Kejla: Snooker z každej strany
Rozhovor s Tomášom Kejlom, známym to komentátorom, trénerom a propagátorom hry snooker. Vyšiel v prvom tohoročnom vydaní týždenníka Prešovské noviny.
Tomáš Kejla
Rozhovor s T. Kejlom v originálnej a plnej verzii (môžete ho podporiť zakúpením piana) čítajte tu: http://presov.korzar.sme.sk/c/8116359/komentator-a-kouc-tomas-kejla-snooker-na-olympiade-je-to-realne.html
A viac o jeho prešovskom kempe: http://presov.korzar.sme.sk/c/8116332/snooker-vychodniari-trenuju-s-legendarnym-kejlom.html
Upútzavka na prvé číslo PN, kde toto interview (aj ako titulka) vyšlo: http://www.frenky.sk/clanok/1097/presovske_noviny_-_1_-_2016.html
Starší môj rozhovor s Kejlom: http://www.frenky.sk/clanok/897/tomas_kejla-snooker_ma_buducnost.html
Snooker je šport, ktorý v našich končinách neustále naberá na obľúbenosti vďaka televíznemu vysielaniu. Stále je v plienkach, hoci vo svete je extrémne populárny a točia sa v ňom milióny. Hlavným komentátorom snookru u nás je TOMÁŠ KEJLA (41), priekopník tejto hry v Českej republike, niekdajší aktívny hráč a dnešný tréner. Jeho pätnásťročný odchovanec Aleš Herout je majstrom ČR a začína sa presadzovať aj na svetovej scéne, Kejla začal aj s trénovaním mladých slovenských reprezentantov. Po Bratislave rozšíril svoje pôsobenie na východné Slovensko, zhovárali sme sa s ním na kempe v Prešove.
So snookrovou legendou sme sa na pôde Freeball Snooker Clubu bavili o trénovaní, o nábehoch (potápaní gúľ v rade), o komentovaní, ale aj o tom, akú má snooker šancu stať sa olympijským športom.
Trénujete svojich zverencov v Prahe a pravidelne chodievate do Bratislavy. Teraz ste prišli do Prešova. Prečo ste tu, na Slovensku a na východe?
„Môj vzťah k trénovaniu na Slovensku je veľmi dobrý, som rád, že ma pozvali trénovať do Bratislavy, kde s nimi spolupracujem už dlhšie. O snookri v Prešove a o tom, že by som tu tiež začal jazdiť sa hovorilo už skôr, len sa to spočiatku nedarilo skĺbiť. Verím, že sa to teraz podarí a budeme trénovať ďalej. V Bratislave je vidieť, že to má zmysel, posúva sa dopredu a bola by škoda, keby sa Bratislava nejakým spôsobom vyčlenila a zvyšok by nestíhal. Treba to rozšíriť ďalej.“
Ako sú na tom juniori na Slovensku, v porovnaní s českými?
„Česi majú lepšie výsledky, ale preto, že tam juniori začali trénovať v desiatich rokoch priamo pod mojim vedením. Dnes majú pätnásť a dosahujú výsledky v rámci Európy, Aleš dokonca v rámci sveta. Je tam teda väčší progres. Tu je to na začiatku, ale aj tak je to super. Napríklad Kevin Čižmarovič, ktorého som začal trénovať pred rokom, sa už dostal do finále mužského turnaja. Takže oni to doženú.“
Tunajší juniori už hrávajú vyrovnané partie s mužmi, len ešte nemajú také nábehy. Zdá sa, že potenciál tu je.
„Stopercentne. Som zástancom toho, že samotný talent je strašne málo, ale je to o usilovnosti, drine a o tom, aby vedeli, čo majú robiť. Impulz je pri tých deťoch rozhodujúci a keď sa im dá ten správny smer, tak napredujú.“
(...)
Stále komentujete snooker pre Eurosport. Akú má sledovanosť, v porovnaní s ostatnými športmi?
