Rozhovor s Mastelottom v originálnej verzii (môžete ho podporiť zakúpením piana) čítajte tu:
http://presov.korzar.sme.sk/c/7936127/bubenik-z-king-crimson-na-presovsky-koncert-sa-neda-zabudnut.html

A k tomu pridávam zopár súvisiacich odkazov.
Veľký rozhovor s Davidom: http://presov.korzar.sme.sk/c/7949723/komara-ponukla-temny-filmovy-pribeh.html

Riport z koncertu tria Komara: http://presov.korzar.sme.sk/c/7906040/s-improvizaciu-kapely-komara-ladil-aj-dazd.html

Avízo na koncet: http://presov.korzar.sme.sk/c/7895439/mastelotto-z-king-crimson-sa-vracia-na-vychod-slovenska.html

Glosa k téme: http://presov.korzar.sme.sk/c/7969882/pretlak-hudobnych-aktivit.html

ODPORÚČAM: Recenzia albumu Komara: http://presov.korzar.sme.sk/c/7949723/komara-ponukla-temny-filmovy-pribeh.html

King Crimson je celosvetový pojem a zároveň je to prvá veľká kapela, ktorá kedy hrala v Prešove. Bolo to v roku 1996 a bol pri tom aj bubeník PAT MASTELOTTO (59). Hoci s touto i ďalšími kapelami prešiel celý svet, prešovský koncert mu v pamäti ostal. na Slovensko sa vrátil s kapelou Komara, ktorú založil s prešovským gitaristom Davidom Kollárom. Prešovským novinám poskytol exkluzívny rozhovor.

Trio Komara (Kollár, Mastelotto, Raineri) odohralo na Slovensku tri koncerty, ktoré vyvrcholili na Pohode. S Patom Mastelottom sme sa zhovárali v Prešove, teda v meste, pre ktoré mal tento koncert priam symbolický význam.

Ako si spomínate na prvý koncert King Crimson v Prešove v roku 1996? King Crimson mal veľa koncertov po celom svete, pamätáte sa vôbec naň?
Hovoril som o tom Davidovi, že si pamätám niekoľko vecí okolo tohto koncertu. Keď sme prišli na hotel, bola tam zvolaná tlačovka, ktorú nikto nedohodol a Robert (Fripp, líder King Crimson - pozn. red.) to vyslovene neznáša. Pamätám si ako sme pri ceste veľkým autobusom k prešovskému amfiteátru zahliadli veľké plátno kina. V autobuse nám zazvonil telefón, mobily vtedy neboli, a ktosi nám dal vedieť, že niekto z kapely má v Amerike nejaký problém. Niekoho blízkeho na pohotovosti. Viac sme nevedeli, báli sme sa, či ide o mňa, Adriana, alebo Tonyho. Nedalo sa zavolať domov, čo sa deje. Spomínam si tiež, že keď sme vchádzali do areálu, spadlo elektrické napätie a nedalo sa tam vojsť. Prišli chlapi s palicami a dvihli elektrické drôty hore. Tiež mám v pamäti bláznivú story. Išlo o malého, asi šesťročného chlapca, ktorý za mnou stále chodil a býval s rodinou v takej diere v blízkosti hotela Šariš, kde sme mali ubytovanie. Vošiel som do tourbusu, zobral som nejaké ovocie a dal som mu. Stala sa zvláštna vec, lebo Robert Fripp povedal, prečo ho nepozveš dnu? Bol som prekvapený, pretože Robert nikdy nikomu nedovolil vliezť do tourbusu. Chlapec vošiel dnu a mal pocit, že je vo vesmírnej lodi. Prišiel Bill Bruford a hovorí, aby išiel z autobusu preč. (Medzi Brufordom a Frippom existovala rivalita, od dva roky ho Fripp vyhodil - pozn. red.)

Vedeli ste o tom, že ste boli úplne, ale úplne prvá veľká svetová kapela, aká v Prešove vystúpila?
Počul som to, ale nie som si istý. Zdá sa mi, že tu boli ako prví hrali Jethro Tull.

Hrali, ale až krátko po vás.
Je to možné, koncerty oboch skupín vtedy zabezpečoval rovnaký promotér.

Pre Prešovčanov to bolo niečo úplne výnimočné, že tu vystúpi takáto kapela.
Aj pre nás. Cítili sme tú energiu. Vo východnej Európe sme počas tohto turné mali len tri miesta, kde sme hrali, jedným z nich bol Prešov.

Ako ste sa dali dokopy vy traja, Komara?
Paolo mal sen, predstavu, že zavolá mne, Davidovi a budeme spolu hrať. Potom sa zrodilo to monštrum na tričku a stalo sa to (úsmev). Oslovilo ma to, čo robí David, stretli sme sa na koncerte King Crimson ProjeKCt vo Varšave, on potom prizval do kapely trubkára Paola Raineriho.

Koľko takýchto projektov máte?
Nijaký nie je taký ako tento.

