Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Pred rokom došlo k udalosti, ktorá otriasla nielen celou novinárskou obcou, ale celým Slovenskom. Pre svoju prácu bol zavraždený novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová.
Vráťme sa teda o rok späť, čo sa dialo vtedy.
Spolu s kolegami novinármi a aktivistami sme nemohli mlčať a vyšli sme do ulíc Prešova a spolu s nami tisíce ľudí.
Tu je návrat k tomu, ako som udalosti komentoval na stránkach novín.
Pod týmto textom sú fotografie Tomáša Telepáka.
V komentári Paška a jeho Lokša som písal (predtým na proteste hovoril) o tom, že sudca trestným rozkazom proti novinárovi vrátil do hry starú kauzu.
Ak si myslíte, že po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa podmienky pre prácu žurnalistov na Slovensku zlepšili, ste na ťažkom omyle.
Dôkazom je škandalózny trestný rozkaz, ktorý vydal sudca Ján Lokša na návrh prokuratúry a na základe trestného oznámenia za ohováranie, ktoré podal (bývalý?) exponent Smeru Pavol Paška.
Novinára Lukáša Milana odsúdil trestným rozkazom na 18 mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou a trojročným zákazom novinárskej činnosti!
Absurdné: basa (odložená na podmienku) a zákaz novinárskej činnosti sťaby zákaz šoférovania (čo si pod tým páni tak predstavujú, obmedzenie ústavného práva na slobodu prejavu?)!
Na východnom Slovensku podľa ex-premiéra (hoci úškrnom dal svojmu nástupcovi jasne najavo, že v „novej“ vláde bude len bábkou) nič nie je, stále je tu napríklad Pavol Paška.
Človek, ktorý sa hral na politickú mŕtvolu užívajúcu si v ústraní nahonobené milióny, na ktorého sa zabudlo. No strážca spravodlivosti mu spravil medvediu službu.
O obsahu tohto článku sa totiž opäť hovorí.
Podľa obžaloby sa v ňom objavili klamlivé skutočnosti, ktoré mali viesť k narušeniu vzťahov Pašku pri podnikaní a znížiť jeho spoločenský status. Ha, ha, dodajme.
Išlo o to, že novinár sa opieral o jemu známy, ale nezverejnený zdroj z oblasti autodopravy, podľa ktorého mali brať Paška a jeho ľudia provízie za rozvoz krvnej plazmy po zdravotníckych zariadeniach.
Odhliadnuc od toho, že v takýchto prípadoch je právne zodpovedný vydavateľ ako právnická osoba, čo je európsky štandard, aby vydavatelia každý ošemetný spor „nehodili“ na novinára, aj od toho, že ochrana zdrojov je zákonom garantovaná (preto vyvstalo podozrenie, že celý spor je zháňanie informácií pre Pašku), je tento rozsudok mimo misu.
A vykazuje znaky zastrašovania všetkých novinárov, ktorí sa vŕtajú v nepríjemných veciach.
Ako teda znel sporný výrok? Keď už ho, aj so „zabudnutým“ Paškom, vrátila justícia do hry, pripomeňme si ho:
– „Zistili sme, že prevoz biologického materiálu je veľmi výnosný. Tak sme chceli prevážať najmä krvnú plazmu, keďže máme na to voľné kapacity. Hneď ako som sa začal zaujímať o možnosti prihlásiť sa do výberového konania v košických nemocniciach, automaticky ma nasmerovali za ľuďmi Pavla Pašku, “ tvrdí košický tridsiatnik.
Ako dodáva, cez jedného známeho sprostredkovali stretnutie priamo s Paškom. „Poviem to rovno. Po prepočtoch nám to vychádzalo na obrat sedem a pol tisíca eur mesačne. No Paška nám povedal, že to môžeme robiť, ale musíme z toho mesačne platiť 75 percent, čo vychádzalo na päťtisíc eur. Skoro som odpadol, “ hovorí a dodáva, že tak by bol v čistej strate. Ako pokračuje podnikateľ, ktorého meno má redakcia k dispozícii, mechanizmus platenia paušálu bol jednoduchý. „Získali by sme zákazky a potom by nám cez nejakú ich spoločnosť fakturovali služby v tej hodnote, “ tvrdí Košičan. „Asi preto, že sme boli noví, tak sme dostali taký vysoký paušál, “ uzatvára mladý podnikateľ a dodáva, že nakoniec sa nedohodli a ani nepokúšali šťastie vo verejnom obstarávaní.
