Vlado Šipoš: Vydáva mladé kapely, aby ich rádiá mohli hrať. Aj tak ich nehrajú...
Rozhovor s prešovským hudobníkom a vydavateľom.
Vlado Šipoš
Tento rozhovor vyšiel pred piatimi rokmi (2015) v týždenníku MY Prešovské noviny a na portáli korzar.sk.
Môžete ho nájsť a podporiť zakúpením digitálneho predplatného tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/8019693/vydavatel-vlado-sipos-vesat-muziku-kadetade-je-hlupost.html
Zhovrárali sme sa počas festivalu Drinkin fest - http://www.frenky.sk/clanok/1069/festivaly-fsupo-_263_fest-_drinkin.html.
Až na o päť rokov vyšší vek respondenta (a vizáž - dnes ho zdobí hustá brada) sa nezmenilo skoro nič, preto ho ponúkam aj tu.
VLADO ŠIPOŠ: VEŠAŤ MUZIKU KADE TADE JE HLÚPOSŤ
V osemdesiatych rokoch patril VLADIMÍR ŠIPOŠ (48) do generácie hudobníkov hrajúcich vtedy populárnu novú vlnu (new wave). Ako bubeník bol súčasťou skupín Alfa, Ali ibn Rachid, Tic-Tac a najmä Domino. Posledne menovanej vydal „posmrtne“ album. K založeniu vydavateľstva ho vyprovokovala diskusia na internete. Za dva roky vydal asi desiatku oficiálnych albumov mladých interpretov.
PREŠOV. Vlado Šipoš je stále dušou muzikant, profesionálne sa však venuje sieťotlači. Nerobí mu teda problém vyrobiť taký obal na CD. Pod značkou Creatura records vydáva single a albumy známym i neznámym prešovským interpretov rôznych žánrov. Prečo sa rozhodol podporovať lokálnu scénu práve takouto formou?
K vydavateľskej činnosti ste sa dostali tak, že ste chceli spraviť nahrávku niekdajšej kapely Domino, aby sa staré veci nanovo nahrali a zachovali? Či to bolo prvé CD Dana Hurtuka, alebo iný impulz?
„Nebolo to tak. Vzniklo to po kvázi incidente pri diskusii na stránkach Rádia_FM. Odštartovalo ma to, že som sa nazlostil a povedal som, že dobre, budem vydávať miestne kapely. Vedel som, že je ich dosť, a že svoje veci vydávajú len tak na divoko. Môže sa stať, že príde hocijaký interpret, ktorý má problémy so svojou muzikou a chcel by mať nejakú vlastnú. Keď niečo vydáte a nemáte to ošetrené v Soze (Slovenský ochranný zväz autorský - SOZA, pozn. red.) a podobne, hocikto vám to môže jednoducho ukradnúť.“
Teda práve tento spor bol impulzom? Nie Domino?
„Nie. Bolo len zhodou okolností, že sme už vtedy pripravovali nahrávku Domina. Čiže naozaj prvý impulz boli mladé kapely a keďže som si založil vydavateľstvo, tak som povedal, že prvé, čo môžem vydať, je Domino.“
V tej diskusii ste sa vraj vytočili po výrokoch dramaturgov a moderátorov na adresu mladých interpretov z východu. O čo presne v nej išlo?
„Úplne presne si to nepamätám, ale myslím, že Daniel Baláž z Rádia_FM sa tváril, že nepúšťa mladé kapely preto, lebo mu to posielajú na nosičoch, ktoré nezodpovedajú štandardom. Teda nemajú IRSC kódy a ďalšie náležitosti. Preto také cédečká v rádiu nepúšťa. Na to som zareagoval, že všetky kapely, ktoré tu sú, vydám. Tak, aby spĺňali všetky štandardy, budem mu posielať tie cédečká a som zvedavý, či ich bude hrať.“
A hrá?
„Pokiaľ viem, tak ich nehrá.“
Čo to presne znamená, že chce vydať kapela album so všetkými štandardmi? Čo všetko dostane od vás?
„Autori si dávajú nahlášku na Sozu, odo mňa dostanú IRSC kódy, keďže som zaregistrovaný v Slovgrame. Každá pesnička má svoj IRSC kód, ktorý sa dá čítať a vie identifikovať kdekoľvek vo svete. Keď sa to cédečko spraví správne, pošlete ho do rádia, tak keď ho v ňom človek strčí do mašiny, ukáže mu, že je to napríklad FLM482835 - to je presne priradená konkrétna skladba, podľa ktorej potom robia nahlášky na finančnú odmenu autorom a interpretom. A hlavne je to registrované, čiže už keby niekto tú pesničku skopíroval, chcel ju ukradnúť, má problém. Ak to však nemáte, a máte len skladbu niekde na internete, ak s tou istou skladbou príde niekto iný, nestane sa mu nič. Zarobiť na tom môže napríklad sto eur, ale pôvodný autor a interpret nedostane nič.“
Kapely teda dostanú všetky spomínané náležitosti. Vydať cédečko ale predsa len nie je až taká nenákladná vec, ktorá by sa oplatila. Prečo ste sa na to podujali a ako to riešite finančne? Sám, či spolu s kapelou?
