Herec spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove Števo Senko je gejzírom nápadov, vtipov i dvojzmyselných bonmotov. Rozhovor s ním pripomínal skladačku puzzle. „Aj reforma zdravotníctva mi pripadá ako Zajacovo puzzle,“ pousmial sa tento známy komik, ktorý však má na reformu vlastný recept: „Tí, čo sú chorí, prípadne už nemajú na lieky, by mali chodiť celý deň po ulici a každého zdraviť. Až sa uzdravia.“
Keby chytil Zlatú rybku, želal by si zdravie, nejakú peknú úlohu, prípadne
dokončenie istých rozpracovaných projektov, „to je môj malý umelecký sen, teda senko, a aby som mohol byť častejšie s dcérou, ktorá je v Prahe“. Nuž, tak ako sa najmladší zo Senkovcov, ktorého volali Oriešok, kedysi „odkotúľal“ z Bratislavy do Prešova, tak sa mu dcéra Zita „odkotúľala“ do Prahy.
Najkrajším vianočným darčekom pre Š. Senka bolo v detstve drevené bábkové divadlo. O "pár" rokov neskôr kúpil rovnaké aj svojej dcére. Malá Zita mala rovnakú radosť, lebo tiež chcela byť herečkou, napokon sa z nej ale stala novinárka. Pôsobila v rozhlase, päť rokov robila spravodajkyňu v Nemecku, dnes pracuje v Prahe, v denníku MF Dnes. Števo Senko, ako najmladší, mal aj „vzdialeného brata“. Vzdialeného preto, lebo bol o 20 rokov starší.
Na Vianoce má rôzne spomienky. „Ako estrádny umelec som cítil potrebu navštíviť aj chlapcov, ktorí nemohli ísť domov, lebo strážili náš pokojný spánok. Tomu sme prispôsobili aj Štedrú večeru, ktorú sme doma posunuli na neskoršiu hodinu. Cestou z bardejovských kasární, medzi dvoma dedinami, sa nám však pokazilo auto. Všade sneh, mrzlo a vo všetkých domoch blikotali svetielka,“ spomína herec, ktorému sa napokon za pomoci iných podarilo vyviaznuť aj z tejto šlamastiky. Doma ho čakal studený kapor a manželka i dcéra už spali. „Hlavná vec, že som došiel domov, síce zmrznutý, ale zdravý.“
Inak, Senko nie je len nositeľom titulu zaslúžilý umelec, ale aj prestížnej armádnej Ceny Víta Nejedlého. Nedostal ju však za spomínané "zbabrané" Vianoce. „Sú to stovky vystúpení, tisícky kilometrov, od Ašu po Čiernu nad Tisou.“ Zatiaľ ešte nie je isté, či budú mať Senkovci na Štedrý večer kapustnicu, alebo rybaciu. Dôvod? „Zháňam hudby do kapustnice. Sám totiž nie som bohvieaký hubár, mal som už aj tú česť priotráviť sa hubami.“ Na slávnostnom stole nesmú chýbať ani bobaľky, akurát do nich dáva menej maku, inak hneď zaspí. A čo bude na pitie? „Keď sa dobre napráskam, akože sa napráskam, tak potom obyčajne už len sóda bikarbóna.“
Materiálne sny nemá: „Keď som nebol bohatý doobeda, poobede už nemusím.“
Rok 2004 bude rokom vstupu Slovenska do Európy. Čo si pri tej príležitosti želá Števo Senko? „Aby politici nerobili na nový rok drahoty.“ Má aj iný novoročný vinš. „Samozrejme zdravie, úsmev a aby v budúcnosti vybuchovali už iba prskavky, petrady a búchajúce guličky. To želá P. F. Števo Senko.“ P. F. znamená v tomto prípade „promovaný figliar“. So slovíčkami sa rád hrá, raz jednému kamarátovi skomolil tento promovaný figliar (inak ale zaslúžilý umelec) titul PhD. na DPH.
Komik, herec, režisér Števo Senko nepohrdne dobrým vínkom či penivým mokom. „Občas si i ja, najmä v lete, zakričím 3xŠŠ. Raz som mal tiež 3xŠŠ, nebol som síce nachmelený, ale bolo cítiť, že som si vypil a skoro som dostal pokutu od dopravákov. Odvtedy si pred jazdou autom nedávam 3xŠŠ, nie som šiši.“ Verí, že jeho vzťah k humoru i pivu ocení aj šéf karikaturistickej súťaže Zlatý súdok Fedor Vico a zaradí ho na budúci rok do poroty. S pivom mal Š. Senko svoju skúsenosť aj v Poľsku, kde hral kabaretné predstavenie v poľštino-šarištine. „Doniesli mi štvorstupňové pivo. Musel som si dávať pozor na hlasivky, mal som pred sebou niekoľko predstavení, chcel som teda teplejšie pivo.“ Kvázi poľštinou preto povedal: „Prošem do čeplej vody.“ S čašník mu naberačku horúcej vody nalial rovno do piva.
