Central Europe Review: Tune in, Turn Off
Článok z britského magazínu o dvoch mediálnych kauzách z roku 2000.
Central Europe Review
V roku 2000 mi vyšli dva články v Central Europe Review. Článok Turn in, Turn off vyšiel 31. 3. 2000, tu je bibliografický odkaz, ale originál je už nedohľadateľný:
Turn In, Turn Off. In: Central Europe Review (www.ce-review.org), Londýn. 31. 3. 2000, ISSN: 1805-4862 (Online) - http://www.ce-review.org/00/14/frank14.html
Našťastie sa našiel osvietený web, ktorý tieto články archívoval, takže sa som sa k nemu dostal a dávam ho aj tu. A premiérovo ho publikujem aj v slovenskej verzii.
Link na článok:
https://www.pecina.cz/files/www.ce-review.org/00/14/frank14.html
Tune in, Turn Off
Michal Frank
The calm waters of the Slovak media scene have been stirred-up recently by two issues. This time, it is not political or economic questions that are being discussed day after day. The first topic in question is the public funding of Slovak Television (STV). Peter Breiner, a well-known Slovak pianist and composer, currently living in Canada, has his own talk show on STV called Do You Have Something Against That?
Peter Breiner has plenty of experience with talk shows. He was the co-host of famous Slovak satirist Milan Markovič (whose appearances on STV were stopped under the previous government of Vladimír Mečiar), first on Slovak Radio and later on STV. He has also contributed witty weekly articles to various publications under the rubric "Maple Leaves."
For his recent talk-show episode, Peter Breiner chose the theme, "What is publicly funded television good for?" This question of the public funding of STV is truly worthy of discussion. STV is in financial crisis. It has too many employees; the previous management left behind huge debts; and in the media marketplace, the commercial station TV Markíza is the clear winner.
Meanwhile, STV is funded practically from three direct sources. First, from advertising revenue; second, from the licence fees payable by all TV set owners; and third, from the state budget. This third source of funding is the main problem, for it is it that gives the station a direct connection with the state. Politicians, primarily those from the governing coalition, are literally fighting for airtime and trying to interfere with the news service in various ways. This is why, media experts, and the not just them, say that, in reality, STV is state television rather than publicly funded television.
So how is this connected to Breiner's talk show? Hardly at all. Except that he started the debate and let loose a media avalanche. His talk-show episode on "What is publicly funded television good for?" was not broadcast. Programme Director Jozef Filo justified his reasons for pulling the show by claiming that "the presenter was not handling his job" and the show was "of a low professional standard." What ensued was the opposite of what he intended when he took this decision: the majority of journalists stood behind Breiner, and STV was thus forced to broadcast the show at a later date.
The broadcast, in turn, set off a series of discussions with experts on the subject of the public funding of Slovak Television but also of Slovak Radio. Filo's position in the organisation was threatened and he stands on shaky ground to this day.
What is even more interesting is that following the events surrounding the controversial talk show, the ground began to also shake beneath the general director of STV himself, Milan Materák. As the highest controlling body of the publicly funded station, the Board of Slovak Television voted to dismiss the General Director. The majority of Board members were in favour of the dismissal but were lacking the necessary two-thirds majority stipulated by law. Thus, for now, Materák has survived the shake up, if only barely.
What were the reasons given for his proposed dismissal? "Destabilisation of relations between the station's management and the Board of STV, questioning of the Board's jurisdiction, repeated inadequate or nominal fulfilment of its resolutions and invalid enforcement and violation of mandatory regulating norms of the station, programming code 9 and other rules, which regulate the activities of STV."
The second hot topic in Slovakia of the past few weeks came courtesy of the commercial television station Markíza. The most watched Slovak television station ran an interview with one of Slovakia's most successful singers, Richard Müller. Müller has put out more than ten albums and is the best-selling Slovak artist in both Slovakia and neighbouring Czech Republic.