Váš hlavný džob je King Crimson, King Crimson ProjeKCt alebo čo? Kde sa nachádza v tejto hierarchii Komara?
King Crimson bude vždy na prvom mieste, ale nepozerám sa na to tak. Chcem, aby veci fungovali. King Crimson robí vtedy, keď chce hrať Robert. Keď on nechce hrať, robíme King Crimson ProjeKCt bez neho, lebo my radi hráme. Teraz je stopnutý, lebo je to pre publikum mätúce. Mám aj viacero iných projektov, a zároveň málo času.

Čo pre vás znamená Komara? Prečo ste sa pustili práve do toho, do spolupráce s mladým muzikantom z východnej Európy? Veríte v úspech tejto kapely?
Pred 18 mesiacmi som ešte nevedel, že David existuje, a že sa niečo také stane, ale stal sa z toho veľký plán. Volali sme si, písali, našli sme čas spolupracovať, v novembri sme odohrali päť koncertov. Potom sme sa rozlúčili, ale spravili sme super nahrávku. Na Komare som strávil možno viac času, než na čomkoľvek inom, vrátane King Crimson. Od Vianoc som celý január, február každý deň pracoval na Komare.

Prečo je práve Komara pre vás taká špecifická?
Výborne to znie a je to iný druh hudby. Moje hudobné predstavy boli limitované a toto zlomilo moje limity.

Na platni udrie na prvý pohľad do očí obal. Dominuje mu akési monštrum, príšera, ktorú vytvoril Adam Jones z kapely Tool, uznávaný tvorca špeciálnych efektov. Ako vzniklo toto spojenie?
Môj priateľ Adam mi pred mnohými rokmi povedal, že ak niekedy budem potrebovať obal pre ktorýkoľvek projekt, mám sa mu ozvať. Pred niekoľkými rokmi som sa mu ozval, chcel som obal, ale nezafungovalo to. Nikomu v kapele sa nepáčil. Tak som mu spomínal, že mám nový projekt a on na to povedal, že jeho slová stále platia. Poslal mi dva obrázky. Prvý bol oranžový, s monštrom, ďalší bola taká maľba. Mám projekt Tuner, na ktorom asi päť rokov pracujem s inými ľuďmi. Pre nahrávku Face, ktorá sa v ničom neopakuje, je matematicky hudobne vypočítaná, som poslal obidva návrhy Markusovi Reuterovi. Vybral si tú maľbu, monštrum som preto ukázal chlapcom z Komary, či ho nechcú, bez toho, aby som im povedal, kto je autorom. Nereagovali však na to. Nechcel som byť v pozícii, že ich budem tlačiť do toho, aby sa rýchlo rozhodli, preto som čakal. O mesiac poslal Adam upravenú verziu, hnedú. Vyzeralo to lepšie, ale chlapcom sa to stále nepáčilo. Mali sme návrh od iného umelca, Petra Kocáka zo Slovenska, a ten vyzeral super. Vtom Adam poslal finálne monštrum, ktoré je na obale teraz. Poslal mi SMS. že nezabudol som na teba, stále som na tom robil a počul som už aj tú muziku. Na ňu mi poslal dva emotikony, hovno a palec hore, čo u nás znamená, že je to zasrane dobré. Nepočul celý album, len demosnímky. Mali sme všetko dokončiť do týždňa, bola to celkom depresia.

Kocák teda vypadol vo finále?
Áno. Poslal nám návrh v nízkom rozlíšení, takže sme ho nemohli použiť. Inak by tam bol. Rozmýšľali sme, že ak by nám to Peter poslal v plnej kvalite, nepoužili by sme Adama, ale odložili by sme ho na singel, ktorý by mohol vyjsť v špeciálnej vinylovej edícii. Lebo bola by škoda tento obal nevyužiť. Nakoniec sa ocitol na albume. Peter teraz robí obal pre Davidovu a Paolovu skupinu The Blessed Beat.

Finálna verzia obalu platne teda vznikla na poslednú chvíľu.
Bolo skvelé, že sme mali ten obraz od Adama, ale nechcel robiť celý booklet, všetky variácie, na to nemal čas. Musel som s tým teda pracovať. Dal som si džointa, pozrel som sa na to monštrum a hovorím svojej žene Deborah: Musím zavolať kamošovi Denisovi. Je to uznávaný grafik, robí komiksy. Akurát sa vrátil z Kanady naspäť do USA a písal mi, čo chcem. Vravím mu, že potrebujem pomôcť s týmto monštrom, dokončiť ho dnes do noci. On, že ok. Vzal papier a poskladal tak, ako bude CD vyzerať. Na prednú stranu k monštru napísal Komara. To som zamietol, vpredu nesmie byť vôbec nič. Bol to dlhý príbeh. Najprv sme robili obal na vinyl a vyzeralo by to hnusne, keby tam bol nápis. Bol víkend, každé dve hodiny mi posielal demá, návrhy obalu, konzultoval to so mnou, ja s chlapcami, bolo to náročné. Ale napokon sa to podarilo.