Toľko k spornému článku.
O jeho pravdivosti (súdne popretej) nech si urobí názor každý sám.
Viac sa nám ale chce veriť novinárovi Milanovi a jeho zdroju než Paškovi a jeho sudcovi. A orgány činné v trestnom konaní namiesto toho, aby sa zaoberali napríklad podozrivou Paškovou firmou Komed, natvrdo šikanujú novinárov.
Keď sme po smrti dvoch mladých ľudí chystali v Prešove s ďalšími novinármi a aktivistami tichú spomienku, čakali sme, že príde tak dvesto ľudí. Prišlo vyše tritisíc, na druhý týždeň takmer desaťtisíc a šesťtisíc ich prišlo aj na ďalší raz. Spolu s ďalšími mestami ich boli státisíce.
Tak, páni strážcovia spravodlivosti. Ľudia vidia, že vražda stále nie je vyriešená, mnoho káuz išlo do stratena a „niečo hnije v štáte Dánskom“.
A podobné absurdné rozsudky len prilievajú olej do ohňa.
Premiér a minister vnútra (naoko) padli.
Ale čo trebárs taký špeciálny prokurátor Dušan Kováčik? Výsledok jeho práce je nula.
Buď máme brať vážne slová o tom, že na najvyšších miestach korupcia neexistuje (ha, ha), alebo jednoducho ju potom tento pán kryje. Prečo ešte neodstúpil?
Nielen politické špičky, ale aj tie justičné, by potrebovali skutočnú očistu.
Michal Frank: Paška a jeho Lokša. MY Prešovské noviny (a ďalšie týždenníky MY na východnom Slovensku – Vranovské noviny, Noviny Spiša, Gemerské noviny, Zemplínske noviny Bardejovské noviny), č. 11, 20. 3. (online už 19. 3. , naživo 16. 3.), s. 5
Dostupné online:
https://mysaris.sme.sk/c/20847027/bartunek-podpalenu-lekaren-byt-a-auto-nikto-poriadne-nevysetril.html
KONTEXT: Z príspevku viacerých autorov z protestov: Tisícky východniarov v uliciach žiadali predčasné voľby (minúta po minúte)
17.24 - Prešov - Hovorí novinár Michal Frank: "Na východe nie je nič? Je tu ešte Pavol Paška."
Hovorí aj o tom, ako jeho kolega má problémy za článok o ňom.
Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/20782391/minuta-po-minute-vychodniari-protestuju-rekonstrukcia-vlady-im-nestaci.html#ixzz5dPwJEd00
Ďalšia z aktivít bol editoriál Vranovských novín.
OBA VRANOVSKÉ TÝŽDENNÍKY VYŠLI S ROVNAKOU TITULKOU – prvý raz v histórii. Na titulke stálo, že ani regionálni žurnalisti neuhnú.
Spoločnú titulku vydali okresné týždenníky MY Vranovské noviny (šéfredaktor Michal Frank) a Vranovské noviny Spektrum (šéfredaktor Imrich Makó). Výzva novinárov odznela už na prvom proteste, resp. pietnej akcii v Prešove 2. 3. 2018.
Oba vranovské týždenníky vyšli s totožnou titulkou
VRANOV NAD TOPĽOU. Nové číslo týždenníka Vranovské noviny vyšlo v pondelok s čiernou titulnou stranou, ako prejav sústrasti a podpory pozostalým zavraždených Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Rovnakú titulnú stranu prináša aj ďalší okresný týženník, Vranovské novinky Spektrum.
Nové číslo Vranovských novín obsahuje aj nasledovný editoriál, zverejnený na poslednej strane.
LAMA: 0:17
Neuhneme
Minulé číslo bolo vytlačené, keď sme sa dozvedeli strašnú novinu.
Mladý investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli zavraždení.
Zavraždení, kruto popravení. Také niečo nemá v moderných dejinách obdobu.
Správy o vraždách novinárov k nám chodili z Čadu, Somálska či Ruska, naša krajina sa až doteraz nachádzala na inej civilizačnej trajektórii. Je to obrovský medzinárodný škandál a hanba a útok nielen na novinársku obec, ale na celú našu spoločnosť.