It was a "public secret" that Müller was somehow involved with drugs, and it was the interview on Markíza that stirred up the unusually, for a hot topic such as drugs, calm surface of public opinion. Until now, the subject of drugs in Slovakia has been taboo. Newspapers have run tearjerker stories of ruined young lives but haven't dared to write much else on the subject.
Such as that 42 per cent of secondary school students have experience with marijuana or hash (according to the results of a poll conducted by ESPAD in 1995). Despite the fact that under Slovak law, these people are criminals and drug addicts.
In more civilised countries the Dutch model and the question of the legalisation of marijuana are common topics of discussion, seriously taken up by doctors, psychologists, politicians and journalists. In Slovakia, however, these subjects are still taboo. Thus it was a positive sign that after the Markíza interview with Richard Müller, the subject of drugs started to be discussed.
As for the actual interview, it was neither exclusive - Müller himself said during the course of it that he had given two other such interviews - nor was Markíza the first to tackle this subject, as it is today claiming. The issue of drugs appeared sporadically in several media and Müller himself, whose drug phase has lasted six years already, was not too resistant to giving interviews, as evidenced by the interview that appeared in the weekly Dominofórum, for example. In that particular interview, Müller even admitted that he was addicted to marijuana.
Several observers have claimed that the Markíza interview was primarily Richard Müller's own promotional campaign, pointing out that only a day later Fun rádio was already playing a single in which he sings about cocaine and pervitin [an ephedrine-based drug, common on the drug scene in the Czech Republic and Slovakia, ed].
Nevertheless, the interview provoked controversy. Members of the Council for Radio and Television Broadcasting, politicians, a large part of the media and others began claiming that by airing this interview Markíza violated the law and that the interview was a promotion of drugs. This is, of course, nonsense but is a sign of how large a taboo the drugs issue still is in the Slovak Republic.
Paradoxically, the man behind the largest drug scandal in Slovakia thus far is Fedor Flašík, head of the Donar agency, which received extraordinarily lucrative contracts during the Mečiar era and organised a megalomaniacal pre-election campaign for Mečiar's Movement for a Democratic Slovakia (HZDS) and which has since gone under. Today, Flašík is acting as head image-maker for the young, ambitious politician Róbert Fico and his Smer party.
Fico was elected to the Slovak National Council on behalf of the post-Communist Strana demokratickej ľavice (Party of the Democratic Left), in which he occupied the post of first deputy chairman. He left the party, which is currently part of the ruling coalition, and formed his own: Smer, which is, according to recent polls, the second strongest political party in Slovakia. Its slogan is "Kradlo sa za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu." (There was stealing under Mečiar and there is stealing under [current Prime Minister] Dzurinda).
The drug scandal surrounding Fedora Flašík, however, did not concern drugs or the fight against them but rather a billboard with the slogan "I love life - not drugs" which counted the days remaining in former President Michal Kováč's (the thorn in Mečiar's side) term in office and was placed so that the President could see it every day from the window of the presidential palace.
The interview with Richard Müller set the Slovak media scene in motion. The majority of people condemned Müller (who, incidentally, faces possible criminal charges), although it is clear that problems such as his are common to many - not exclusively - Slovak singers. The positive aspect of this media bubble is the fact that the issue of drugs is beginning to be discussed even in Slovakia.
Michal Frank, 31 March 2000
The author is a reporter for the Korzár newspaper in Slovakia and studies at the University of Prešov.
A tu je slovenská verzia článku s pôvodným titulkom Two media causes.
Dve mediálne kauzy
(Verejnoprávnosť STV a Drogy, resp. Dve mená: Breiner a Müller)
Pokojnú hladinu slovenskej mediálnej scény rozvírili v poslednom čase najmä dve témy. Tentoraz nešlo ani o kauzy politické, ktoré sú inak na programe deň čo deň, ani o kauzy ekonomické.