Vianoce má známy prešovský komik rád. „Môj obľúbený komik Vlasta Burian mal výbornú odpoveď na to, ako tráviť Vianoce. S nenapodobniteľným humorom hovoril: Bude ich tráviť v úzkom kruhu rodinnom - sám.“ Vzápätí spustil Števo Senko lavínu vianočných vtipov. Vyberáme aspoň jeden. Manželka pošle muž kúpiť vianočnú jedličku. Ten príde neskoro, opitý a bez stromčeka. Zdôvodnil to slovami: „Nemali jedličku, tak som kúpil borovičku.“
Takého Mikuláša robil nevysoký herec Senko iba dvakrát v živote. „Prvý raz to už bolo strašne dávno. Keď som rozdával darčeky, jedno dievčatko mi sa pýtalo - Mamička, prečo je ten Mikuláš taký malý? Vtedy som si povedal, že nikdy viac.“ Tento rok sa ale nechal nahovoriť, a znovu sa nevyhol trapasu. Na dverách - „lietačkách“ bola otvorená len polovica. S košom na chrbte jednoducho nemohol cez ne prejsť. „Keď som sa chcel bokom pretraverzovať, začali mi vypadávať balíčky. Keď som sa po ne zohol, padali mi ďalšie cez hlavu. Bol som namrzený, lebo nikto na dlhej chodbe nebol a nemohol mi pomôcť. Mal som čo robiť, aby som si slovne neuľavil, lebo to si svätý Mikuláš nemôže dovoliť.“
Zážitky z divadla sú obľúbenou témou rôznych talk-show. Števo Senko ich má za roky pôsobenia plno. Jedna z tých čerstvých je z Košíc, kde režíroval Kocúra v čižmách, kde je pasáž, v ktorej počas príchodu kráľa orchester zahral fanfáry. „Bol som na skúške ako režisér otočený chrbtom od hľadiska a som režisérovi pokyn: 'Fanfáry!' Na to sa ozval veľký aplauz,“ vraví Š. Senko. Aplauz znel preto, lebo v hľadisku sa neočakávane objavil prezident Rudolf Schuster s gréckym prezidentom, ktorí si prišli poobzerať Štátne divadlo a mysleli si, že fanfáry boli určené im.
Na jednej z divadelných fotografií je Števo Senko s koňom č. 13. Je to jeho šťastné, či nešťastné číslo? „Snívalo sa mi, že mi na posteľ sadlo 13 pekných bielych holubov, keď som vyšiel na dvor, bolo tam 13 krásnych malých kokeršpanielov, lietalo tam 13 motýľov, dostal som aj trinásty plat. Zobudil som sa, myslel som si, že trinástka je šťastné číslo, veď trinásteho som sa aj oženil, aj sa mi narodila dcéra. Išiel som teda na dostihy staviť na koňa s číslom 13.“ A vyplnilo sa? „Do bodky. Ten kôň skončil trinásty.“
Aké boli Senkove životné úlohy? „Po mnohých predstaveniach mi hovorili, že to bola moja životná rola. Teda životných úloh som mal chvalabohu veľa.“ Medzi najznámejšie postavy patria Charlie Chaplin (z predstavenia Charlie na súde), Alfred Doolittle (My Fair Lady), Boni (Čardášová princezná), Koloman Župan z Varaždína (Grófka Marica), Senko si zahral aj tri ženské úlohy Eva (Ďakujem ti, Eva), Dafné (Niekto to rád horúce) či obľúbená teta z Brazílie (Charlieho teta alebo Stará komédia, ktorá mala 230 repríz v Prešove). Senko je známy aj ako režisér rozprávok. Spomínaný Kocúr v čižmách je v repertoári prešovského DJZ od roku 1996, v košickom Štátnom divadle od 2002. Bulharský detský muzikál Vlk a sedem kozliatok hrá DJZ už osemnástu sezónu. „Z malých kozliatok sú dnes kozičky - mamičky,“ pousmial sa režisér Senko, ktorého ľudia poznajú aj ako autora a realizátor estrádnych programov Šup s ním do vody, Zastaviť stáť, Veselší vyhráva, Humor kontra dinyl, či Ej, senko, moje Senko.
Je pravda, že klauni a komici bývajú v reálnom živote smutní? Na túto otázku nám Števo Senko namiesto odpovede zacitoval časť piesne z jedného svojho programu: „Prichádzam k vám každý večer / iba pre potechu / keď vidíte v očiach slzy / vravím, že od smiechu.“
Foto: A. Žižka - archív Š. Senka
(december 2003)