V médiách pôsobím 21 rokov, zažili sme naozaj všeličo, ale nič také ešte nie. A je to vážnejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Ján Kuciak si robil svoju prácu, tak neuveriteľne potrebnú a užitočnú pre zdravie celej spoločnosti, pre nás všetkých.
Novinári to nemajú ľahké. Nazývajú nás hyenami, presstitútkami a podobne, trafené husi gágajú a namiesto faktov sa opierajú emócie, nízke pudy a o bludy, ktoré sa vo veľkom šíria zamoreným svetom sociálnych médií. Nech. Toto je súčasť dnešnej doby, ale poprava dvoch mladých ľudí je prekročenie akéhokoľvek rubikonu.
Ján Kuciak v pripravovanom článku písal o mafii, ktorej chápadlá siahajú nielen do nášho okresu, ale aj do najvyšších kruhov našej krajiny.
Tí, ktorí mali a museli vražde zabrániť, lebo informácií i možností na to mali dosť, zlyhali na celej čiare. O bezradnosti premiéra svedčí jeho tlačovka s miliónom „kešu“ v malých bankovkách na stole, čomu takto dehonestovaný šéf polície priamo na mieste len prikyvoval.
Oni vedia, že im tečie do topánok...
V tejto chvíli chceme v prvom rade vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým po Janovi a Martine.
A v druhom rade chceme zdôrazniť, že ak nás mala vražda zastrašiť, nezastraší nás. Som hrdý na novinársky stav, že napriek útokom z každej strany i bezprecedentnej poprave kolegu a jeho snúbenice, dokázal spojiť sily. Som hrdý na občanov, že nás v tom nenechali, vyšli do ulíc a podporujú hľadanie pravdy.
Nedáme sa zastrašiť. Neuhneme.
Svinstva sa stále deje dosť. A ak sme naň na našej regionálnej úrovni poukazovali, tak v tom nielenže neprestane, ale pôjdeme po kauzách ešte tvrdšie, hlbšie a dôslednejšie.
Nedáme si popraviť našu krajinu.
VÝZVA AKTIVISTOV A NOVINÁROV Z VÝCHODNÉHO SLOVENSKA
Aj My sa pridávame k hlasu celého Slovenska. Vyjadrujeme rozhorčenie a zdesenie nad krutou vraždou dvoch mladých ľudí. Nikomu z nás by nenapadlo, že jedna z obetí je jeden z nás novinárov a druhá, že bola z nášho regiónu. O to viac sa nás to dotklo. Preto ľudia MY NEBUDEME mlčať. TOTO nebol len útok na novinára, ale na slobodu prejavu, demokratickú spoločnosť a všetkých slušných ľudí. V slušnej krajine sa totiž takéto niečo nikdy nesmie stať! Nedovoľme, aby nám popravili aj našu krajinu! Je smutné, že sa muselo stať niečo tak absurdné a hrozné. Nemáme už istotu, že tí, čo nás majú chrániť, znova nezlyhajú. Položme si preto otázku a pýtajme sa sami seba: "V akej dobe a v akej krajine to žijeme?!" TOTO nemá s demokratickým štátom nič spoločné. JANO KUCIAK nepísal pre svoj osobný prospech, ale aby sa v tejto krajine žilo lepšie. Poďme jeho sen o slušnej spoločnosti dotiahnuť do konca, LEBO SKUTOK SA STAL!
Michal Frank: Editoriál – Oba vranovské týždenníky vyšli s rovnakou titulkou, Vranovské noviny č. 9, 5. 3. 2018, online: https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20773672/oba-vranovske-tyzdenniky-vysli-s-totoznou-titulkou.html
KONTEXT: Z príspevku viacerých autorov z protestov: Vražda novinára a jeho snúbenice vytiahla východniarov do ulíc (minúta po minúte), 2. 3. 2018:
(...)
9.34 Po krátkej výzve na modlenie sa za Jána Kuciaka sa dav vo Vranove rozpúšťa, na mieste pod pamätnou tabuľou ostávajú horieť iba sviečky.
(...)
18.42 O niekoľko minút sa začne zhromaždenie vo Vranove nad Topľou.
18.41 Posledné odhady o účasti v Prešove hovoria, že na pietnu spomienku prišlo zhruba 3000 až 4000 ľudí.
(...)
