frenky.sk

https://frenky.sk/clanok/8/frenky_vs_cannabis_sativa.html

Frenky vs Cannabis sativa

Konope siate, konopa siata, alebo Cannabis sativa. Táto rastlina sa v priebehu posledných rokoch stala predmetom mnohých otázok a diskusií.



Dlhé roky sa konope na Slovensku pestovalo úplne bežne, často sa o ňom spieva aj v ľudových piesňach, no z našich polí postupne vymizlo. Jednou z príčin vymiznutia je aj fakt, že "v trópoch a subtrópoch sa pestujú také formy (predovšetkým indická konopa - var. indica), ktorá má na listoch hlavne samičích súkvetí žliazky, vylučujúce silne páchnucu látku, z ktorej sa vyrába hašiš, resp. marihuana," ako sa to uvádza tretí zväzok Encyklopédie Slovenska, vydanej vydavateľstvo SAV v Bratislava. Ďalej sa tam však píše, že "u nás pestovaná konopa siata prakticky nemá omamný exkrét. Pestuje sa hlavne pre vlákno, ktoré je pevné a značne odolné proti hnilobe. Zhotovujú sa z neho povrazy, plachty, rybárske siete, vrecia, kordy do pneumatík, tkaniny na výrobu odevov, čalúnnicky materiál, a podobne. Z plodov sa získava lej, ktorý sa používa pri výrobe lakov, fermeží, mydla a potravinárstve. Pokrutiny sú dobrým jadrovým krmivom. Plody konopy siatej sa používajú i na výrobu liečiv (napr. fytin), pazderie pri výrobe stavebných izolačných dosiek, celulózy, atď."

Prečo je teda rastlina, ktorá má toľko možností využitia, vytlačená na okraj?
Jednou z hlavných príčin je fakt, že indická konopná odroda obsahuje tetrahydrocannabinol (THC), teda látku, z ktorej sa vyrába marihuana a hašiš. Je to skutočne tak?

"Ani nie. Hlavné sú, podľa mňa najmä ekonomické dôvody," povedal nám Richard Ščambura, člen občianskeho združenia Diverzita, ktoré sa zaoberá aj otázkou pestovania technického konope, a pokračoval: "Aj na Slovensku sa konope odveky pestovalo, bežne tak robili naše prababky i babky. Potom ale došlo k tomu, čo má korene v Spojených štátoch. Pestovanie a spracovávanie konope bolo náročnejšie než dovážanie bavlny z Číny. Konope pri technickej revolúcii zameškalo vývoj v technickom spracovaní, v porovnaní s inými plodinami. Vynález petrochemického priemyslu sa odrazil nielen v USA, ale aj v ostatných krajinách, a konope bolo potlačované." Ako zdôraznil, pestovanie konope na technické spracovanie nemôže mať logickú súvislosť s psychotropnými látkami, keďže "v technickom konope sa takmer vôbec nevyskytujú. Veď taký mak môže pestovať ktokoľvek, i keď sa z neho vyrába heroín."

Konope sa vracia

Podobný názor má i Oľga Horňáková, výskumná pracovníčka,z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch: "Na Slovensku sa konopa začala šľachtiť v päťdesiatych rokoch na Šľachtiteľskej stanici Chrenová. Od roku 1956 sa šľachtenie premiestnilo na Šľachtiteľskú stanicu Horné Chlebany, kde bola v roku 1958 povolená odroda Rastislavické. Našim dlhoročným šľachtiteľom konopy bol inžinier Bartolomej Blahunka. Pestovanie a šľachtenie konopy bolo na Slovensku zastavené v r. 1988. Vo väčšine západných krajín bolo tiež pestovanie konopy zakázané, pretože niektoré odrody konopy siatej obsahovali psychoaktívnu drogu, aj keď len veľmi nízky obsah," popisuje konopnú históriu O. Horňáková. Pred viac ako storočím začal, podľa nej, význam konopy klesať, vzhľadom na rozšírenie dovozu bavlny a neskôr výroby umelých vlákien. Pri pestovaní bavlny sa používa veľké množstvo pesticídov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Pestovanie konopy sa zaobíde bez pesticídov a pri jej spracovaní nevzniká prakticky žiadny odpad.

"V súčasnosti, keď rastie vo svete uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia na ďalšie prežitie ľudstva a hľadajú sa ekonomické alternatívy, narastá aj záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Rastliny konope sú všestranne použiteľné a zaručujú kompatibilitu so životným prostredím. Ekonomika ich pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií a vývojom nových produktov s využitím odrôd s nízkym obsahom THC," hovorí O. Horňáková a zdôrazňuje, že spomínané skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch v Európskej únii, kde sa tiež rapídne rozširuje trh s konopnými produktmi. Konope tak nastupuje dlhú cestu návratu.

