Eva Peknušiaková Je hlasom prešovskej mestskej hromadnej dopravy. Vo vozidlách MHD nahradili jej hlasom, oznamujúcim zastávky, hlas niekdajšieho dlhoročného riaditeľa Petra Janusa.

Bola hovorkyňou mesta Prešov, z tohto postu však odišla. Moderuje rôzne podujatia, učí na univerzite, kde sa venuje napríklad popkultúre, subkultúram či reklame, a pôsobí i v košickom rozhlase.

EVA PEKNUŠIAKOVÁ je súčasťou prešovského verejného života, no stále sa cíti byť aj hrdou Detviankou. Aké je počuť svoj hlas v trolejbuse? Prečo nevydržala na hovorcovskom mieste? Čo hovorí na detviansky hokejový klub, ktorý našiel nové sídlo v Prešove? Aj o tom povedala viac v rozhovore pre Korzár.

Vyšiel s titulkom: Bývalá hovorkyňa je hlasom v prešovskej MHD. Prax získala aj na pohreboch

Podstatnú časť rozhovoru dávam aj tu. Ak chcete celý, kliknite sem:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22995196/byvala-hovorkyna-je-hlasom-v-presovskej-mhd-prax-ziskala-aj-na-pohreboch.html

A ak si cez tento článok objednáte digitálne predplatné, budem len rád.

Článok vznikol v lete 2022. Niečo sa medzitým zmenil, napríklad detviansky hokej v Prešove nahradil prešovský: https://presov.korzar.sme.sk/c/23183071/za-licenciu-pre-presov-zaplatili-martinu-sestmiestnu-sumu-akciovku-zakladaju-sponzori.html

A ešte niečo, potom mi to Eva Peknušiaková vrátila a spravila so mnou rozhovor pre platformu Som Vychodňar.

Tu je jeho podcastová audio verzia: https://open.spotify.com/episode/4oCG6s1lUBMf8TqSPvukW1

Originál videoverzia: https://somvychodnar.sk/vychodnarskerozhovory/michal-frenky-frank-novinar-milovnik-dobrej-hudby/

Poďme ale späť k avizovanému rozhovoru:

Cestujete v prešovskej MHD?

- Cestujem.

Ako vnímate, keď počujete svoj hlas? Či to nevnímate?

- Túto otázku mi kladie veľa ľudí. Vnímam to. Hlavne, keď idem inou trasou, než som zvyknutá. Som dosť perfekcionistická, takže stále počujem nejaké chyby, ktoré by som urobila intonačne inak.

Ako ste sa k tomu dostali? Dopravný podnik vypísal súťaž...

- Bolo to cez výberové konanie, ale bolo to krátko po tom, ako som skončila na pozícii hovorkyne mesta, a keď sa niečo také chystalo, oslovil má pán riaditeľ dopravného podniku s tým, že by potrebovali ženský hlas. Oslovili takto viaceré dámy, tuším sme tam boli štyri, a urobili sme skúšobné nahrávky. Tie sa potom testovali, dokonca aj priamo vo vozidlách, ale bolo to pre pracovníkov Dopravného podniku mesta Prešov, nie za plnej prevádzky. Po odpočutí vybrali môj hlas.

Poznáte aj ten príbeh?

- Poznám. Bol tam hlas bývalého pána riaditeľa dopravného podniku Petra Janusa.

On mal výrazný hlboký hlas v porovnaní s vaším. Vzniklo to tak, že chceli zaviesť hlásenia, hľadali správny hlas a jedna reklamná agentúra vtedy prišla s nápadom, nech to nahovorí samotný riaditeľ. Bola to v Prešove celkom atrakcia.

- Áno. Malo to peknú pointu, páčilo sa mi to a bol to, povedala by som, ikonický hlas. No tieto veci sa mi trochu ťažšie hodnotia, keďže nie som Prešovčanka. Prešov do môjho života vstúpil v určitom období a až odvtedy registrujem tieto miestne reálie.

Nevyčítali vám to, že ste nahradili hlas, na ktorý boli ľudia zvyknutí?

- Vyčítali. Neviem, nakoľko ľudia v Prešove vedia, že je to môj hlas a že nie som Prešovčanka, ale áno, viem, že tí, ktorí to vedeli, tak to trochu na internetových fórach riešili. Aj to, že je to ženský hlas. Spočiatku to bolo aj dosť potichu nastavené, nebolo ma počuť, potom sa to technicky vylaďovalo. Asi si už ale zvykli. Bola som na to pripravená, hoci ma to trochu trápilo, neriešila som to dlho. Nemalo to význam. Tak to je.

Ako sa maturantka z Detvy ocitne v Prešove? Možností je dosť, prečo Prešov?