18.02 Príhovory sa končia. Dav Prešovčanov sa vydáva na pochod.
18.01 V Prešove z nahrávky znie hlas Martinkinej matky, aby si vstúpili poslanci so svedomia, lebo aj oni majú deti. Nech si vstúpia do svedomia, ak nejaké majú, povedala.
18.00 Organizátor prešovskej pietnej spomienky René Pavlík dodáva: "My obyčajní ľudia sa pravdu nikdy nedozvieme."
17.59 Peter Oborník, novinár a pedagóg v Prešove: "Hľadajme spoločne pravdu. My to v škole stále učíme. Nedajme si ju vziať."
17.58 Herec Lukáš Maťufka pripomenul Prešovčanom: "To, že zomreli dvaja nevinní, znamená, že môže zomrieť ktokoľvek z nás, lebo niekomu sa to nepáči."
17.57 Prejavy na košickom pódiu sa skončili, zaznela pieseň od Karla Kryla - Demokracie, ľudia sa pomaly a pokojne rozchádzajú.
17.56 "Treba dokončiť to, čo sme začali pri Gorile. Bol som tu aj vtedy, keď boli protesty Gorily. Stál som tu v rovnakej zime. Som rád, že pokračuje vlna občianskej angažovanosti, " hovorí v Košiciach jeden z účastníkov pochodu Peter.
V dave vidieť aj ľudí, ktorí štrngajú kľúčmi.
17.54 Spevák Tomáš Durkáč sa obracia k Prešovčanom so slovami: "Je nás 5,5 milióna a nevieme si dať rady so 150-člennou vládou?"
17.52 V Prešove hovorí dlhoročná novinárka Kvetka Mudríková: "My sme vraj hyeny. V tejto atmosfére pracujeme. Ale my sa zastrašiť nedáme."
17.51 Po výzve ďalšieho vystupujúceho Mikuláša Jesenského, šéfredaktora denníka Košice:Dnes, Košičania kričia odstúpte, odstúpte. Ich hlas je stále hlasnejší. Pridáva sa ich stále viac.
Robert Fico a jeho partička si podľa Jesenského neuvedomuje, že my žijeme v normálnej krajine. "Ak Robert Fico a jeho partička neodstúpia, prosím vás, rozhodnime o ich osude my v najbližších voľbách."
Po ňom sa už Hlavná ulica ponorila do minúty ticha.
17.48 V Prešove hovorí muzikant Edo Klena: "Zlyhávame ako občania. Máme problém s ľahostajnosťou."
17.46 Milan Kolcun, sprievodca a spisovateľ, v Košiciach skladá novinárom veľkú poctu, pretože sa vedia pod svoje zistenia a vyjadrenia podpísať. "Už raz tu bola Gorila a tá vyčíňala. Tak nech to teraz dopadne úplne inak." Ľudia opäť tlieskajú.
17.44 Pani Dáša na košickej pietnej spomienke má v rukách transparent: "Mafia get out of my country." Inšpirovala sa podobným transparentom z mítingu v Bratislave.
Hovorí, že je načase urobiť zmenu na Slovensku. "Je to jedinečná šanca poraziť Fica a mať tu konečne poriadok a normálnu demokraciu."
17.43 Stratený Jerguš v Košiciach sa našiel.
17.41 Mikrofón v Prešove má novinár Jozef Jurčišin: "Vždy som bol ten, čo sa pýta. Je nebezpečné sa dotýkať vedenia, ktoré spadlo na zem. Je niečo pred smrťou Jána Kuciaka a je niečo po smrti Jána Kuciaka, " hovorí zastretým hlasom.
17.39 "Už 21 rokov robím v novinách, ale toto sme nezažili, " hovorí v Prešove Michal Frank. Pôjdeme viac a hlbšie po kauzách, nedáme sa zastrašiť, sľubuje.
17.38 V Košiciach sa hľadá sa malý trojročný Jerguš, stratil sa. Alžbeta Bojková prerušila prejav, otec ho hľadá. Stojí na pódiu, prosí, aby sa ľudia poobzerali, či nestojí niekde medzi nimi.
17.37 V Košiciach už stojí pod pódiom asi tisíc ľudí, prichádzajú ďalší. Vystupuje pedagogička Alžbeta Bojková: "Nestačí byť len občanom, na udržanie demokracie potrebujeme občanov, ktorí sú slobodní. Všetky udalosti sa pre mňa z posledného týždňa zredukovali na jedno rozhodnutie, či si vyberiem strach alebo slobodu."
