dnes je Saturday - 1. October 2022 - Arnold | zajtra Levoslav

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Zuzana Štelbaská – o Prešove, písaní i prekladoch

Ako písať knihy pre deti.

Zuzana Štelbaská
Zuzana Štelbaská
So Zuzkou Kostelníkovou, dnes Štelbaskou sa poznám už nieže roky, ale desaťročia. Ešte od gymnázia. Pamätám si ju nieže z rádia Flash, ale ešte z vysielania v školskom rozhlase s Beatrice Szabóovou. (Toto vysielanie veru nebolo najlepšie na svete). Nebyť jej, asi sa ani k novinárčine nevrátim. Pre ňu som robil kedysi dávno prvý televízny scenár. Jej knihy pre deti a tínedžerov v našej knižnici nechýbajú. Dnes je šéfredaktorkou Telerána a Relexu na Markíze a samozrejme spisovateľkou.

Keď sme sa stretli v lete 2020 na káve na Sídlisku III v Prešove, rovno som spravil rozhovor.
Jeho podstatná časť je tu, ale ak ho chcete podporiť, klinite na originálny zdroj a môžete si objednať digitálne predplatné (sú v tom všetky články z Korzára, SME či MY): https://https://presov.korzar.sme.sk/c/22463618/spisovatelka-zuzana-stelbaska-pisem-kym-vsetci-spia.html

A odporúčam aj výborný rozhovor v podcaste Na Trojici vo dvojici,
tu je link na tento podcast na Podmaz.sk: https://bit.ly/3abf60o

Tiež odporúčam skvelý Zuzkin článok pre Ta Take Town o už zaniknutom legendárnom divadelnom „bufeciku“.
https://dennikn.sk/blog/916104/ozaj-si-bol-vsade-co-bufecik-v-dad-e/

A tu je náš rozhovor z augusta 2020.

Vyšiel s titulkom Spisovateľka Zuzana Štelbaská: Píšem, kým všetci spia.

PREŠOV. Pochádza z Prešova a do šarišskej metropoly sa pravidelne vracia.
Býva neďaleko Bratislavy v dedine Vysoká pri Morave práve tam, kde sa toto leto premnožili komáre.

„Bola som ako dobrovoľník kontrolovať komárie liahniská. Nedoplatila som na komáre, ale skončila som na pohotovosti, lebo ma dobodali osy, “ prezradila spisovateľka Zuzana Štelbaská, ktorá má na svojom konte už jedenásť kníh pre deti.
Jej vlastné ratolesti trávili časť prázdnin v Prešove, kde sme sa so Zuzanou Štelbaskou stretli aj my.
Duchom v Prešove

„Chodievam sem pravidelne. Aj si všímam, ako sa mesto mení. Výklady na Hlavnej ulici sú pre mňa vždy sklamaním. No keď sa popozerám po budovách a ako je urobené centrum mesta, je to lepšie. Sledujem vývoj stromoradia, ako sa bude prestavovať Záhrada umenia, obchodné centrá… Všetko ma zaujíma. Odoberám regionálne noviny, som tu stále duchom prítomná, “ povedala spisovateľka a prekladateľka, pre ktorú je písanie kníh koníček. Živí ju televízia.
V nej strávila aj časy vrcholiacej prvej pandemickej vlny koronavírusu.

Dva týždne v karanténe boli maximum

„My z novinárskej brandže sme boli presne na opačnej strane. Nemali sme nič také ako lockdown. Dva týždne som bola doma na home office. A to najmä preto, že u nás v obci bol jeden nakazený a starosta nás poprosil o dobrovoľnú karanténu. Bola to nová skúsenosť, lebo predtým som tak dlho z domu nerobila, “ opísala svoje korona obdobie, ktoré bolo pre ňu poriadne pracovné.
„Po tých dvoch týždňoch som sa musela vrátiť do práce. Prišla požiadavka na dokument, na ktorom som sa podieľala ako dramaturgička a scenáristka. To nešlo robiť z domu. Potom som zistila, že všetkým to tak lepšie vyhovuje. Aj deti nemali chaos, či som doma, či nie.“

Ranné vtáča už odmala

Práci sa musí venovať naplno, rodine tiež, preto nás zaujímalo, kedy píše knihy.
„Ráno. Vstávam okolo tretej. Najem sa, píšem, keď začne svitať, idem na hodinu so psom von a potom sa vrátim a pokračujem ešte, koľko sa dá, “ hovorí s tým, že večer padá do postele zvyčajne do deviatej.
Je teda vyslovene ranné vtáča. „Mám to tak celý život. Nie je to nič nové pre mňa, celý život som ranostaj.“
Nie je teda nočný živel? „Vôbec. S pribúdajúcou hodinou mi klesá IQ, večer som nepoužiteľná, “ zasmiala sa Zuzana.

Naposledy zaujala knižkami Experiment so Sofiou, ktorá je určená pre druhý stupeň ZŠ, a Kde sú včely pre trochu mladšie deti, čo je dramatický príbeh situovaný v Levoči.
„Je to včelí motív, o ktorý ma poprosila šéfredaktorka detskej tvorby vydavateľstva, tiež Prešovčanka, Lucka Hlubeňová. Chodila na horné gymnázium do vedľajšej triedy. Písala mi, že dlho sa nič nerobilo o včelách pre deti.“

Záhadnými bytosťami žila celá rodina

Napísané má už aj ďalšie knihy, čaká na postoj vydavateľstiev.
„Jednu som písala aj cez tú koronu, lebo sme zažili s deťmi jeden famózny príbeh v rodine, keď nás chodili navštevovať bytosti, ktoré bývajú u nás na lúke. Nechávali nám rôzne odkazy, my sme lúštili, čo sa nám snažia povedať. Celá rodina tým žila. Bolo to výborné, “ naznačila obsah publikácie, ktorú má aktuálne rozpísanú.
S námetom prišla jej dcéra, ktorá začala rozprávať o bytostiach z lúky v ich dome, o ktorých mame povedala podrobné informácie.
„Zrazu vysypala komplet celý encyklopedický výklad, kto sú, ako žijú, ako vyzerajú. Komplet celá rodina sme si s nimi začali vymieňať odkazy v zadnej izbe a študovali sme, čo nám chcú povedať. Bolo to veľmi pekné.“
Okrem vlastných kníh prekladá detské knižky.

Čoskoro vyjde napríklad kniha, ktorá bola predlohou pre vianočný film Začarovaná Ella s Anne Hathaway.
Zuzana robí preklady od leporela po tínedžerský román. Z angličtiny aj z češtiny.

S dušou tínedžerky

„Dospelácka literatúra ma neláka, detská ma veľmi baví. Aj prekladom sa venujem ráno, keď nič nechcem písať. Je to tiež ranná aktivita a veľmi mi pomáha, lebo mám pocit, že pri tom zapínam úplne iné mozgové centrá než pri dramaturgickej robote v televízii, “ podotkla Z. Štelbaská, ktorá sa začala profilovať ako autorka detských kníh.
No na svojom konte už má aj (Takmer) dospelé poviedky, ktoré sú určené pre vek 17 a vyššie. Akoby pomaly mierila k dospelému čitateľovi…

„Stále je to tínedžerská kniha, nesmerujem k dospelým. Je to najvyššia vekovka, pričom to označenie 17+ na (Takmer) dospelých poviedkach dalo vydavateľstvo preto, lebo takto vyhodnotilo niektoré scény. No normálne to kupujú aj mladším tínedžerom, nie je tam nič také hrozné, a keď povieš -násťročnému, že toto si nesmieš prečítať, tak je to prvá kniha, po ktorej siahne, “ odmietla posun do vyššej vekovej hranice.
Ako sa vie vcítiť štyridsiatnička do duše tínedžera? „Vôbec nemám pocit, že je to ťažké. Ani svoj vek nejako veľmi neriešim. Vek ide, ale človek má stále pocit, že má nejakých dvadsať, “ kontrovala.
„Všetko si to pamätám. Človek naberá skúsenosti, ale nemám pocit, že som sa od tej doby extrémne zmenila. Ani kamaráti sa mi dramaticky neobmenili. Doteraz som v kontakte so všetkými kľúčovými ľuďmi vo svojom živote. Ale hlavne som si vždy písala poznámky do takých notesov a všetky ich mám odložené. Takže keď sa k nim vrátim, tak presne viem, kedy som to písala, za akých okolností. A aj robím s mladými ľuďmi. V televíznom prostredí je ich veľa. Mala som veľmi intenzívny tínedžerský vek, mám veľa veci pozažívaných, z čoho môžem čerpať.“

Písanie je čas vyhradený len pre ňu

Rodina, robota, písanie, preklady… Ako to všetko stíha?

„Ako stíhate svoje koníčky? Skrátka si na ne urobíte čas. Vstávam skoro ráno. Vtedy, keď nikto nie je hore, nikto nič nechce a už aj deti sú veľké, takže keď sa zobudia, vedia sa samy poobsluhovať. Zistila som, ešte keď boli malé, že potrebujem čas pre seba. Vkuse, 24 hodín, som s nejakými ľuďmi. Keď nie s deťmi, tak v robote. Stále s niekým. A toto je čas vyhradený pre mňa, “ opisuje svoj spisovateľský režim.
Podobe je to aj pri prekladoch: „Prekladateľstvo som aj vyštudovala, veľmi ma baví a venujem sa aktivite, ktorá je pre mňa ako hobby. Popritom ešte venčenie psov a iné. Zas až tak strašne veľa toho nerobím. Len sa to tak zdá, keď sa to naakumuluje, ale je to natiahnuté na niekoľko rokov. To robím, len keď mám čas.“

Panické ataky

(...)

Viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22463618/spisovatelka-zuzana-stelbaska-pisem-kym-vsetci-spia.html

 
23.3.2022 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 548 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS