Rozhovory zo športového archívu.
Sestry Langošové. Foto: archív ĽČ
Lucia Langošová a Júlia Langošová sú dve sestry, obe prepadli karate a vynikali v ňom. Športu a karate sa nevzdali, aj keď si to neskôr zariadili inak a lepšie. Dnes už majú obe zmenené priezviská i vlastné deti, ďalšiu generáciu karatistiek a karatistov vychovávajú ako trénerky.
Práve preto je zaujímavé vrátiť sa k starším rozhovorom s oboma sestrami, ktoré vyšli v Prešovských novinách, v online vydaní Korzára a dnes ich zdedil Športnet.
Originálne linky sú tu:
Lucia: https://sportnet.sme.sk/spravy/snom-karatistky-lucie-langosovej-je-olympiada/
Júlia:https://sportnet.sme.sk/spravy/julia-langosova-chcela-chodit-na-flautu-dala-sa-na-karate/
Tu je článok o Lucii, dnes už Kokočákovej, ktorá snívala športový sen, ale napokon to dopadlo ešte lepšie:
Snom karatistky Lucie Langošovej je olympiáda
Je víťazkou internetového hlasovania o top športovkyňu mesta Prešov za rok 2016.
Lucia Langošová (27) sa stala víťazkou internetového hlasovania o najúspešnejšiu športovkyňu mesta Prešov za rok 2016.
Reprezentuje Karate klub Junior Prešov, ktorý si získava čoraz viac priaznivcov.
A to aj preto, že karate je nováčikom medzi olympijskými športmi.
Prešovčanka Lucia Langošová zasvätila karate 18 rokov a stále sníva olympijský sen. Viac prezradila v rozhovore.
Stali ste sa víťazkou hlasovania verejnosti. Čím to je, že karate išlo v Prešove tak do popredia?
„Po prvé je to snahou trénerov a vedúcich klubov, keby to nebolo na nich, tak by to nešlo dopredu. Je to najmä práca s deťmi, ktoré sú naozaj veľmi snaživé. Chodia na každý tréning, turnaj a keď človek chce a oprie sa do toho, tak to ide.“
Vyhrali ste výrazným náskokom. Máte toľko priaznivcov, alebo vám robili decká reklamu na sociálnych sieťach?
„Máme svoju facebookovú klubovú stránku, kde samozrejme tento odkaz bol zavesený. Musím poďakovať všetkým, ktorí mi posielali hlasy. Možno si ani ja niekedy neuvedomujem, koľko tých fanúšikov je.“
Čo hovoríte na to, že karate je olympijský šport?
„Karate sa venujem už 18 rokov a to, že karate sa dostalo na olympiádu 2020 je niečo neskutočné. Každý športovec túži po tom, aby sa tam dostal.“
Kvalifikačný kľúč bude určite náročný, ale zabojujete o tú účasť na OH?
„Kritériá sú dosť prísne. Všetci na Slovensku sa budeme snažiť, aby sme sa tam dostali a ja obzvlášť. Uvidíme.“
Aký bol rok 2016, čo sa týka vašich úspechov?
„Začiatok roka nebol až taký slávny, ale čím ďalej to bolo lepšie a lepšie. V polovičke sezóny sa to ustálilo, prišli dve medaily z Európy a ten štart do ďalšej novej sezóny 2016/2017 bol úplne perfektný. Musím to takto hodnotiť. Získala som zlatý hattrick v športovom zápase kumite. Predtým som mala dve strieborné medaily. V kumite jednotlivcov, ženy do 68 kg a v družstvách.“
Plány na rok 2017?
„Poriadne sa pripraviť na majstrovstvá Európy v Turecku, vyhrať ich a získavať do svetového rebríčka čo najviac bodov, na tú olympiádu.“
Tento článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 4/2017. Link: https://sportnet.sme.sk/spravy/snom-karatistky-lucie-langosovej-je-olympiada/
A článok o Júlii, ako aj jej trénerovi a dnešnému manželovi Ľubovi Čiernikovi a kolegovi karatistovi Dávidovi Kostolníkovi je tu:
Júlia Langošová chcela chodiť na flautu, dala sa na karate
Slovenskí reprezentanti z Karate klubu Junior Prešov naplno zarezávajú v príprave na novú sezónu.
Júlia Langošová a David Kostolník majú na svojom konte viacero medzinárodných úspechov. Ich cesta ku karate bola skutočne pozoruhodná.
Karatisti z prešovského klubu Junior, od najmenších po reprezentantov, sa už poctivo pripravujú.
„U nás je to tak, že deti začínajú v auguste prípravu zameranú na rozvoj koordinácie, rýchlosti. Všeobecné predpoklady, ktoré rozvíjame u detí v ich senzitívnom období, “ vraví tréner Ľubomír Čiernik.