17.32 V Košiciach vystupuje šéfredaktor denníka Korzár Jaroslav Vrábeľ. Hovorí, že v našej krajine sa už roky dejú svinstvá, lebo tí, čo majú konať, "proti svojim nejdú alebo sa na tom snáď aj podieľajú?" Poukázal na to, že Janko Kuciak už nestihne odhaliť celú pravdu, pretože ho ktosi umlčal.
"Chcem žiť v krajine, kde policajti konajú, ešte kým redaktori žijú. V krajine, kde každý si poriadne robí svoju prácu." Odkazuje, že si politici môžu zobrať svoj milión v keši, kukláča aj asistentku a môžu ísť.
Dav po jeho slovách začína skandovať: "Odstúpiť, odstúpiť."
Na záver odcitoval z piesne Jaromíra Nohavicu Sarajevo, ktorá sa hrala na dnešnom pohrebe Martiny Kušnírovej.
17.30 Šéfredaktor týždenníkov My na východe Michal Frank Prešovčanom číta výzvu novinárov z východného Slovenska.
17.28 Napriek mrazivému počasiu Prešovčania trpezlivo čakajú na smútiacich, ktorí sú ešte na pohrebe Martiny Kušnírovej. Stále prichádzajú ďalší, atmosféra je pokojná.
17.25 Ku Košičanom sa prihovoril aj šéfredaktor denníka Košice:Dnes Dušan Karolyi: "Ak sa ešte potvrdí dnešná informácia, že talianske orgány informovali slovenské o tom, že sa na Slovensku rozrastá talianska mafia a slovenské zložky na to nijako nezareagovali, tak obraz o chlieve na Slovensku bude ešte hrôzostrašnejší."
Pamiatku zavraždených mladých ľudí by sme si podľa neho mohli uctiť tak, že by nás tak, ako Jána, neustále štvalo, čo sa na Slovensku deje.
17.24 Moderátorka SKY rádia Katarína Cimborová víta Prešovčanov. Prosí o strpenie, čaká sa na ďalších, ktorí sú na pohrebe Martinky v Gregorovciach.
17.18 Prvé odhady z Prešova o účasti hovoria, že prišlo vyše 2000 ľudí, ďalší stále prichádzajú.
17.16 Prešovčania sa už presúvajú k radnici.
(...)
Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/20772034/minuta-po-minute-vrazda-novinara-a-jeho-snubenice-vytiahla-vychodniarov-do-ulic.html#ixzz5dPzbcKkE
NOVINÁRI SA NEDAJÚ ZASTRAŠIŤ
V súvislosti s vraždou som urobil aj rozhovor s Gabrielom Paľom z Gregoroviec pre MY Prešovské noviny a korzar.sk.
ROZHOVOR
Gabriel Paľa: Novinári sa nedajú zastrašiť
Pohár trpezlivosti pretiekol, hovorí mediálny expert z obce zavraždenej Martiny.
GREGOROVCE. Prodekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity Gabriel Paľa žije v Gregorovciach, odkiaľ pochádzala Martina Kušnírová, ktorú zavraždili spolu s jej snúbencom, novinárom Jánom Kuciakom.
Je odborníkom na žurnalistiku, má docentúru z etiky médií. Je tiež čerstvým krajským poslancom.
Žijete v Gregorovciach. Poznali ste zavraždenú Martinu, jej snúbenca a jej rodinu?
„Áno, poznal som Martinku, aj keď je omnoho mladšia, a už dlhšie hľadala šťastie mimo našej obce. Fandím všetkým mladým ľuďom, ktorí majú odvahu vyletieť z hniezda a ísť za svojim cieľom, študovať, hľadať zmysel života. Ona patrila k ním!“
Aká je nálada v obci po vražde?
„Obec sa zo dňa na deň ocitla v obrovskom šoku! Ľudia najprv neverili, že je to pravda a mysleli si, že to nemôže byť pravda. Avšak krutá pravda sa potvrdila. Obec sa ponorila do smútku. Ľudia začali prejavovať spolupatričnosť a solidaritu s rodinou Kušnírovcov. Ľudia sa pýtajú prečo sa to stalo, prečo práve ona a Janko? Nikdy nekončiace otázky bez odpovede ľudí deprimujú a vzbudzujú obavy o to, kam tá dnešná doba speje.“
Poznali ste aj tvorbu investigatívneho novinára Jána Kuciaka? Čo na ňu hovoríte?
