Pracuje na právnom oddelení v pivovare neďaleko Prešova. Verejnosť ju však nevníma ako právnu referentku, ale ako speváčku ľudových piesní. Anka Poráčová nedávno na koncerte v rámci Prešovskej hudobnej jari pokrstila svoje tretie sólové CD Špivam sebe, špivam. Bol to jej prvý takýto krst, aj keď na svojom konte má už tri cédečká. Najbližší vzťah má k tomu prvému Anička mi meno, na ktorom sú rusínske pesničky z Kyjova.
„Mne osobne sa veľmi páči, mám k týmto piesňam srdcový vzťah. Veď sú to piesne z mojej rodnej obce, kde som vyrastala.“
Diskografiu Anny Poráčovej dopĺňa album Takú mi cigán hraj, na ktorom spieva známe šarišské piesne, ktoré predtým naspievala poväčšine Janka Guzová. S ňou má A. Poráčová podobný hlas.
Na koncerte si s Ankou Poráčovou zaspievalo viacero známych folklórnych umelcov. Najznámejšími z nich určite boli Mária Mačošková a Rudolf Smoter, ktorí sa chopili aj roly krstných otcov nového CD.
„Odmalička som v rádiu počúvala pani Mačoškovú ako spievala. Aj pána Smotera, nebohého pána Príhodu, a nikdy som si ani nepomyslela, že by som sa s nimi mohla postaviť na jedno pódium a spolu si zaspievať. Preto som nesmierne šťastná, že sa mi to podarilo. Oni boli a sú mojimi veľkými vzormi, zbožňujem ich.“
Vzťahy v pop-music nie sú vždy ružové. Vo folklóre je to však inak. „V našej speváckej brandži je nás dosť, a medzi nami je pekná súdržnosť. Preto som ani na svoj koncert nemohla zavolať vystupovať všetkých mojich priateľov. To by sme vystupovali aj päť hodín. No som šťastná, že moje pozvanie prijali práve pán Smoter a pani Marka Mačošková.“
Nahrávaniu ďalších ľudových piesní sa chce Anka Poráčová venovať i v budúcnosti. „Život je krátky a čím viac sa toho nahrá, tým lepšie, aby tu po nás niečo zostalo pre budúce pokolenia.“ Ako dodáva, nikdy jej nešlo o finančnú stránku, lebo „na tom sa zbohatnúť nedá“.
Čo hovorí na inú hudbu než na ľudovky? „Mám rada moderné piesne. Nie síce tvrdý rock, ale melodické súčasné moderné pesničky si rada popočúvam i zaspievam.“
A aký je jej názor na - v súčasnosti veľmi populárne - prepojenie folklóru s inou hudbou? „Keď to robia dobre, snažia sa dať piesni novú tvár, ale zároveň zachovať jej podstatu a zmysel, môže byť. Sú však aj také skupiny, ktoré ľudovú pieseň doslova devastujú, robia z nej výsmech, to sa mi už nepáči.“
Na koncerte Anky Poráčovej vystúpila aj jej dcéra Anka Poráčová mladšia.
Tá sa venuje hudbe, hre na cimbale i na husle. „Aj druhú, mladšiu dcéru sa snažím takto viesť, ale neveľmi sa mi to darí,“ hovorí A. Poráčová a dodáva:
„Mám zlatého manžela, celá rodina je super, fandíme si navzájom. Bez ich podpory by to nešlo.“
Známa speváčka ľudových piesní nerada vidí, keď sa niekto na niekoho hnevá. Naopak. „Mám neskutočne rada humor, srandu. Niekedy si aj vravím, že už to nesmiem preháňať, aby si ľudia nemysleli, že príliš vystrájam. No mám rada veselých ľudí, zábavu a myslím, že si dokážem urobiť srandu aj zo seba. Nerobí mi to problém. Som šťastná, keď sa ľudia okolo mňa smejú.“
V práci majú, podľa jej slov, dobrú partiu a dobré vzťahy, ale kanadské žartíky si navzájom nerobia. Skôr sa zasmejú na dobrom vtipe.
„Nie som človek vyberavý, mám všetko rada. Takou mojou slabosťou, s ktorou neustále bojujem je to, že mám rada sladké,“ prezradila nám o tom, čo rada je. A priznala, že - súc právna referentka pivovaru - má rada pivo.
„Pravidelne nie, skôr keď si dáme s manželom pohár piva za dobrým obedom.“
Anka Poráčková sa športu príliš nevenuje, obľubuje skôr prechádzky po lese. „Nerada vylihujem na pláži, zbožňujem les. Chodidla by som doň denne, keby bol čas.“
V televízii si však šport pozrie. Čo iné, než hokej. „Naši chlapci sú skrátka senzační. Som na nich hrdá.“
(máj 2002)