„Snooker je pre Eurosport vynikajúci, patrí medzi základné kamene. Finále majstrovstiev sveta v minulom roku malo najvyššiu sledovanosť spomedzi všetkých programov tejto stanice v priebehu roka. Na druhom mieste bolo finále tenisového grand-slamu Rolland Garos, ktoré malo tretinovú sledovanosť. Majstrovstvá sveta v snookri spravili v Európe desať miliónov divákov, čo je neskutočné číslo.“
Tieto údaje v sledovanosti sa teda vzťahujú na celú Európu, nie na vysielanie pre ČR a SR?
„Áno, v rámci Európy. Naše vysielanie pre Českú republiku a Slovensko nemá peoplemetre, takže sa odvíjame od celoeurópskych čísel.“
Pozerajú to však aj tu.
„Áno, často počujem ľudí na ulici baviť sa o jednotlivých zápasoch.“
Vás fanúšikovia snookru spoznajú, minimálne podľa hlasu, ale registrujú napríklad aj Aleša Herouta?
„Ak sa v Čechách spýtate na domácich hráčov, tak ho poznajú. Samozrejme tí, ktorí sa o to trochu zaujímajú, pretože tam viazne komunikácia od zväzu smerom k médiám. V snookrových kruhoch je známy.“
(...)
Okrem juniorov sú na prešovskom kempe aj dospelí. V čom je rozdiel trénovať deti a dospelých amatérskych hráčov?
„Zásadný rozdiel je v tom, že deti nemajú zlé návyky. S nimi sa pracuje od začiatku, niečo sa im vysvetlí, a tak to urobia. Vysvetlí sa to dospelým, tiež sa to tak snažia spraviť, ale tie zlé návyky a skostnatené telo im to nedovolí tak rýchlo ako deťom.“
(...)
Na akej úrovni sú prešovskí dospelí hráči, všetko neprofesionáli, hoci hrávajú súťažné zápasy?
„Paľo Křemen hrá parádne, páčilo sa mi to. Ďalší chlapci to berú hlavne ako hobby a pri nich sa netrénuje tak, aby sa z nich spravili špičkoví hráči, ale aby mali zo svojej hry radosť a cítili, že čo dokážu s tou bielou guľou. Nikto od nich nebude chcieť, aby zahrali stovku, ale aby si zahrali, zabavili sa a užili si to.“
Na Slovensku ešte nikto nedal súťažný stovkový nábeh. Ako dosiahnuť, aby tie deti i dospelí spravili slušný nábeh?
„Je tam niekoľko faktorov. Hráči sa musia naučiť presne mieriť, presne trafiť guľu, kam chcú, potom sa musia naučiť ovládať bielu, aby ich poslúchala a nežila si vlastným životom na stole. Ďalším faktorom je správny výber gúľ, čo sa rieši až vtedy, keď vedia pracovať s bielou. A aby zahrali stovku, potrebujú aj trochu šťastia.“
Koľko ste dali súťažných stovkových nábehov?
„Žiadny.“
A tréningových?
„Zopár ich bolo. Pamätám si prvú stovku, bolo to 111, krásne číslo, asi pred desiatimi rokmi.“
Aleš už dal?
„Áno, ale súťažnú ešte nie. Stále je tesne pod tou hranicou, chýba mu jedna guľa do stovky. No deväťdesiatky sa mu už celkom daria.“
To sa asi zlomí.
„Zlomí sa to. V tomto momente je to už len psychický blok, že naraz ide hrať guľu na stovku. A môže byť aj jednoduchá a nedá ju. Psychika robí v snookri strašne veľa.“
Čo je najdôležitejšie. Technika či hlava?
„Krásne je to vidieť pri profesionáloch, ktorí sú technicky a takticky na tom prakticky rovnako, vedia o tom všetko. Ale v daný moment rozhoduje hlava. Preto je problém u detí s tým pracovať, lebo mozog sa vyvíja, v šestnástich, sedemnástich s nimi lomcujú hormóny a sú to hrozní strelci, útočníci. A na tom to viazne. Buď to tam lepia, že proste všetko trafia ako Jud Trump vo svojom čase. Ako dospievajú, vidieť zmeny. Trump už dnes tiež nehrá ako kedysi. Je to iný, ten chlapský, rozumný snooker.“
Keď sa vás úplne neznalý niekto spýta, čo to vlastne ten snooker je, čo mu poviete?