Diverzita

Prešovčan Richard Ščambura je, ako sme už spomenuli, členom občianskeho združenia Diverzita. Toto združenie má sídlo v Dolnom Kubíne, ale pôsobí na celom Slovensku, a je zároveň členom viacerých medzinárodných organizácií. Diverzita vykonáva rozličné kultúrne i náučné podujatia, venuje sa viacerým ekologickým, ale i poľnohospodárskym otázkam. Úzko spolupracuje s neinvestičným fondom Prečo Nie Konope?

"Píše sa rok 1999 a je to zhruba desať rokov, čo sa na Slovensku nepestuje konope siate za účelom jeho priemyselného využitia. A práve konope siate je jednou z možností odľahčenia negatívnych dopadov súčasného hospodárenia.
Samotná idea predstavuje vskutku pestré spôsoby využitia danej poľnohospodárskej rastliny. V podstate ide o rastlinu naším starším predkom, ale aj veľkej časti súčasníkov, známu," hovorí predseda občianskeho združenia Diverzita Boris Baňas, pričom dodáva, že názov združenia je "odvodený od slova diverzifikovať, čo znamená rozložiť riziko vyplývajúce z rušivých následkov ľudskej činnosti na životné prostredie".

Cieľom Diverzity je práve ochrana a tvorba životného prostredia a ochrana biologickej diverzity na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Ide predovšetkým o aktivity podporujúce recykláciu a spracovanie druhotných surovín a priemyselné využívanie trvalo udržateľných prírodných zdrojov, ale tiež zachovanie kultúrnych hodnôt pomocou podpory umelcov pri prezentácii ich umeleckých diel, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania.

Jednou z najzaujímavejších aktivít Diverzity bolo nedávne vydanie publikácie Konope v priemysle. Kniha vyšla na konopnom papieri, a podľa R. Ščamburu bolo jej cieľom dostať medzi ľudí informácie o skutočne pestrom využití tejto rastliny, z ktorej sa, podľa jeho slov, dá zabezpečiť až päťtisíc druhov produktov.

"Už Henry Ford tvrdil, že načo využívať lesy, ktoré rástli storočia a bane, ktorým trvalo veky než vzniknú, keď môžeme rovnaké objemy drevitých a minerálnych látok získať z ročnej úrody našich polí. A je to tak napríklad si vezmime taký papier. Ak sa vyrobí z konope, v priebehu ďalšieho roka konope dorastie a môže sa vyrobiť nový papier. A naviac aj starý konopný papier je recyklovateľný. Pritom nový strom rastie približne päťdesiat rokov. Nehovoriac o tom, že konope sa dá využiť na výrobu konopných lán, trvácnych plátien, celulózy, oleja a mnohých ďalších vecí," tvrdí R. Ščambura.

Niečo z histórie

V minulosti bolo konope pre svetový obchod nepostrádateľná. Konopné laná a plachty na ich lodiach, na rozdiel od iných materiálov, totiž nepodliehali ničivému účinku soli. Príkladom na to je aj kampaň S konopou za víťazstvo, ktorú začala v roku 1942 americká armáda. V tom čase bol uvádzaný film (teraz dostupný na videu), ktorý nabádal amerických farmárov na pestovanie konopy pre potreby vojny. V tomto krátkom návratu konopy v USA sa tam pestovala konopa na stotisíc akroch. Bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny však americká vláda zrušila takmer všetky povolenia na pestovanie konopy.
Najväčšou hrozbou pre túto rastlinu bol takzvaný Marihuanový daňový zákon, ktorý schválil v roku 1937 americký kongres.
V súčasnosti sa konopa pestuje v Číne, Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku a Rusku. Po silnom lobizme Nemeckej poľnohospodárskej asociácie, nemecká vláda povolila pestovanie konopy v sezóne 1996. V Austrálii a
Kanade sa vybraným farmám vydávajú povolenia na sadenie konopy pre výskumné účely.

"Konopa bude ako Internet, o ktorý sa pred niekoľkými rokmi podniky a vlády nezaujímali. Na začiatku 21. storočia budú o konope vedieť domácnosti a firmy po celom svete," tvrdia členovia Diverzity o tejto komodite a dodávajú, že aj keď má konopa dlhú históriu, "stala sa akousi poľnohospodárskou Šípkovou Ruženkou, ktorá sa po šesťdesiatročnom spánku opäť prebúdza. V skutočnosti je dnes pre spracovateľov a výrobcov novým zdrojom suroviny. Tak ako každý nový zdroj, aj konopa bude potrebovať inovatívne spracovateľské technológie. Európske a americké firmy tieto nové metódy v súčasnosti vyvíjajú".

Miliónová rastlina?

Ako uvádza kniha Konope v priemysle, časopis Popular Mechanics v roku 1938 napísal, že konopa je štandartné svetové vlákno, z ktorého sa dá vyrobiť vyše dvadsaťpäťtisíc produktov. Od príslušenstva do automobilov, stavebných materiálov, panelov a drevotriesok, izolácií, farieb, tmelov, cez farmaceutiká, kozmetické prípravky, papier, textílie, plasty, biomasu, až po potraviny a krmivo. Konopu nazval "novou plodinou za miliardu dolárov".