Kto tvorí celkový koncept Komary? Všetci?
Viac-menej to bola spolupráca všetkých, synchronizácia, ktorá by pomohla hudbe. Urobili sme jednodňovú improvizáciu v Prahe. Zobral som nahrávku - bola vcelku - asi štyri týždne som ju strihal. Keď som sa do toho pustil, hovorím si, čo s tým? Z niekoľkých hodín môžem len vybrať nejaké kúsky, vystrihnúť, poslať chlapcom. Bolo to technicky náročné a ťažko sa to vysvetľuje. Z tých vystrihnutých pasáží by mohli byť skladby, s tým, že do toho nahrávali ďalšie veci a nápady. Takto to vznikalo, postupne sme to začali čistiť a robiť skladby. Bola to ťažká práca, ale ak sa nestaráš o záhradu a nepolievaš kvety, tak nebudeš mať žiadne kvety.

Dohrávali ste teda na album aj niečo dodatočne?
Urobili sme, čo sme mohli. Chlapci, hlavne David, prichádzali medzičasom s novými skladbami a improvizáciami. David prišiel aj s nápadom, ako to celé urobiť, ako spraviť story, zoradiť skladby a dať im emóciu. Za niektorými skladbami sme použili iba samotnú trúbku, ktorú Paolo dohral. Myslel som si, že tam bude dlhé ticho, alebo sa rovno strihne skladba, ale spravili sme to ináč, podľa Davida. Ako vo filme, ktorý niečo dopovie...

Názov skupiny tvoria vaše priezviská. Prečo sa volá Ko-Ma-Ra? Nie Ma-Ra-Ko, alebo Ma-Ko-Ra, aby bolo v popredí najznámejšie meno?
David mal taký nápad, aby to bola Makora, nech je moje meno ako prvé. To som už robil s inými menami, že hviezda bola prvá. Ho-Bo-Le-Ma (Holdsworth, Bozzio, Levin, Mastelotto), ToPaRaMa (Tobias Ralph, Pat Mastelotto). A Makora bola strašná hovadina, to znie ako nejaký tanec, nejaká makorína. Rakoma je tiež blbosť, ale Komara znie celkom dobre. Ako kamera. Rýchla strela. A ak by sme posunuli čas 20 rokov dozadu, nebol by som najslávnejší v tej kapele.

Vraj ste sa mali volať Chickens.
To si už nepamätám, takýchto nápadov bolo viac.

Je Komara dobré meno pre kapelu?
Mne sa páči. Či je to dobrý názov, to neviem, niektorí ľudia sú zmätení, že im to znie ako aerobic, alebo pečiatka. Paolo si zas pri jednom preklade našiel, že po slovensky je to ako komár, mosquito. Nechápal, o akých komároch to píšu. Všetky názvy kapiel sú svojim spôsobom hlúpe, ale hudbu môžu mať dobrú. Zoberte si Beatles, to je čo za názov? Chrobáky? Pritom je to jedna z najväčších kapiel na svete. Mám aj skupinu Mr. Mister. To je tiež nezmyselný názov.

Kde si predstavujete Komaru o rok, o dva?
Už teraz viem, že na budúci rok budem zaneprázdnený, aj tie ďalšie, lebo Robert Fripp chce naspäť pracovať s King Crimson. Preto som si v kalendári vyčlenil marec, kedy sa budem venovať Komare. Dúfam, že odohráme veľa koncertov. Bude to logisticky náročné, nemáme vlastného promotéra, musíme to spraviť efektívne, aby sme v marci mohli obísť čo najviac miest na svete a hrať pre čo najviac ľudí. Dúfam, že sa to podarí. Chceme tiež pripraviť nové skladby, jeden track sme už začali.

Ste v skupine traja ľudia rozličných generácií z rôznych kútov sveta, aj hudobne odlišných. Ako spolu vychádzate?
Veľmi veľa si emailujeme a esemeskujeme. Každý deň. Je to úžasné, ale tak to je aj s ostatnými projektmi. S Tonym Levinom si vymením 20 mejlov denne, takisto s Robertom Frippom, s Gavinom Harrisonom z King Crimson, spolupracujem tiež s jedným hudobníkom zo Švédska. Je to haluz, ale Davidov kamarát sa sťažoval, že mu hovoril, že v poslednej dobe viac píše než hrá. U mňa je to rovnaké. V súčasnosti muzikant veľa hráva, veľa cestuje, ale tiež musí stráviť veľa času na počítači, alebo robiť rozhovory. Najlepšie sú rozhovory ako tento, že sa bavíme priamo a je to vybavené, ale keď mi niekto pošle otázky mejlom, tak to trvá minimálne týždeň, kým si nájdem čas na ne odpovedať.

Otázočka z iného súdka, keďže si dávate pivo. Máte rád slovenské pivo?
Jednoznačne. Musím si dávať pozor, aby som nepil veľa piva, lebo budem príliš tlstý. Nepil som teraz žiadne pivo do včerajška, kým sme sa stretli v Prešove.

Link na článok: Rozhovor s Mastelottom v originálnej verzii čítajte tu:
http://presov.korzar.sme.sk/c/7936127/bubenik-z-king-crimson-na-presovsky-koncert-sa-neda-zabudnut.html