Prvou spomínanou témou je verejnoprávnosť Slovenskej televízie (STV). Známy slovenský klavirista a skladateľ, toho času žijúci v Kanade, Peter Breiner dostal v STV priestor na svoju talk-show nazvanú Máte niečo proti tomu? S talk-show mal Breiner svoje skúsenosti už skôr. Robil sparing-parnera známemu slovenskému satirikovi Milanovi Markovičovi (ktorý dostal za vlády Vladimíra Mečiara v Slovenskej televízii stop) v jeho najprv rozhlasovej, neskôr televíznej talk-show. Taktiež prispieval do rôznych periodík raz týždenne svojimi vtipnými glosami nazvanými Javorové listy. Do svojej talk-show si Breiner vybral tému Načo je komu... verejnoprávna televízia.
Verejnoprávnosť Slovenskej televízie je otázka skutočne hodná diskusie. STV je vo finančnej kríze. Je v nej prezamestnanosť, bývalé vedenie zanechalo obrovské dlhy a na mediálnom trhu jednoznačne víťazí komerčná TV Markíza.
Pritom STV je financovaná prakticky z troch priamych zdrojov. Prvým z nich je príjem z reklamy, druhým sú koncesionárske poplatky, ktoré je povinný platiť každý majiteľ televízneho prístroja a tretím je dotácia zo štátneho rozpočtu. Práve tá je najväčším kameňom úrazu. Televízia je týmto priamo naviazaná na štát. Politici, a to predovšetkým tí, ktorí sú vo vládnej koalícii, sa doslova bijú o priestor na obrazovke a rôznymi spôsobmi sa snažia zasahovať do spravodajstva. Preto mediálni odborníci a nielen oni tvrdia, že Slovenská televízia je v skutočnosti štátna a nie verejnoprávna. A ako to celé súvisí s Breinerovou talk-show. Takmer nijako. Iba túto tému otvoril a spustil tak mediálnu lavínu. Jeho talk-show na tému Načo je komu... verejnoprávna televízia nebola odvysielaná. Programový riaditeľ J. Filo dôvodil jej stiahnutie z vysielania tým, že „moderátor nezvládol svoju úlohu“, a že bola „profesionálne na nízkej úrovni“. Stal sa však opak toho, čo svojim rozhodnutím zamýšľal. Breinera sa zastala väčšina novinárov a STV tak vlastne bola donútená talk-show odvysielať v náhradnom termíne. Okrem jej odvysielania sa v STV spustili diskusie s odborníkmi na tému verejnoprávnosti Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu. A Filovi hrozila výpoveď a jeho stolička sa trasie dodnes. Zaujímavé je, že stolička sa po udalostiach, na ktorých počiatku stála spomínaná talk-show, zatriasla aj pod samotným generálnym riaditeľom STV Milanom Materákom. Rada STV, ako najvyšší výkonný orgán verejnoprávnej televízie, hlasovala o jeho odvolaní. Väčšina členov Rady STV bola za jeho odvolanie, k tomu ale chýbala zo zákona nutná dvojtretinová väčšina. Tentoraz teda Materák v kresle šéfa STV „prežil“, aj keď len o chlp. Aké boli dôvody jeho odvolávania? „Destabilizácia vzťahov medzi vedením televízie a Radou STV, spochybňovanie kompetencií rady, opakujúce sa nedostatočné alebo formálne plnenie jej uznesení, ako aj zmätočné uplatňovanie a porušovanie povinných riadiacich noriem televízie, programového kódexu a ďalších pravidiel, ktoré regulujú činnosť STV.“
Druhá kauza posledných týždňov na Slovensku zas pochádza z dielne súkromnej komerčnej televízie Markíza.
Táto najsledovanejšia slovenská televízia, priniesla rozhovor so spevákom Richardom Müllerom. Müller je jedným z najúspešnejších slovenských interpretov. Vydal už vyše desať albumov, je najpredávanejším slovenským spevákom doma i v susednej Českej republike. Jeho koncerty sú všade vypredané. Bolo verejným tajomstvom, že tento spevák mal niečo do činenia s drogami. Práve rozhovor s ním na Markíze rozvíril v tejto oblasti neobvykle pokojnú hladinu verejnej mienky. Doteraz bola téma drogy na Slovensku tabu. Noviny síce prinášali plačlivé príbehy o zničených mladých životoch, ale nič viac sa napísať neodvážili.