Autori knihy Konopa v priemysle zdôrazňujú, že táto rastlina je cenným a lacným biologickým zdrojom a môže sa pestovať vo väčšine klimatických pásiem. Naviac je to zdatná rastlina, ktorej rýchly rast a odolnosť voči chorobám značne obmedzujú použitie drahých pesticídov a herbicídov. Zdôrazňujú tiež fakt, že každý rok vyrastá celá nová úroda konopy. Preto teda môže hrať táto rastlina, podľa nich, významnú úlohu pri ekonomickom rozvoji poľnohospodárskych oblastí, môžu sa vytvoriť nové pracovné miesta a podniky na výrobu konopných produktov pre lokálnu spotrebu, ako aj pre distribúciu do iných regiónov.

Ako príklad uvádzajú úvodník kalifornských konzervatívnych novín The Orange County Register z 30. októbra 1988, kde šéfredaktor Allan Bock píše, že "od roku 1937 sa na výrobu papiera vyrúbala skoro polovica svetových lesov. Keby sa konopa nezakázala, väčšina z nich by stála a okysličovala by atmosféru planéty."

"Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie a stredné na výrobu papiera a iných netkaných produktov, akými sú napríklad detské plienky. Zvyšné krátke vlákna z vnútra stebla sa môžu rozomlieť a použiť v tisíckach výrobkov, nevynímajúc stavebné dielce, obaly, a podobne. Konopné semeno, podobne ako sója sa môže spracovať na mnoho výživných pokrmov. Olej z
konopných semien sľubuje použitie v kozmetike, výžive, tlačiarenských farbách a priemyselných náteroch. Zvyšné rozdrvené semená sa môžu ďalej použiť ako potrava pre ľudí a ako krmivo pre zvieratá. Z pohľadu spracovania a marketingu poskytuje konopné semeno a olej menším pestovateľom schodnejšiu cestu ako vlákno, ktoré je kapitálovo a technologicky dosť náročné," špecifikuje publikácia výpočet výhod.


V čom je problém?

Po predchádzajúcich riadkoch sa zdá, že by teda nemal byť nijaký problém s pestovaním konopy na Slovensku. Ale je. Najväčším problémom je už spomínaný tetrahydrocannabinol (THC). Podľa odbornej literatúry obsahuje konopa siata približne jedno percento THC, alebo ešte. Jej odroda Konopa indická má obsah 3 až 15 percent THC. Práve z tejto sa robí marihuana a hašiš. Aj keď sa v súčasnosti vedú živé diskusie o využití THC v lekárskom a farmaceutickom priemysle, stále je táto téma na Slovensku skôr tabu. U našich českých susedov je takáto diskusia ďaleko búrlivejšia, dokonca sa nezriedka objavujú hlasy volajúce po legalizovaní takzvaných mäkkých drog ako marihuana, či hašiš. Nie sú to hlasy ojedinelé a prezentujú ich nielen lekárski, či drogoví odborníci, ale aj konzervatívni poslanci. V Holandsku takýto zákon existuje. U nás sa mlčí. A mlčí sa dokonca aj o technickom konope.

Všetky rastliny rodu konope sú podľa súčasnej platnej slovenskej legislatívy zaradené do prvej skupiny omamných a psychotropných látok. Natíska sa otázka, prečo konope siate s ultranízkym obsahom THC by malo byť obeťou legislatívnych obmedzení?
"S tou legislatívou je to trochu problematické, lebo každý subjekt, ktorý chce pestovať konope siate, musí mať povolenie Ministerstva zdravotníctva. Konkrétne povolenie pre prácu s psychotropnými a omamnými látkami. Povolenie sa vydáva na základe kurzu, ktorý sa dá spraviť v Bratislave na ministerstve zdravotníctva. Musí tiež samozrejme pestovať iba povolené odrody. U nás to sú dve, z toho jedna je kvôli slabej semenotvornosti pestovateľsky nevýhodná. Čo sa týka normálneho výsevu je teda prakticky povolená iba jedna odroda - Rastislavická a jej semená sú k dispozícii vo Výskumnom poľnohospodárskych rastlín v Piešťanoch," uviedol R. Ščambura. Šéf občianskeho združenia Diverzita Boris Baňas s radosťou skonštatoval, že združeniu sa "v spolupráci s Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica a na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, podarilo úspešné založiť maloparcelový výskumný pokus pestovania Konopy siatej, konkrétne odrody Rastislavické konope". Ako uviedol, hlavným cieľom výskumu bude overiť ekonomickú a efektívnu opodstatnenosť konopy siatej v podmienkach podhorských a horských regiónov (pestovaná bude na Orave), otestovať ekologický aspekt rastliny, zistiť vhodnosť zaradenia Konopy siatej v osevnom postupe a rozbor kvality a množstva dopestovaných produktov - lykovitých vlákien, pazderia a semena.
Dosiahnuté výsledky budú publikované a použiteľné na študijné a praktické účely.

 
18.12.2000 | Pridal: Michal Frank | Reportáže | čítané: 18644 krát