„Áno, aj keď nie všetko som zachytil. Články Jána Kuciaka v sebe nesú veľkú túžbu po pravde a odvahu ju hľadať. Cítiť v nich prácu novinára profesionála, ktorý si svoju prácu robí poctivo. Upozorňoval na kauzy a korupčné aféry, ktoré do civilizovanej spoločnosti nepatria. Dával kompetentným informácie, ktoré bolo potrebné prešetriť, snažil sa im pomôcť. Jednoducho robil si svoju robotu tak, ako sa má.“
Ste expertom na médiá a etiku médií. Takýto čin, ako je vražda novinára, na Slovensku nebol. Ako to podľa vás zmení médiá? A aký bude mať dopad na celú spoločnosť?
„Osobne si myslím, že novinárska obec na Slovensku sa zastrašiť nedá. Ba naopak, myslím si, že sa novinári zomknú a o to viac budú písať a upozorňovať na nekalé záležitosti, ktoré sa ako pýr dostali a zakorenili v našej spoločnosti. Spomienkové pochody, ktoré sa po celom Slovensku a na mnohých miestach vo svete dejú, sami demonštrujú úžasnú silu a jednotu novinárskej obce.
Čo sa týka spoločnosti, chcem povedať, že to, že sa tento ohavný čin, chladnokrvná poprava udial, indikuje, že je tu čosi nezdravé, arogantné a bez súdnosti! Pohár trpezlivosti a únosnosti pretiekol. Ľudia to dávajú jednoznačne najavo! Kauzy typu Bašternák, eurofondy a pod. , ktorými Slovensko trpí, sa neriešia, dôveryhodnosť politikov, policajtov, vlády klesá.
Chýba politická kultúra, predstavitelia vlády sa tvária, že sa ich to netýka, mlčia a zametajú, zametajú pod koberček. Aké je východisko? Východisko je v slušnosti, zodpovednosti a kultúre, ktorá sa musí vrátiť do všetkých sfér spoločenského života. Inak máme problém a ostane po nás spúšť. Musíme si uvedomiť, a brať na zodpovednosť každý sám seba, že to, čo my dnes sejeme, to budú naše deti žať!
Ak budeme siať nepokoj, nenávisť, aroganciu, závisť a neprajnosť, určite nebudeme žať pokoj, dobro, prajnosť. Lebo tak ako dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie, nemôže zlý strom rodiť dobré ovocie. Chcime byť dobrými stromami, každý za seba, až z toho bude dobrý úrodný sad. Mám nádej, že sa spoločnosť zjednotí a poctivosťou jednotlivcov vznikne masa poctivosti, ktorá minimalizuje aroganciu moci a nastolí atmosféru prajnosti, ktorá zatiaľ na Slovensku absentuje.“
Na čo by sa teraz mali novinári zamerať? Čo by mali robiť? Asi nie je cestou, aby sa dali zastrašiť.
„Som presvedčený, že sa nedajú zastrašiť! Poznám osobne veľa novinárov, ktorí si svoju prácu robia poctivo a disponujú kompetenciami čestnosti, odvážnosti, empatie i zodpovednosti, a ako ich poznám nevzdajú sa a nenechajú sa odradiť.
Poznám aj zopár takých, ktorých profesionalita je iba naoko bez skutočnej hodnoty. Zahrávajú sa s nepravdivými informáciami, zavádzajú, zahmlievajú, osočujú, ohovárajú, vytrhávajú veci z kontextu, sú tendenční. Je ich chvála Bohu málo, ale robia zlé renomé žurnalistike. To je ale takpovediac už kapusta novinárskej obce, aby sa s takými neetickými a bezbrehými kolegami vysporiadali.
Na čo by sa mali zamerať? Na to, čo doteraz: na hľadanie pravdy a prinášanie overených informácií, na rešpektovaní súkromia, na doťahovaní káuz do konca, a aby neostávali len pri povrchnom pohľade na veci. Osobne si vážim prácu poctivých novinárov, žurnalistov, pracovníkov v médiách, keďže som mal a mám možnosť pričuchnúť k tejto práci.“
Prečo podľa vás vôbec došlo k takejto tragickej udalosti?
