dnes je Štvrtok - 28. marec 2024 - Soňa | zajtra Miroslav

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Prieskum verejnej mienky: Ľudia chcú voliť poslancov v regiónoch

Terajší mečiarovský systém vyhovuje straníckym centrálam.

Diskusia o volebnom systéme
Diskusia o volebnom systéme
Jeden volebný obvod je dedičstvo z éry Vladimíra Mečiara. Je príčinou mnohých problémov, ktorých dôsledky môžeme pociťovať. Do parlamentu sa často dostanú tí poslanci, ktorí sú lojálni voči predsedovi a nie tí, ktorých by ľudia v regiónoch volili. Niektoré okresy nemajú v NR SR nijaké zastúpenie. Z politických strán sú dnes v podstate „eseročky“, niečo ako regionálne štruktúry funguje len na papieri. , A má to neblahé dosahy v praxi.
A daný stav trvá už od roku 1998, jedna generácia si ani nevie predstaviť, že by to mohlo byť inak.

O týchto témach sme diskutovali napríklad tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/22380443/volebny-system-je-dedicstvom-meciara-neodraza-poziciu-regionov.html

Iniciátorom petície za zrušenie jedného volebného obvodu je Michal Kaliňák.
V agentúre AKO si dal urobiť prieskum verejnej mienky.
Ako dopadol?

Potvrdil, že jeden volebný obvod pre parlamentné voľby nie je pre ľudí žiadnym ternom. Vyhovuje straníckym centrálam, ale nepomáha ľuďom.
Agentúra pre prieskum verejnej mienky, trhu a médií AKO realizovala v čase od 23. novembra 2020 do 27. novembra 2020 telefonický prieskum na vzorke 1000 respondentov, ktorý sa týkal postojov obyvateľov k voľbám poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na úrovni krajov.

Do prieskumu boli zaradení obyvatelia s vekom nad 18 rokov, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. Prieskum v agentúre AKO si objednal PhDr. Michal Kaliňák, PhD. , ktorý dlhodobo presadzuje zrušenie jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby a je iniciátorom petície „Parlament regiónov“.

Z prieskumu vyplýva, že viac ako 6 z 10 respondentov sa prikláňa k názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky by mal mať trvalý pobyt v tom kraji, za ktorý kandidoval do parlamentu.

„Ak sa pozrieme na regionálne zastúpenie jednotlivých krajov v národnej rade, je viac ako isté, že mandáty sú rozdelené neférovo. Bratislava je počtom obyvateľov tretí najmenší kraj, avšak má obrovský apetít na mandáty v parlamente. Paradoxne, dvadsať rokov od zriadenia vyšších územných celkov máme jeden volebný obvod, ktorým si stranícke centrály uzurpujú väčšie právo, ako by im vzhľadom na trende decentralizácie a obmedzovania centrálnej vlády patrilo, “ konštatuje M. Kaliňák.

Ak by Slovensko malo toľko volebných obvodov, koľko krajov, potom by bolo veľmi jednoduché mandáty prerozdeľovať na počet obyvateľov v každom z krajov. V praxi by to napríklad znamenalo, že Bratislavskému kraju by patrilo 17 mandátov v parlamente, avšak momentálne ich má 51, pričom po voľbách v roku 2016 ich mal 54 a dokonca po voľbách v roku 2010 až 71. Najväčší kraj na Slovensku je Prešovský. Na počet obyvateľov by mu patrilo 23 mandátov. Momentálne ich má 21, pričom po voľbách v roku 2016 mal historicky najmenej a to 12 poslancov. Druhý najväčší kraj je Košický. Ten zastupuje 17 poslancov, pričom po voľbách v roku 2016 mal podobne ako prešovský, historicky najmenej mandátov a to 12. Na počet obyvateľov by mu však patrilo 23 mandátov.
A takto môžeme pokračovať.