„Keby som to premenil na peniaze, ktoré do toho vkladám ja, tak by to vyšlo asi pol na pol. Kapela si zaplatí médium a relevantné náklady s tým spojené. No som schopný spraviť kapelám cédečko za lacný peniaz, aj s obalom. Inak by stálo trochu viac, takže toto je môj vklad, ale tie veci robím kvázi sponzorsky. Pôsobím v tejto sfére, mám sieťotlačovú firmu. Viem spraviť obal, potlač... Obal je dôležitý. Buď môže byť na prvý pohľad aušus, alebo sa môže aspoň priblížiť k profi obalu.“
Prečo ste sa to rozhodli robiť?
„Robím to preto, aby to mali v poriadku. Štve ma, keď vidím, ako amaterčia... Vydám im trebárs 50 kusov, na čo stále naškrabú, oni ich potom vedia predať, vrátia sa im náklady, ešte aj s nejakým ziskom.“
Čo všetko ste už vydali?
„Nie je toho zas až tak veľa a nechodím za kapelami, aby som ich oslovoval, že poďte, vydám vám album. Aj to som síce skúsil, ale natrafil som na nezáujem. Čiže tak levitujem, čakám a keď ma niekto osloví, pomôžem mu. Z tých vecí, ktoré som vydal, to boli napríklad Odtiaľ potiaľ, dve cédečká Dana Hurtuka, Digestors, Rigid Frigid, nejaké svoje veci... Tých titulov bude zo desať.“
Má v dnešnej dobe internetu, youtube, sťahovania nahrávok pre kapelu význam vydať klasický nosič?
„Je to dobrá otázka a sú na ňu dve odpovede. Nie, nemá. Keď to zoberieme tak, že dnes sa viete zaregistrovať cez internet, získať čiarový kód, IRSC kód, všetko medzinárodne a digitálne, čiže viacmenej vydavateľstvo stráca zmysel. Ale zas keď máte reálne cédečko, pre kapelu je to lepšie v tom, že má fyzicky niečo v ruke, vie to po koncerte predať, čo sú peniaze pre ňu. Nebudem menovať chlapcov, ktorých som prehovoril, aby si spravili klasické CD a nedávno mi volali, že majú super správu, po koncerte predali 20 kusov. To sa im nestávalo, obvykle predajú štyri, päť, ale vždy je dobré mať poruke nejakých 50 cédečiek. Ak si niekto chce kúpiť, kúpi si.“
Cédečká dávate lisovať?
„Väčšinou nie. Dávali sme listovať napríklad Odtiaľ potiaľ, lebo mali nad 500 kusov. No dnes sú stroje, ktoré napaľujú vo veľkom a nemal som doposiaľ žiadny problém s kvalitou zvuku.“
Aká je podľa vás v súčasnosti lokálna prešovská scéna? Sú tu noví zaujímaví interpreti?
„Určite sú. Trochu sa to však zmenilo. My sme niekedy robili muziku pre zábavu, ale vidím, že tu už keď len trošku sa niečo zachveje okolo kapely, snaží sa riešiť čo, koľko, za koľko, a tak. My sme také veci neriešili. V tom je možno aj čaro našej hudby a našich textov. Keď máš veget, robíš iné piesne, než keď si pod tlakom.“
Ako vlastne dopadlo cédečko Domina? Malo nejaké vážne ohlasy, či to bola skôr kamarátska záležitosť?
„Bola to vyslovene kamarátska záležitosť. Ohlasy to nebude mať. Spravili sme to tak, že sa každý z nás po ani neviem koľkých rokoch, asi dvadsiatich piatich, vrátil k muzike a tým pádom sa tam udiali aj všelijaké chyby, aranžérske a podobne.“
Je niečo také, čo by ste vyslovene chceli vydať?
„Moju dcéru (úsmev). Ináč nemám nič také, čo by som vyslovene chcel. Dôvod, pre ktorý som založil vydavateľstvo, už bol splnený.“
Štýlovo je vaše vydavateľstvo vyhranené?
„Vydávam všetko. Nemám to vyriešené tak, že vydávam len nejaký druh hudby. Pointa je v tom, že Creatura records chce pomôcť tým, ktorí s tým majú problém. Aby ľudia nevešali bezhlavo svoju muziku kade tade. Je to hlúposť, lebo príde niekto, zoberie ju a vyhlási za svoju. Môj názor.“
Prečo Creatura records?
„Lebo manželka má firmu Creatura a keďže sme nechceli investovať do ďalšej živnosti, tak sa len rozšírila na Creatura records. Zdá sa nám to aj vtipné a trefné. Správne sa to však malo volať Looser records (úsmev). Tento názov už ale niekto vlastní.“
Hovorilo sa, že Domino možno zahrá koncert. Ako ste vlastne na tom momentálne s vlastnými hudobnými aktivitami?
„Teraz sme začali hrať s Danom Hurtukom, len tak pre zábavu, ale na zimu sa pripravujú ťažké veci. Dúfam, že na jar všetko vydáme a bude tu spústa novo-starej muziky. Dúfam, že začneme robiť ten náš starý vtip, a staré hlášky, ktoré sme vždy mali a hrali sme. Prichádza zima, takže budeme sedieť v štúdiu a hrať.“
Pod značkou Domino?
„Nie, to bude úplne nová hlavička. Názov ešte nemáme, varianty sú rôzne. Napríklad Medveďobijcovi synovia či Motýle z Yokohamy. Uvidíme. Bude to niečo úplne iné, len stará zostava.“
Vystúpite aj naživo?
„Asi nie. No ktovie, možno aj hej. Nie je problém...“