dnes je Wednesday - 22. September 2021 - Móric | zajtra Zdenka

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Wiezik: Dusičnanmi z intenzívneho poľnohospodárstva je ohrozená tretina Slovenska

Rozhovor s europoslancom k téme o náraste dusíkatých látok v podzemných vodách na Slovensku.

Michal Wiezik
Michal Wiezik
Slovenský ekológ doc. Michal Wiezik pôsobil na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej unoverzity vo Zvolene. V súčasnosti je poslancom Európskeho parlamentu za Spolu/EPP-ED, členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a návhradníkom výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Hovorili sme s ním o aplikácii dusíkatých látok skrz syntetické hnojivá pri intenzívnej činnosti a ďalších témach, ktoré s tým súvisia.

Aké látky sa dostávajú do pôdy a do vody kvôli využívaniu priemyselne vyrábaných hnojív?

- Zloženie látok, ktoré sa uvoľňujú do pôdy a vody pri používaní priemyselne vyrábaných hnojív závisí od toho, aký konkrétny typy hnojivá sa používa. V princípe sa priemyselné hnojivá rozdeľujú na jednozložkové a viaczložkové. Najčastejšie používané jednozložkové hnojivá sú dusíkaté (N), fosforečné (P2O5) a draselné (K2O). Všeobecne pri používaní priemyselných hnojív sa do pôdy a vody uvoľňujú zlúčeniny biogénnych prvkov: najmä dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K), alebo zmes týchto zlúčenín. Pri používaní dusíkatých hnojív dochádza k akumulácií dusičnanov (NO3-) a dusitanov (NO2-) v pôde, ktoré prispievajú k acidifikácii (okysľovaní) pôdy a následne vedú aj k zhoršeniu fyzikálnych vlastností pôdy. Súčasťou minerálnych fosforečných hnojív sú vysoko toxické kovy, napr. kadmium (Cd) a olovo (Pb). Prebytočné a nenaviazané hnojivo, ktoré nie je pôda schopná prijať, sa splavuje do povrchových vôd a podzemných vôd, kde spôsobujú eutrofizáciu s negatívnym dopadom na biodiverzitu a zníženie kvality vody.

Máte vedomosť o prekročení povolených limitov a čo nasleduje v takom prípade? Kde sú kritické miesta na Slovensku, s ktorými ste sa stretli?

- Poľnohospodári sú povinní viesť evidenciu použitých hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, spracovávať bilančné porovnanie živín ako aj poskytovať tieto údaje kontrolnému ústavu, ÚKSUP-u. Dusičnanmi pochádzajúcimi z intenzívneho poľnohospodárstva je ohrozená približne tretina územia Slovenska. Najohrozenejšie je územie západného Slovenska, kde je dlhodobo rastúci trend nadbytočného dusíka v pôdnom a vodnom prostredí. V EÚ patríme medzi krajiny s výrazne nižším množstvom používania umelých hnojív, na druhej strane je aj u nás zrejmý dlhodobý rastúci trend v používaní syntetických hnojív, či pesticídov, do určitej miery spôsobený aj s nárastom pestovanie energetických plodín.

Existujú alternatívy voči priemyselným hnojivám, ktoré by boli ekonomicky zaujímavé i šetrné vočiživotnému prostrediu?

- Alternatívou priemyselne vyrábaných (anorganických) hnojív je používanie organických hnojív, ako sú maštaľný hnoj, močovka, hnojovka a pod. Aj tu je dôležité dodržovať limity únosnosti prostredia. Efektívnou alternatívou je zavedenie ekologických postupov pri poľnohospodárskej výrobe. Ide o striedanie plodín na intenzívne využívaných poľnohospodárskych plochách, čím sa zvýši biologická rôznorodosť, zabráni sa jednostrannému vyčerpávaniu živín z pôdy a dosiahne sa lepšia odolnosť proti škodcom. Zaujímavým prístupom je tzv. zelené hnojenie, ktoré spočíva vo vysádzaní bôbovitých rastlín (lucerna, ďatelina, vika), ktoré viažu dusík v pôde a zabezpečujú dostatok živín bez potreby vonkajších vstupov. Pre poľnohospodársku krajinu je dôležité zachovanie a obnova prírodných a neproduktívnych štruktúr ako medze, remízky, trvalé trávne porasty.

Prečo nie je na Slovensku podporované využívanie takýchto alternatív?

- Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych dotácií upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Podpory pre ekologické poľnohospodárstvo sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na poľnohospodárskej pôde hospodári ekologickým spôsobom zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFR).

V SR patrí ekologické poľnohospodárstvo k rozvíjajúcim sa odvetviam. Aktuálne sa ekologickým spôsobom hospodári na 197-tisíc hektároch, čo je asi 10,3 % výmery ornej pôdy. Väčšina tejto plochy zaberajú lúky a pasienky. V rámci Envirostratégie 2030 plánuje Slovensko zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva na 13,5 % obrábanej pôdy.

Všeobecne platí, že pri ekologických alternatívach ide o zložitejšie postupy, ktoré si vyžadujú vyššie úsilie farmára, vo fáze prípravy aj samotného obhospodárenia pôdy a chovu zvierat. Priemyselné poľnohospodárstvo je automatizované a vysoko mechanizované, je preto menej náročné na personál a organizáciu, na jednotku plochy či produkcie vychádza zdanlivo lacnejšie. Pri započítaní negatívnych externalít, ako je zhoršovanie stavu pôdy a podzemných vôd, dopad na klímu, strata biodiverzity, či zlé podmienky chovaných zvierat je bilancia pre priemyselné postupy menej priaznivá.

Ako riešia tento problém v Európe? Podporuje Európska únia používanie menej škodlivých prírodných hnojív? Ako?

- EÚ zaviedla ohľadom ekologického poľnohospodárstva nové právne predpisy, ktoré by mali nadobúdať účinnosť od 1. januára 2022. Vyššia podpora ekologického poľnohospodárstva je ukotvená v stratégii Z farmy na stôl (Farm to Fork) a je vyťadovaná aj Euróspkou stratégiou na Ochranu Biodiverzity. Má byť preto predmetom reformy Spoločnej agrárnej politiky, na ktorú sú žiaľ viazané komplikované a zdĺhavé rokovania, bez výraznejšieho posunu v tomto smere.
Z konkrétnych opatrení spomeniem posilnenie systému kontrol v rámci budovania dôvery spotrebiteľa v systém ekologickej výroby EÚ, zjednodušenie prechodu pre malých poľnohospodárov na ekologickú výrobu, nové pravidlá dovozu ekologických produktov a zabezpečenie jednotného štandardu pre ekologické produkty predávané v EÚ.
Nové právne predpisy budú podporené akčným plánom pre ekologickú výrobu v EÚ, ktorý Európska komisia prijala v marci 2021. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 % (v roku 2019 predstavoval tento podiel len 8,5 % pôdy).

Informácie z tohto rozhovoru publikoval investigatívny tím v zložení Július Buday, TV Bratislava a Michal Frank, Korzár, vo viacerých príspevkoch na spomínané témy.

Tu sú linky:

Hlavný článok:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22684630/mnozstvo-dusika-v-podzemnych-vodach-stuplo-o-30-percent-mozu-za-to-synteticke-hnojiva.html

TV reportáž:
https://www.youtube.com/watch?v=KwoQWCllZ3g

Podcast:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22689034/podcast-korzara-julius-buday-ako-vznikala-investigativa-o-ekologickej-hrozbe.html

Ďalšie články:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22674253/takmer-40-percent-obci-je-bez-kanalizacie-ovplyvnuje-to-kvalitu-vody.html

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22674271/co-robit-ak-je-voda-v-studni-nevyhovujuca.html

https://presov.korzar.sme.sk/c/22688427/pesticidy-preziju-v-pode-roky-cakaju-pod-zemou-su-casovanou-bombou.html

Foto: https://www.facebook.com/michalwiezikspolu

Súťaž o najlepšiu lokálnu investigatívu pripravila organizácia Európsky dialóg s partnermi. Projekt bol podporený v rámci projektu „Media4Change – Future Investigative Story Lab“.

Podpora Európskej komisie a Európskeho Dialógu pre vytvorenie tohto rozhovoru a týchto reportáží nepredstavuje schválenie jej obsahu. Ten odráža iba názory autorov a je ich výlučnou zodpovednosťou. Európska komisia ani Európsky Dialóg nemôžu niesť zodpovednosť za akékoľvek z informácií, ktoré sú v reportáži obsiahnuté.

 
30.6.2021 | Autor: Július Buday & Michal Frank | Politika | čítané: 405 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS