Ivan Štefunko: Podnikateľ z núdze, politik z nutnosti
Siahol som do archívu a vytiahol z neho rozhovor so zakladateľom Progresívneho Slovenska z februára 2017.
Ivan Štefunko
Rozhovor s Ivanom Štefunkom, v súčasnosti predsedom politického subjektu Progresívne Slovensko, vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny vo februári 2017 Do veľkej miery je aktuálny stále, takže ho zverejňujem v plnom znení.
Pôvodný článok nájdete na korzárskej stránke tu, môžete ho podporiť: https://presov.korzar.sme.sk/c/20460349/ivan-stefunko-podnikatel-z-nudze-politik-z-nutnosti.html
Pochádza z Popradu, ako podnikateľ sa venuje inováciám, má tri deti. Ivan Štefunko stál pri zrode mnohých známych internetových projektov. Medzi najznámejšie patrí letenkový Pelikán, portál EurActiv, v súčasnosti má Štefunko spolu s ďalšími partnermi investičný fond na podporu začínajúcich podnikateľských projektov. Niekdajší mladí ľavičiar bol tiež vydavateľom časopisu Slovo či podporovateľom portálu jetotak.sk. Momentálne je hlavnou tvárou združenia Progresívne Slovensko.
Progresívne Slovensko je platformou, ktorá chce prezentovať moderné riešenia spoločenských problémov a spájať ľudí, ktorým je táto predstava blízka. Netají sa ambíciou transformovať sa do politickej sily. Na jednom z regionálnych stretnutí ľudí z Progresívneho Slovenska v Prešove sme sa rozprávali s členom správnej rady tohto združenia Ivanom Štefunkom.
Nikdy ste sa netajili tým, že by chceli byť politikom, ovplyvňovať dianie, ale život vás naviedol na inú cestu. Ako vy hovoríte na B kariéru. Prečo to v politike nevyšlo?
„Niekedy som sa angažoval v združení Mladá demokratická ľavica. Riešili sme zaujímavé veci ako zrušenie základnej vojenskej služby, mladomanželské pôžičky a tak ďalej, ale to veľká politika sa ovplyvňovala veľmi zložito. Špeciálne preto, že v tom období mali politické strany úplne inú predstavu o svete a fungovaní Slovenska ako tá moja generácia, ktorá bola viac otvorená Európe, novým príležitostiam. Keď som videl zvnútra ako funguje politika ako taká, viac ma to ťahalo k obsahovým záležitostiam. Preto som prešil do týždenníka Slovo, kde som bol vydavateľom, neskôr sme založili EurActiv.sk. Je to portál o európskych politikách, snažili sme sa pripraviť Slovensko na vstup do EÚ. Bol to vlastne podnikateľský projekt, a tak som zistil, čo je to podnikanie. Aké je zložité.“
Zaujímavé je, že vaši rovesníci, mladí, nádejní politici z pravej strany spektra väčšinou pôsobili v nadáciách, think-tankoch, verejnom či treťom sektore, kým vy, zľava, ste sa dali na naozajstné podnikanie. Ako to vnímate?
„Je to veľký paradox, lebo oni hovorili o tom, ako treba zlepšovať podnikateľské prostredie a robili to od stola a ja som ho žil. Je to aj preto, že pravicové strany boli do veľkej miery pri moci a určovali politiky, a títo mládežníci sa popri tom viezli, robili asistentov, hovorcov, niektorí to dotiahli na ministrov. Moja generácia naľavo mala autonómnejšiu obživu.“
V podnikateľskej sfére ste to dotiahli ďaleko, dnes ste už investorom, ktorý podporuje mladé start-upy.
„Slovensko bolo v nejakom období v digitálnom svete pozadu. Vtedy som realizoval veci, ktoré tu chýbali. Informácie o Európskej únii, neskôr možnosť kúpiť si letenku online, optimalizáciu stránok na google a mnohé iné projekty, ktoré tu chýbali a my sme vlastne len kopírovali to, čo už v zahraničí bolo. Pri tom sme sa ale naučili podnikať inovatívne a to sa stalo inšpiráciou aj pre ďalšiu generáciu.“
Zlomom vo vašom podnikaní bol asi Pelikán (predaj leteniek), že?
„Áno. Naprogramovať v tom období systém ako Pelikán pre Slovensko, asi to bol pre mňa zlom, ale neviem.“
Vy ste ale študovali niečo iné, mali ste blízko k IT sfére?
„Vôbec nie. Vyštudoval som politické vedy. Bol som akurát užívateľom internetu. A pri firmách, ktoré sme zakladali, som väčšinou mal tú štartovaciu úlohu, dať dokopy odborný tím, ľudí, ktorí to vedia dizajnovať, programovať, dať dokopy právnikov. Väčšinou som bol štartovač toho projektu a keď už bol rozbehnutý, tak som ho opustil. Nie úplne, väčšinou som si v ňom nechal podiel. Keď už ich boli desiatky, povedal som si, že by bolo dobré zaobaliť to nejakým fondom a z toho vznikol nápad založiť venture capital fond, ktorý práve vyhľadáva začínajúce projekty. Čiže som začal robiť to, čo mi išlo najlepšie, byť pri začiatkoch firiem.“
Sú na Slovensku perspektívne úspešné projekty, talenty?
„Sú. Nemyslím si, že na Slovenskú sú horšie talenty než v strednej Európe. Je pravdou, že technologicky sme stále veľmi vyspelí, čo ale pravdepodobne nebude donekonečna, ale čo chýba Slovákom je talent pretaviť myšlienku do praxe, predať ju, dobre ju prezentovať. Napriek tomu sú tu veľmi zaujímavé projekty, ktoré sú aj viditeľné v zahraničí.“
Ktoré napríklad?
„GA drilling, čo je plazmatické vŕtanie do zeme. Takisto Piano, brána na spoplatnenie webového obsahu, ktorú ste tiež využívali a tento projekt prerazil vo svete. V našom portfóliu je aeromobil, firma Vectary, ktorá transformuje spôsob robiť online modely pre 3D tlačiarne, známa prešovská hodnotiaca aplikácia Staffino a ďalší. Ak to porovnáme s okolitým svetom, tak čo tu chýbalo, bolo financovanie rizikových podnikov, a to sme zaplnili.“
Teraz si idete splniť váš možno ani nie sen, ale niečo čo ste chceli robiť predtým. Zakladáte Progresívne Slovensko. Čo to vlastne je? Je to združenie, ale netajíte sa, že by z neho mala byť politická sila.
„Odpoviem, ale ešte predtým musím povedať, že to nie je realizovanie minulého sna. Uspokojil som sa s tým, že politikom nebudem, mám svoju B kariéru. Problém nastal ale v tom, že na Slovensku aj tú moju profesiu som nevedel vykonávať bez toho, aby sa menilo prostredie okolo. Začínajú chýbať pracovné sily, hlavne vysoko kvalifikované. Je tu veľká miera korupcie. Ľudia sú chorí, nemajú dobrú starostlivosť. Chýba tu infraštruktúra. Máme niekoľko firiem na východe, ale kým sa dostanem do Prešova vlakom, musím čakať v Kysaku, ak chcem ísť autom, je to ďalší problém. Takže dali sme dokopy Progresívne Slovensko zložené z viacerých ľudí, ktorí dosiahli vo svojich oblastiach na Slovensku maximum. Výborný právnik Radovan Pala, ITčkár Mišo Truban, Ivava Molnárová, výborná HR manažérka a ďalší. Každý v tom svojom prostredí sme si uvedomili, že to nevieme realizovať bez toho, aby sme sa spojili a vytvorili také nadprostredie. Teda lepšie vzdelávanie, lepšiu starostlivosť o ľudí, infraštruktúru. To nie je plnenie si sna, ale je to znova nevyhnutnosť, ktorá vyplýva z predošlých aktivít. Ale v mojom prípade je aj pravda, že robiť zmeny v krajine ma vždy bavilo.“
Prečo ste teda dali dokopy Progresívne Slovensko?
„Idey založiť platformu, ktorá by nebola konzervatívna, nacionalistická, ultraliberálna, už tu boli. Ale minulé voľby dopadli tak, že sme si s nebohým Martinom Filkom a viacerými ľuďmi uvedomovali, že ak sa partia štyridsiatnikov, ktorá tu žije a podniká nespojí a nedá niečo dokopy, tak sa tu nič nezmení. Momentálne sme občianske združenie, ktoré si dalo päť základných cieľov a podmienok. Ak sa splnia, budeme uvažovať, čo ďalej.“
Konkrétne akých cieľov a podmienok?
„Prvou je dať dokopy nezávislé a transparentné financovanie tohto nášho projektu. Spojili sme piatich verejne známych ľudí (Michal Truban, Michal Meško, Anton Zajac, Rastislav Kulich, Ivan Štefunko), ktorí dali dokopy peniaze a tie nám dajú nezávislosť. Potom sme dali dokopy ľudí, ktorí majú ideovo blízko. Nazvime to progresívne prostredie - nie autoritárne, ale liberálne, nie veľmi naľavo, ani napravo. Potom sme si overili naše idey v širšom kruhu mienkotvorcov na Slovensku, ktorí nás povzbudili, aby sme do toho išli. Založili sme na našej stránke progrsivne.sk platformu pre komunitu, kde sa prihlásilo vyše 1 400 ľudí, ktorí navrhujú nejaké politiky, idey. A posledným kritériom, či je po nás dopyt, je naša cesta po Slovensku, Stretávame sa s ľuďmi a nieže hlásame, ale počúvame, v čom sú špecifické problémy a či máme pocit, že ich vieme riešiť, naplniť.“
A je po vás dopyt? Podľa toho, ako dopadli posledné voľby, usudzujeme, že je, ale ako to vy vnímate?
„Nechcem byť prehnane optimistický. Nielen čo sa týka mediálnej pozornosti, ale na miestach, ktoré navštevujeme, je vždy plno, ľudia sa zaujímajú o veci, intenzívne s nami diskutujú. Môže to byť len vnútorný pocit, že sme si kládli nízke kritériá, ale zatiaľ sa stretávame s veľkým záujmom, s ľuďmi, ktorí chcú pomáhať, ponúkajú sa ako dobrovoľníci, cestujú s nami.“
Vyzerá to tak, ako keby skončila éra klasických politických strán, pri tom delení, aké bolo známe doteraz. Do hry vstúpili aj iné faktory typu extrémy. Vnímate to tiež tak? Ak bude raz Progresívne Slovensko stranou, ako bude fungovať?
„Myslíte, ako bude fungovať štrukturálne?“
Áno.
„Veľa hovorí to, ako občianske združenie spúšťame. Nevystrčili sme jedného lídra doplneného podľa vizuálu o ďalších ľudí, nevybrali sme nejaké logo podľa prieskumu, budujeme to odspodu. Hľadáme spojencov či už v rôznych sektorových oblastiach, alebo v regiónoch. A až keď o to bude záujem, vtedy sa to pretransformuje na politickú stranu. Ak to tak bude - o tom pravdepodobne bude hovoriť aj tá politika, budeme sa ju snažiť robiť participatívne, s ľuďmi, ktorí sú vo svojich oblastiach naozaj dobrí, ale nielen takým spôsobom, že to mám odborníka na zdravotníctvo, tak bude robiť len to. Veľmi by sme chceli, aby ten, kto bude mať na starosti zdravotníctvo, vnímaj aj regionálnu súvislosť , aj školstvo, ľudské zdroje, ktoré s tým tiež súvisia. Chceme to postaviť veľmi moderne, využijúc technológie i interakcie s ľuďmi.“
Vždy keď vzniká takýto projekt, cítiť veký entuziazmus. Či to bola Sieť, Nova, ale aj predtým trebárs Liga či SDA (Sociálnodemokratická alternatíva). Hoci na počiatku bol entuziazmus, dopadlo to tristne. Nemáte po týchto skúsenostiach obavu, žeby to mohlo aj nedopadnúť?
„Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Treba mať pokoru. A treba vnímať, čo ľudia, ktorí sa toho projektu zúčastňujú, dokázali predtým. Keď namiešate skúsenosti, ambíciu a energiu, ktorú do toho dáte, tak nemá dôvod to dopadnúť tristne. Ak to aj tak dopadne, tak je to politika - poviem to ako podnikateľ: Ak vytvoríte nejaký produkt a trh ho neprijme, tak ho stiahnete naspäť, niečo zlepšíte, zmeníte a znovu ho dáte na trh. S politikou sa to tak nedá robiť. Keď predložíte idey, ktoré vám občan nezoberie, tak asi po nich nie je dopyt, ale nemôžete ich zmeniť. Nechcem meniť svoje idey.“
Aké sú tie základné idey, skúste ich pomenovať?
„Ambiciózne, proeurópske Slovensko. Keď si zoberiete celý politický segment, zrazu sú všetci hyperkritickí voči Európskej únii, ktorá nás do veľkej miery zaradila tam, kde sme a čerpáme z nej mnoho výhod, napriek tomu vznikajú nelogické protieurópske nálady. Sme občianska, proeurópska, moderná, progresívna sila. Hodnotou je sloboda jednotlivca, ale aj verejné blaho. Podnikateľské prostredie, transparetnosť sú prostriedkom na to, aby sa dosiahli ciele. A cieľom je mať veľmi dobré školstvo, zdravotníctvo a sociálnu kohéziu. Ukazuje sa totiž, že Slovensko sa začína deliť na dve časti. Na to úspešné, Bratislava a mestá s investíciami a chudobné, kde je vysoká nezamestnanosť a nízke platy. Tak by sa tá krajina nemala spravovať, žeby mali byť dve Slovenská. Nad tým sa málokto zamýšľa. A ľudia z chudobných regiónov potom majú aj horšie výsledky v školách, horšiu zdravotnícku infraštruktúru, a v tak malej, päť a polmiliónovej krajine, si také veľké rozdiely dovoliť nemôžeme.“
Položíme aj otázku, ktorú vám kladú často. Objavili sa špekulácie, že ste politickou platformou pre vstup prezidenta Andreja Kisku do reálnej výkonnej politiky. Ako to je?
„Veľa ľudí si myslí, že o tom vie viac ako my. Andrej Kiska je dva a pol roka vo svojej funkcii. Vnímam to tak, že v nej chce strašne veľa dokázať a na to sa sústredí. Nie je ale tajomstvom, že témy, ktoré presadzuje, ako školstvo a zdravotníctvo, či inovatívne podnikanie, sú mu blízke a tým pádom sa na viacerých akciách stretávame a rozumieme si. Ale nie je tam žiadna dohoda, oficiálna či neoficiálna, ktorá by v tomto momente hovorila, že chlapci a dievčatá, ja k vám raz vstúpim.“