František Ďuriač - Dracula i učiteľ
Hlavný predstaviteľ muzikálu Dracula František Ďuriač sa v novembri 2001 pripravoval na titulnú úlohu učiteľa vo folkovej opere Mirka Turčana Hodina H. Pri tejto príležitosti sme ho trochu vyspovedali.
Ako tvrdí, s folkom sa naposledy stretol v pionierskom tábore pri táboráku, no postava učiteľa mu je blízka, keďže istý čas pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Aký bol však František Ďuriač ako študent? Pokojný alebo výbušný?
„Bol som skôr taký blázon. Na gymnáziu sme s jedným kamarátom, zhodou okolností sa tiež volal Fero, sme zabávali celú triedu, “ prezradil na seba spevák a podčiarkol, že pre vylomeniny zažil niekoľko problémov. „Vypili sme si trochu viac burčiaku než bolo treba, zapli sme školský rozhlas a začali sme doň vyspevovať. Umlčal nás až riaditeľ.“
Zabŕdli sme do súkromia Františka Ďuriača. O rodinnom živote hovorí: „Zatiaľ musím zaklopať, nevidím nejaký problém s mojimi dvoma dcérami a manželkou.“ Takže je doma v ťažkej menšine... „Áno. Mám doma hárem. A žiaden muž, ktorý má hárem sa nemôže sťažovať, “ zareagoval spevák, ktorého sme sa opýtali aj na varenie. „Nerobí mi problém niečo navariť. Možno aj preto, že moja mama, ktorá už je na dôchodku, bola profesionálna kuchárka. Keď som odišiel z domu, musel som si veľmi dlho zvykať, aj mi častokrát nechutilo, no musel som zjesť, čo som si navaril. Život ma donútil variť si sám a podľa mojich predstáv.“ Podotkol, že na knedľu by si možno netrúfol, ale inak zvládne čokoľvek, pričom pri varení verí viac fantázii ako receptom.
Takmer dvojmetrový operný a muzikálový spevák má problémy pri kúpe topánok. „Veľmi na výber nemám. Aj keď už sa to zlepšilo a niektoré súkromné firmy už hľadia na to, že existuje aj noha jedenástka alebo dvanástka. Ešte donedávna som sa vždy pozastavoval nad tým, že veľkosti od desiatky vyššie vždy robili na vysokom podpätku. Výrobca by predsa mal usúdiť, že kto má takú veľkú nohu bude pravdepodobne vysoký človek. A netúži byť ešte vyšší o nejakých päť - desať centimetrov.“
O kúpe oblečenia zas tvrdí, že je to vyložene jeho záležitosť, aj keď „klamal by som, keby som povedal, že ignorujem poznámky mojej manželky“.
František Ďuriač o sporoch na javisku hovorí, že tam, kde sa tvorí, vzniká konfrontačná atmosféra. „Nie je, každý deň nedeľa a stáva sa, ak majú viacerí zlý deň, že sa ľudia pochytia na maličkostiach, na ktorých sa inokedy smejú.“ Nemá však žiadneho kolegu, s ktorým by si nerozumel natoľko, že by sa s ním odmietol postaviť na jedno pódium. Takéto vyhlásenia považuje za maniére.
Jedno príslovie hovorí: 'Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si. ' Ako je na tom František Ďuriač? „Človek ako dospieva, tak sa menia aj literárne žánre, ktoré číta, ale dodnes ma bavia životopisy slávnych ľudí. Mám rád aj kriminálky, pri ktorých sa dobre zaspáva.“ Z filmov preferuje francúzsku kinematografiu, má rád aj dokumentárne snímky, hlavne prírodopisné a cestopisné. Naopak, neoslovujú ho akčné filmy. V hudbe má, celkom logicky, široký záber. „No najmenej počúvam techno a rap, veľmi ma to neoslovilo, “ vraví spevák Ďuriač, ktorý má na svojom konte dve cédečká, ktoré sa však nedostali do predaja. Na jednom je osem operných árií, na druhom sú autorské piesne z dielne Andreja Turoka a Marina Breznického. „Je to taká kantiléna, v ktorej som nepoprel, že som i operný spevák.“
K dobru pridávam aj odpovede F. Ďuriača pre Korzársku rubriku z prílohy Hogo fogo zo spoločnosti 5x5 (5 otázok pre 5 osobností)
Čoho ste sa báli ako dieťa a čoho sa bojíte dnes?
„Keď som čítal nejaké knižky, napríklad o Draculovi, tak som sa bál. Mali sme kedysi sedliacky dvor a chodili sme vonku na latrínu. Aj toho sme sa báli. Bál som sa teda kvôli mojej silnej fantázii, ktorá mi dnes prináša výhody, v tom smere, v ktorom sa pohybujem. Dnes sa bojím toho, že tá fantázia, v prenesenom zmysle, sa stáva realitou...“
Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
„Na to sa dá odpovedať všelijako. Môžem odpovedať ako rastlinka alebo živočích, že bez slnka, vody, vzduchu, ale neviem si najmä predstaviť život bez ľudí, že by som tu bol na to sám.“
Mali ste niekedy pocit, že stál nad vami anjel strážny?
„Áno, mám ho dodnes a vždy sa o ňom presviedčam. Do roka napríklad autom najazdím okolo päťdesiattisíc kilometrov a nie raz si pri tom pomyslím, že zase stál nado mnou anjel strážny. Vyplýva to aj z toho, že som veriaci človek.“
O čo ste museli v živote najviac zabojovať?
„Asi o to, aby som mal nejakú robotu. Toto sú najväčšie boje, aby sme mali z čoho žiť.“
Čo sa vám na sebe páči a čo by ste, naopak, zmenili?
„Toto je šialená otázka. Čo sa mi na mne páči, tam nevidím žiadnu odpoveď. A čo sa mi na mne nepáči, toho je zas toľko toho, že by vám nestačili ani celé noviny.“
(november 2001)
Mimochodom, muzikál Hodina H skončil napokon fiaskom. Podľa úradníkov z radnice sa tento projekt dokonca ani nezrealizoval. Je to, samozrejme, nezmysel – pozrite si fotky z premiéry:
http://www.stenly.sk/?c=12&id=78