„Začal by som tým, že je to gulečník. Ten veľa ľudí pozná, hrával sa i za ′totáča′ po krčmách. Keby nevedeli ani to, tak by som vysvetlil, že je tam stôl, guľôčky a je určitý proces, ako ich dostať do jamiek. Tak ako pri guľôčkach na zemi. A je to šport, ktorý kladie obrovský dôraz na sebakontrolu.“
Čo je pre vás na ňom najviac fascinujúce?
„Práve to. Psychická stránka a fakt, že aj tí najlepší sa musia stále ovládať. Nezažijete, žeby tvrdili, že sú bohovia, že sú niekto. Majú obrovskú pokoru, a vedia prečo. Je to tak ťažká disciplína, aj pre majstrov. Najkratší snookrový vtip je: Už to viem.“
V súčasnosti sa uvažuje, že snooker, pool (biliard na menšom stole) a karambol (na bezdierovom stole) sa spoja do jedného celku a zabojujú o olympiádu. Čo vy na to?
„Bolo by to super. Iniciatíva vyšla od snookru. Svetová asociácia WPBSA už dávno zaštítila všetky tieto športy. Pod tým sú tie disciplíny, ale nikdy to nebolo tak, žeby sa spojili a išli na olympiádu. Až keď prišiel Barry Hearn a začal za to bojovať. O olympiáde sa začalo hovoriť v súvislosti so snookrom, ale keďže sú tam všetky tieto disciplíny, pridal sa karambol a pool. Dúfam, že to dopadne dobre, ale stále funguje rivalita medzi karambolom, poolom a snookrom, navyše každý z nich, okrem snookru, má niekoľko disciplín. Zatiaľ sa nie je vedenie schopné dohodnúť, ktoré z nich by mali ísť na olympiádu. Všetky sa tam dať nedajú. Na druhej strane, snooker už v tejto chvíli je na Svetových hrách, čo je vlastne olympiáda pre neolympijské športy.“
Je to reálne, aby sa snooker dostal na olympiádu?
„Myslím, že je. Verím, že sa dohodnú a svetová asociácia si uvedomí, že snooker je ťažiskový. V televízii ide vlastne len snooker a v Amerike pool. Karambol dáva Kórea a ďaleký východ, ale pre Európu a Čínu je hlavný snooker a ten v tejto chvíli robí väčšie obraty než robia iné menšie športy. Takže ak budú rozmýšľať ekonomicky, budú vedieť, že to nepomôže len snookru, ale všetkým týmto gulečníkovým športom.“
Skôr je to myslené zo strany olympijského výboru, či to bude akceptovateľné.
„To je otázka, ako to robia. Bude potrebné tlačiť na štáty, kde sa hry odohrávajú, a kde dávajú ukážkové športy. Škoda, že to nebolo v Londýne, tam by to bolo úplne super.“
Komentujete aj iné športy ako snooker?
„Áno. Keďže som jeden z dvoch služobne najstarších komentátorov, tak som dostával športy, ktoré sa rozbiehali, kým sa pre ne nájdu komentátori. Raritou bolo konské pólo, ale komentoval som aj rugby, kriket i ženskú hádzanú, pretože ako chlapec som hádzanú hrával.“
Trúfli by ste si komentovať futbal?
„Nie. Na mňa je veľmi rýchly, som skôr na tie pokojnejšie športy. Nie som taký kričiaci typ.“
V Českej republike i na Slovensku sú kvalitní futbaloví a hokejoví komentátori, je tu dlhoročná škola. Myslíte, že by dokázali uspokojivo komentovať zápas v snookri?
„Verím, že by to dokázali. Je jednoduchšie byť pokojnejší v prejave ako byť zapálený, rýchle to sledovať a kričať tie mená. Pre nich by to nebol problém.“
(...)