„Osobne vnímam, že z nášho národa sa po eufórii z novembra 1989 postupne, pomaly a potichu začínajú vytrácať hodnoty, ktoré počas zamatovej revolúcie zjednocovali národ. Konzum, individualizmus, egoizmus, túžba po moci a nenásytnosť po peniazoch prevládajú v spoločnosti a zasahujú všetky jej sféry.
Deje sa to veľmi rafinovane pod rúškom toho, že sa proklamuje vyššia kvalita života, všetko pre zákazníka, pomoc občanovi, a pod. Chýba v spoločnosti ochota konštruktívne komunikovať, riešiť konflikty s pokojom, úctou k tomu druhému. Chýba ochota zriecť sa svojich predstáv, plánov a vízií a ponúknuť službu tomu druhému len tak, jednoducho z lásky. Chýba súdnosť, ochota priznať si chybu, ospravedlniť sa a prijať za to zodpovednosť. Takto nahlodaná spoločnosť potom vykazuje situácie, ktorých sme svedkami v posledných dňoch. Hľadáme vinníka! Kto je to? Počúvame, kto všetko je zodpovedný za tento ohavný čin, vypisujeme “platonické” miliónové odmeny ako znak uveriteľnosti toho, že chceme chytiť páchateľa. Prepáčte, je to tragikomické! Ak sa tieto vraždy majú vyšetriť, chce to naozaj nezávislosť, ochotu nezahmlievať veci a pozrieť sa pravde do očí. Potrebujeme sa zbaviť arogancie moci!
Nájdeme tieto atribúty demokracie v tejto súčasnej zostave kompetentných? Myslím, že odpoveď si dokáže dnes dať väčšina. Na záver, chcem povedať, že verím v dobro, verím v to, že Slovensko môže byť krajinou, kde právo, spravodlivosť, vzájomná úcta a ochota byť nápomocným tomu druhému bude záležitosťou národnej hrdosti.
Vyžaduje to však zatiahnuť na hlbinu a vyloviť hodnoty, ktoré sme nechali utopiť na dne nášho jazera makro i mikroekonomických ukazovateľov, HDP i DPH a pod. Aké sú to hodnoty? Odpoveď je ukrytá v odpovedi na otázku kto sme a kam kráčame. Tak teda Quo vadis kresťanské Slovensko? Boh ochraňuj naše Slovensko!“
Michal Frank: Rozhovor – Gabriel Paľa: Novinári sa nedajú zastrašiť. Čo sa deje v Gregorovciach po vražde. MY Prešovské noviny, č. 9, 6. 3. , strana 3, online už 5. 3. 2018, dostupné na https://presov.korzar.sme.sk/c/20774544/gabriel-pala-novinari-sa-nedaju-zastrasit.html
KONTEXT: avízo na vydanie týždenníka (prvé po vražde): Tvár Slovenska navždy zmenila poprava mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pochádzajúcej z Gregoroviec. V tejto obci pri Prešove sa konala posledná rozlúčka a pochádza z nej aj odborní na médiá Gabriel Paľa, ktorý v rozhovore priblížil nielen náladu v obci, ale aj ďalšie súvislosti. Týždenník najväčšej slovenskej siete regionálnych novín MY píše aj o pietnom pochode v Prešove a v ďalších mestách a vyjadruje hlbokú sústrasť pozostalým.
Nechýbajú ani komentáre a analýzy k tejto vážnej a smutnej téme.
Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/20774242/my-presovske-noviny-pisu-aj-o-nalade-v-gregorovciach-po-vrazde.html#ixzz5dQ2lEXcL
K tejto téme (séria príspevkov po vražde Jána a Martiny) som mal viac článkov, sú odosptupné napr. tu:
https://korzar.sme.sk/c/20782391/minuta-po-minute-vychodniari-protestuju-rekonstrukcia-vlady-im-nestaci.html
https://presov.korzar.sme.sk/c/20779103/martin-visnovsky-o-spomienkovom-koncerte-ludia-to-pochopili.html
https://korzar.sme.sk/c/20777328/minuta-po-minute-slusne-slovensko-ziadaju-aj-v-mestach-vychodu.html
https://korzar.sme.sk/c/20772034/minuta-po-minute-vrazda-novinara-a-jeho-snubenice-vytiahla-vychodniarov-do-ulic.html
https://mysaris.sme.sk/c/22015294/spevacky-zbor-z-gregoroviec-poznacila-vrazda-martiny-a-jana.html