Viac ako 6 z 10 respondentov by si podľa prieskumu želalo, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky len poslancov za ten kraj, v ktorom žijú. Približne 3 z 10 opýtaných by si nepriali, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky poslancov za ten kraj, v ktorom žijú.
„Tento postoj znásobuje fakt, že v parlamente pôsobia poslanci z regiónov, ktorí získali mimoriadne nízky počet preferenčných krúžkov, napriek tomu obsadili poslanecké mandáty. Síce majú blízko k vedeniu strany, ale reálny politický výtlak nemajú od voličov, ale na základe dobrého miesta na kandidátnej listine, “ povedal Kaliňák a upozornil, že napr. po parlamentných voľbách v roku 2002 pôsobili v parlamente poslanci, ktorí vo voľbách získali 797, 881, 848 či 1 392 preferenčných krúžkov.

Taký Ján Počiatek (Smer-SD), ktorý sa stal ministrom financií a mandát si neuplatnil, dostal ani nie šesťsto prednostných hlasov. Mandát poslanca vtedy získali kandidáti so ziskom 235, 480, 662, 793, 883 či 946 preferenčných krúžkov. Aj po voľbách 2020 pôsobia v parlamente poslanci bez silného mandátu od voličov. „Veď poslanecký mandát vykonávajú poslanci so ziskom 378, 511, 555, 668, či 995 preferenčných krúžkov. Sú tam z vôle straníckej centrály, a nie výtlakom od voličov.“

V programovom vyhlásení schválenom 19. apríla 2020 sa vláda zaviazala, že „podporí začatie odbornej diskusie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do NR SR“.

Prieskum naznačil, že ľudia si želajú rozbitie centralizovaného systému jedného volebného obvodu. Dá sa ale očakávať, že veľa pochopenia medzi politikmi nenájdu, keďže väčšina aktuálnych relevantných politických subjektov je „ušitá“ na tento systém.

Čo ešte ukázal uvedený reprezentatívny prieskum verejnej mienky?

Z prieskumu okrem iného vyplýva, že až 8 z 10 opýtaných už v minulosti do Národnej rady Slovenskej republiky volili kandidátov, ktorých predtým nikdy osobne nestreli.

Z prieskumu tiež vyplýva, že len 15,5 % opýtaných volilo len takých kandidátov do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých už niekedy osobne stretlo.

Z prieskumu vyplýva, že viac ako 6 z 10 respondentov sa prikláňa k názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky by mal mať trvalý pobyt v tom kraji, za ktorý kandidoval do parlamentu. S nimi však ľudia spájajú aj konkrétne očakávania.

Od poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je z kraja, kde má opýtaný trvalý pobyt sa najčastejšie očakáva „podpora kraja, presadzovanie záujmov kraja.“ Tento názor vyjadrilo 30, 5 % opýtaných. Nasledovali „podpora infraštruktúry, dopravy (18, 8 %) a „morálne a charakterové vlastnosti poslanca“ (12, 4 %).

Aj preto by si, ako sme už spomínali, viac ako 6 z 10 respondentov želalo, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky len poslancov za ten kraj, v ktorom žijú. Pričom takto by chceli voliť rovnako často muži i ženy, výrazne častejšie skôr starší respondenti a mierne viac obyvatelia krajov na východe Slovenska, v Žilinskom a Trenčianskom kraji.

Ľudia vedia, čo chcú, hovorí M. Kaliňák: „Je zrejmé, že voliči majú jasnú predstavu a niet pochýb, že tak ako si vedia vybrať paušál pre mobilné telefón, nastaviť lízing na auto, kúpiť to čo najviac potrebujú, rovnako dobre by si dokázali vybrať aj poslancov parlamentu. Cítia, že systém jedného volebného obvodu im diktuje politikov, namiesto toho, aby dal ľuďom šancu si reálne, slobodne vybrať.“

(Foto z diskusie s M. Murajdom, T. Koziakom a M. Kaliňákom M. Bašistová Dudová)

 
3.2.2021 | Pridal: Michal Frank | Politika | čítané: 3135 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS