (vzhľadom k tomu, že ide o prešovsko-košickú formáciu) a pred vystúpením zašli ešte ďalej. Prišli až ku pódiu na dlhom čiernom lincolne z požičovne. Všetci v drahých smokingoch. Mišo Hudák divákom oznámil, že Žobráci skončili, teraz sa už volajú Boháči. Mimochodom, to bola jediná zmena. Napriek avizovanému novému programu zahrali svoj starý repertoár. Dokonca aj skladbu Na ceste, M. Hudákom označenú za „absolútnu svetovú premiéru“ hrali verejne aj predtým, konkrétne na Kysackom pivnom maratóne. Skrátka, mystifikácia až do konca.

Ani ďalší program nebol nudný. V dobrom svetle sa ukázali Nezmaři, ktorí svoj dostavník ťahajú už 25 rokov. Uznávaný (viac v USA a inde vo svete než doma), džezom nasiaknutý basgitarista Jakub Pavel Ryba predviedol svoje umenie, ktoré na chvíľu prerušil asi pätnásťminútový výpadok prúdu.

„Zhasnutým“ amfiteátrom sa tak začal linúť spev A od Prešova a podobných hitoviek, pričom ich interpretom bolo samotné obecenstvo. Technická závada bola odstránená a ďalej sa hralo bez prerušenia.

Ľudia si prišli na svoje pri Soni Horňákovej, tentoraz položenej do romantickejšej, akustickej podoby, legende a niekdajšej členky skupiny Nerez Zuzane Navarovej, ktorá nebola na východe už roky rokúce, ale najmä pri Čechomore. Túto kapelu východniari poznajú z hosťovania s Jakom Nohavicom, samostatné vystúpenie je však o čomsi inom.

No tentoraz Čechomor úlohu headlinera nielenže zvládol, ale svojimi úpravami ľudových piesní roztancoval amfiteáter. Blues ústnej harmoniky Ericha Boboša Procházku a jeho domovskej skupiny Frozen Dozen pôsobil po Čechomore ako príjemný balzam. Po regulárnom programe sa konalo pre tých, čo nešli spať ešte jam-session na malej scéne.

Posledný deň Festivalu dobrej hudby - Sigord 2002 rozbehla domáca Hrdza, ktorá v súčasnosti chystá debutový album. Popri ďalších si zahrala aj nová formácia zložená z popredných prešovských muzikantov Malý princ, ktorú sprevádzal i spevácky zbor.

Dvadsať rokov pôsobenia oslávila v Prešove bratislavská country formácia Belasí.V tejto kapele, ktorej hit Električka č. 5 čas od času začuť i z rádia, sa vystriedalo 32 hráčov, na pódiu ich bolo šesť. Mimochodom, medzi základnú dvojicu Belasých patrí Michal Dočolomanský mladší.

Domáci Mloci, na rozdiel od kolegov a kolegov zo združenia Sicortus Žobrákov, prišli naozaj s novým programom. A prakticky aj s novou zostavou, keď Bohuša Konečného vystriedal Mišo Gima. Sobotu spestrili i zahraniční hostia maďarsko-americké kombo Juke Box, či Poľka Alicija Boncol s kapelou. Úspech zožal i Robert Křesťan, tentoraz s kapelou Malina Band, ktorý si na záver neodpustil Panenku, svoj najväčší hit ešte z čias Poutníkov.

Neplánovaným hosťom festivalu bola Aurelom ovenčená prešovská speváčka Katka Knechtová s kapelou Peha.

Aj tento rok zostali organizátori verní tradícii - zapáleniu festivalového ohňa zo štyroch strán a odspievaniu trampskej hymny Vlajka... Tejto pocty sa dostalo Romanovi Horkému z po dvadsiatich rokoch končiacej skupiny Kamelot. Po tom, čo Kameloti konečne „zachránili kone“ prišiel na rad husľový virtuóz a šoumen Peter Uličný a jeho kapela New Country (čiastočne totožná s BullCrop Company, s ktorou tu bol pred dvoma rokmi. Celý Festival dobrej hudby - Sigord 2002 uzavrel countrybál s tradičným kolerom (vyzývačom do tanca) Palom Hraškom, ktorý si tentoraz pripravil pre publikum niekoľko prekvapení.

Perličky z prešovského Festivalu dobrej hudby - Sigord 2002

Úspešne sa skončil aj šiesty ročník Festivalu dobrej hudby - Sigord 2002, ktorý v prešovskom amfiteátri zorganizovalo združenie Sicortus. Počas troch dní sa na akcii vystriedalo množstvo hudobných žánrov, z ktorých dominovali akustické štýly ako country, blluegrass či folk. Nechýbal však ani rocker Peter Nagy (áno, rocker - takto sa perezentoval vo svojom rodisku), excelentný blues Boboša Procházku či latinou a etno-hudbou strihnutá prodfukcia Zuzany Navarovej a jej skupiny Koa. Medzi ťahúňov programu patril i Janek Ledecký, Čechomor, Robert Křesťan alebo Nezmaři. Tí oslávili 25. výročie vzniku. Päť rokov menej majú bratislavskí Belasí s Michalom Dočolomanským mladším a dvadsiatku oslavoval v Prešove aj Kamelot s Romanom Horkým, ktorý po tomto lete končí.

Linka na fotoreportáž z Festivalu dobrej hudby - Sigord 2002: http://www.frenky.sk/?c=12&id=149

Stránka festivalu: http://www.pis.sk/sigord

Staršie články:
Festival dobrej hudby - Sigord 1999: http://www.frenky.sk/?c=12&id=6
Festival dobrej hudby - Sigord 2000: http://www.frenky.sk/?c=12&id=80
Festival dobrej hudby - Sigord 2001: http://www.frenky.sk/?c=12&id=90
Hudba v roku 1998: http://www.frenky.sk/?c=12&id=129
Linky na ďalšie články o festivale: http://www.pis.sk/sigord/?c=12&id=2