Napríklad to, že takmer 42 percent stredoškolákov (podľa údajov z prieskumu ESPAD 1995) malo skúsenosť s konopnými drogami, teda marihuanou a hašišom.
Pritom podľa slovenskej legislatívy sú títo ľudia kriminálnici a narkomani. V civilizovaných krajinách sa bežne hovorí o holandskom modeli a otázka legalizovania marihuany je legitímnou otázkou, ktorou sa vážne zaoberajú lekári, psychológovia, politici i publicisti. Na Slovensku je však táto téma stále tabu. Pozitívom však je, že po rozhovore s Richardom Müllerom sa o drogovej problematike začalo rozprávať.
Čo sa týka samotného rozhovoru, nebol ani exkluzívny - veď i sám Müller v ňom povedal, že dal ďalšie dva takéto rozhovory - a Markíza nebola ani prvá, ako sa dnes chváli. Drogové otázky sa sporadicky objavovali vo viacerých médiách a samotný Müller, ktorého drogové odbdobie trvá už šesť rokov, sa rozhovorom veľmi nebránil, o čom svedčí napríklad jeho rozhovor v týždenníku Dominofórum. Tam Müller dokonca rozprával o tom, že je závislý na marihuane.
Viacerí pozorovatelia tvrdia, že rozhovor bol v prvom rade kampaňou Richarda Müllera. Opierajú sa o fakt, že už na druhý deň rotoval vo Fun rádiu singel, kde spieva o kokaíne a pervitíne.
Problém s rozhovorom však predsa len nastal. Členovia Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, politici, veľká časť publicistov a ďalší začali tvrdiť, že Markíza odvysielaním tohto rozhovoru porušila zákon a že rozhovor bol propagáciou drog. Je to samozrejme nonsens, ale svedčí to o tom, akým veľkým tabu na Slovensku drogová problematika stále je.
Paradoxne, o najväčší drogový škandál sa do týchto čias postaral Fedor Flašík. Je to šéf agentúry Donar, ktorá dostávala za Mečiarovej éry mimoriadne lukratívne zákazky, ktorá robila megalomanskú predvolebnú kampaň pre Mečiarovo HZDS, a ktorá už des nefunguje. Flašík dnes pôsobí ako imagemaker mladého ambiciózneho politika Róberta Fica a jeho strany Smer. (Fico je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, zvolený za postkomunisickú Stranu demokratickej ľavice, v ktorej zastával funkciu 1st podpredsedu. Z tejto strany, ktorá je súčasťou momentálnej vládnej koalície odišiel, založil si vlastnú stranu Smer, ktorá je podľa odhadov volebných preferencií druhou najsilnejšou slovenskou politickou stranou. Jeho heslom je: „Kradlo sa za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu.“) Drogový škandál Fedora Flašíka sa však drog, či boja proti nim netýkal. Išlo o tabuľu, s nápisom „Miluj život - nie drogy“, ktorá odpočítavala dni exprezidentovi Michalovi Kováčovi (ktorý bol tŕňom v oku Mečiarovi) do konca jeho prezidentského obdobia a bola umiestnená tak, aby sa na ňu prezident mohol denne pozerať z okna Gressalkovičovho paláca.
Rozhovor s Richardom Müllerom pohol slovenskou mediálnou scénou. Väčšina ľudí Müllera odsúdila (mimochodom, hrozí mu trestné stíhanie), aj keď je jasné, že podobným problémom ako on trpí mnoho (nielen) slovenských hudobníkov. Pozitívom tejto mediálnej bubliny je fakt, že sa o drogovej problematike začalo hovoriť aj na Slovensku.