- Vždy som mala sklony k rečovému prejavu. Moja mamina urobila zásadný krok, keď ma oslovila do zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ). Mladí možno nevedia, to sú tie šarmantné dámy, ktoré robia civilné sobáše. Prípadne pohreby. Od pätnástich rokov som bola v „ZPOZ-e“ v Detve a skrz to ma potom oslovovali na moderovanie a podobne. V malom meste to bolo pochopiteľné. Takto opatrne som začínala, ale od začiatku strednej školy som vedela, že chcem ísť týmto smerom. Žurnalistika alebo mediálne štúdiá. Nebaví ma písať, pre mňa bola schodnejšia cesta tých mediálnych štúdií. Druhá vec, ktorú som vedela, bola tá, že nechcem ísť na západ. Veľké mestá ma nelákali. Voči Bratislave či Trnave som mala rešpekt, takže som si zvolila východ. Stále neľutujem, že som tu.

Absolvovali ste školu a rovno ste na nej ostali učiť ako odborná asistentka?

- Nebolo to tak. Magisterské štúdium som skončila v roku 2009 a bola som skalopevne presvedčená, že vysokoškolské štúdiá sa tým pre mňa skončili. Lenže ten rok bol komplikovaný. Bola kríza a bolo dosť ťažké nájsť si prácu. Takže som sa aj z pragmatického dôvodu o rok neskôr vrátila na doktorandské štúdium. V tej chvíli to bola pre mňa dobrá a výhodná kombinácia všetkých životných okolností. Vrátila som sa do prostredia, ktoré som poznala. Ďalej som sa rozvíjala v tom, čo som mala rada. Takže ideálna situácia.

Museli ste urobiť prijímačky, že?

- Áno. V tom roku bolo interné doktorandské štúdium žiadané, uchádzali sme sa oň štyria.

Čomu ste sa venovali po odbornej stránke?

- To je celkom vtipné, lebo nie pre všetkých sa to na prvú spojí s akademickým prostredím. Už diplomovú prácu som písala na tému mládežníckych subkultúr. Pre mňa to spája psychológiu, médiá, populárnu hudbu, popkultúru, takže to bolo atraktívne. Dá sa povedať, že tomu som sa od začiatku venovala.

Venujete sa tomu dodnes?

- Venujem a veľmi rada. S naším veľmi milým kolegom, pánom profesorom Rusnákom, som od začiatku, odkedy som nastúpila na doktorandské štúdium, vyučovala predmet masová a populárna kultúra. Je pre mňa kľúčový, baví ma najviac, ale, samozrejme, postupne sa k nemu pridávali aj ďalšie predmety v rámci mojej špecializácie. Napríklad reklama, o ktorej som písala dizertačnú prácu, či psychológia médií.

Tieto témy asi bavia aj študentov.

- Ak mieri tá otázka na to, či som u študentov obľúbená, tak asi trochu viac ako moji drahí kolegovia, ktorí učia vyslovene slovenčinárske predmety. (Úsmev.)

Dospeli ste pri vašej práci k nejakým zaujímavým či netradičným záverom?

- Zaujímavé je to sledovať v čase, vo vývoji. Na čom mi celkom záleží, je to, aby študenti rozumeli subkultúram nielen ako trendovému, ale aj socio-kultúrnemu fenoménu. Vždy sa ich snažím zasadiť do konkrétneho spoločenského, historického, politického prostredia a kontextu. Aby tomu rozumeli. Pre mňa je to srdcová téma aj preto, že aj ja som bola v mladosti súčasťou nejakej subkultúry.

Napríklad akej?

- V tínedžerských časoch to bola subkultúra hippies. Vtedy, koncom 90. rokov, prežívala taký návrat. Potom, keď som bola staršia, tak ma - skôr už tak hudobne - zasiahol grunge. Hippies a grunge boli také moje srdcovky, ale rešpektujem aj ďalšie subkultúry. Tým som len chcela povedať, že mám skúsenosť zvnútra a baví ma sledovať, ako sa to v čase mení. Lebo sa to veľmi zjednodušuje - obsah verzus forma - už len na tú formu. Mladým stačia základné signifikantné znaky. Keď máte podmaľované oči, tak ste „emák“, ak máte vybíjané oblečenie, tak ste metalista alebo punker. Ale tá pointa celého, prečo niekto patril k danej subkultúre, je oveľa, oveľa hlbšie. Práve toto sa snažím vysvetliť.

Minule išli v televízii folklórne slávnosti z Detvy, ktoré ste moderovali. Čo vy a folklór? Bolo to pre vás o folklóre alebo o moderovaní?

- Byť z Detvy znamená mať vzťah ku folklóru. Ja som vždy zostala len v tej teoretickej rovine, nechodila som do žiadneho folklórneho súboru. Bolo to skôr skrz moderátorskú prácu, čiže môj vzťah ku folklóru je profesijný, moderátorský.

Prejdime k ďalšej vašej pracovnej skúsenosti. Nastúpili ste svojho času do horúceho kresla hovorkyne mesta Prešov. Ako k tomu došlo a aká to bola skúsenosť?

(...)

Stále moderujete rôzne akcie, spolupracujete s rozhlasom... Čomu sa najviac venujete popri učení?

- Druhou srdcovou záležitosťou je pre mňa Rádio Regina Východ, kde pôsobím ako externá redaktorka viac ako desať rokov. Rozhlasové prostredie je mi najbližšie. Tretí rok tam pripravujem rubriku o kritickom myslení. Čiže zase v nej môžem zužitkovať informácie z univerzity. Všetky moje práce sú poprepájané. Plus mám projekty s priateľmi. Napríklad sériu rozhovorov na internetovej platforme, čo je projekt môjho kamaráta Vasiľa Feckaniča, a na pozícii moderátorky sa striedam s Rút Pajorkovou. Potom je to moderovanie rôznych podujatí, keď je záujem. K tomu všetkému sa ešte venujem komunikačným školeniam.

Je záujem o moderátorov? Kedysi ich bolo v Prešove veľmi veľa a väčšina z nich sa tým živí dodnes.

- Neviem to posúdiť. Prešov nie je až také veľké mesto, všetci sa dosť dobre poznáme. Napríklad môj exkolega Peter Oborník či Martina Kakaščíková, ktorá tiež prešla na inú dráhu, to boli výraznejšie mená, ktoré som registrovala.

Skôr sme mysleli v tej hlbšej minulosti, z éry rádií Flash a Východ.

- V tom čase som tu nebola, takže ťažko mi je to hodnotiť. Dnes je možno moderátorov menej, ale mám pocit, že je aj menej akcií. Ťažko sa mi to však posudzuje, lebo moderovať v rámci Prešova som začala len nedávno. Je pravda, že sama pre to nerobím nič. Keď ma niekto osloví, rada sa zapojím, ale iniciatívne to nevyhľadávam. Práce mám dosť.

Kto je váš obľúbený slovenský moderátor?

- V prvom rade si vážim kolegov zo štúdia košickej Reginy. Ono sa to už teraz nenosí, ale ja stále inklinujem k tomu tradičnému rozhlasovému prejavu... Nepoviem nič nové, keď spomeniem Adelu Vinczeovú s jej štýlom humoru, ale na druhej strane mám rada aj Alenu Heribanovú. Tento pokojnejší štýl moderovania mi sedí. Ľudia si myslia, že moderátorom môže byť ktokoľvek, kto vie rozprávať. Nemyslím si to.
Politickí kandidáti vás neoslovili v tomto kampaňovom období? Nedostali ste žiadnu takú ponuku?

(...)

Učíte aj moderovanie. Akí sú v ňom študenti?

- Skĺzavajú k moderným trendom, čo je pochopiteľné. Nájde sa zopár typov, ktorým sedí aj umiernenejší typ moderovania. Je to súčasná generácia, ktorá je výrečná, pohotová. Čo jej však trošku chýba, je všeobecný prehľad. Sú príliš zameraní na svoje záujmy a oblasti, a potom im niekedy chýba celospoločenský prehľad. Ten je však dôležitý, musíte mať informácie, pracovať s nimi a vhodne ich využiť. Rozprávať nestačí.

(...)

To je problém aj širšej mediálnej gramotnosti konzumentov sociálnych sietí. Dnes sú hlavným zdrojom informácií sociálne siete a ľudia často nerozlišujú pôvod informácií.
- Určite klesla aj všeobecná mediálna gramotnosť v spoločnosti a práve preto by sme mali byť aj dôslednejší pri výchove budúcich novinárov.

Nájdu si vaši študenti uplatnenie?

- Áno, ale väčšina z nich si nachádza uplatnenie buď v marketingu, alebo v nových médiách. V tradičných médiách ako noviny, rozhlas, televízia je menšie percento z nich.

V Prešove ste sedemnásť rokov. Cítite sa byť Prešovčankou? Či Detvianka navždy?

- Cítim sa ako Detvianka rodená a ako Prešovčanka zabývaná. Pol na pol.
Váš príklad nasledovali aj hokejisti z Detvy, ktorí presťahovali klub do Prešova. Chodíte na hokej?

(...)

Link na záverečné otázky a odpovede:

https://presov.korzar.sme.sk/c/22995196/byvala-hovorkyna-je-hlasom-v-presovskej-mhd-prax-ziskala-aj-na-pohreboch.html