„Dospelí majú rozdelenú prípravu podľa toho, v akej fáze sa nachádzajú. Napríklad Lucia Langošová a 14-ročná kadetka Michaela Bryndzová majú prípravu inde ako oni dvaja. Júlia sa venuje rozvoju vytrvalosti, ideme dole s váhou, aby bola do 55 kg a pri Dávidovi, ktorý súťaží v najvyššej váhovej kategórii bez rozdielu hmotnosti, tiež ideme dole s váhou a kompenzujeme nejaké nedostatky.“
Karatisti trénujú každý deň. Ráno beh, potom posilňovňa, strečing, stále dookola.
Súťažná sezóna začne už v septembri, otvorí ju Európsky pohár v Budapešti. Je to prestížna, vrcholová súťaž, na ktorú prídu celé reprezentačné výpravy z Maďarska, Poľska, Ukrajiny.
Dve sestry
Uspieť na nich chcú aj Júlia Langošová a David Kostolník, ktorých sme navštívili počas tréningu.
Júlia je mladšou sestrou ďalšej reprezentantky, dvojnásobnej majsterky sveta Lucie Langošovej. „Momentálne je lepšia ona. Veď trénuje dlhšie, i keď tiež mala pauzu. Myslím, že keď budeme robiť rozhovor o rok, budeme na rovnakej úrovni, “ povedala mladá športovkyňa.
Spomínanú pauzu mala ešte počas vysokej školy.
„Bolo potrebné chodiť do práce, dochádzať do Košíc na tréningy, kde neboli také podmienky, aké máme teraz v Prešove, “ vysvetľuje Júlia, ktorá vyštudovala urgentnú zdravotnú starostlivosť na fakulte zdravotníctva a robí záchranárku.
K vrcholovému športu sa vrátila po „reštarte“ prešovského klubu.
„Keď ma oslovil Ľubomír Čiernik, či sa k nim chcem pridať do tímu, neváhala som.“
Chlapcov z klubu pozná už roky: „Tento klub má dlhoročnú históriu. Chlapcov si pamätám, ešte keď som bola malá a oni už boli veľkí chlapci. Ale postupne tiež poodchádzali, museli si zabezpečiť súkromný život, a tak ďalej, stratili sme dosť veľkú základňu. Nemali sme s kým trénovať. Preto sme vtedy išli do Košíc. Teraz sa chlapci dali znovu dokopy, klub doslova vstal z popola a vytvorili podmienky pre seniorku i pre malé deti.“
Chcela hrať na flaute, skončila pri karate
Zaujímavá bola jej cesta ku karate. Pôvodne totiž chcela robiť čosi diametrálne odlišné.
„Medzi nami so sestrou je nízky vekový rozdiel, preto sme, keď sme boli malé, všade chodili spolu. Ja som bola oveľa pokojnejšia. Fascinovalo ma, keď spolužiačky hrali na flautu, chcela som tiež. Rodičia ma prihlásili na flautu, všetko bolo dohodnuté, od septembra som mala nastúpiť. Sestra bola ostrejšia. Od prvého ročníka základnej škole nosila poznámky, že napáda chlapcov v chlapčenskom záchode a tak, “ rehoce sa Júlia.
A dodáva: „Stále sa niekde s chlapcami bila, tak ju rodičia chceli dať na karate. Prvý tréning pre nováčikov som absolvovala s ňou a už bolo jasné, že chcem ísť cestou karate.“
Dávid: Musel som sa ubrániť
Nemenej zaujímavý príbeh má aj jej klubový kolega Dávid.
„Bývam v Jarovniciach, čo je známe dedina kvôli osade. Stále tam boli nejaké potýčky. Raz, keď mňa i brata napadli, tak som si povedal, že dosť, musím sa vedieť ubrániť. Preto som začal chodiť na karate, “ hovorí dvojnásobný majster Slovenska i medailista z majstrovstiev Európy.
Aj Júlia je slovenskom šampiónkou. Najúspešnejšiu sezónu mala ešte ako juniorka, keď sa nominovala na ME do Paríža a povyhrávala viacero medzinárodných súťaží v Chorvátsku, Srbsku, či Maďarsku.
Karate je novým olympijským športom a olympijské hry sú snom každého športovca. Júlia a Dávid ostávajú pri zemi.
„Tým, že som mala dlhšiu pauzu, tri roky som nesúťažila, tak sa musím sústrediť hlavne na začiatok sezóny, ako to rozbehnem, lebo za tri roky sa toho dosť zmenilo v športovom zápasení.“
Dávidov cieľ je umiestňovať sa na najvyšších priečkach.
„Čaká ma nominačný turnaj na majstrovstvá Európy do 21 rokov, kam môžem ísť posledný raz. Určite sa tam chcem dostať a ak sa to podarí, umiestniť sa na medailových pozíciách. Proste zvíťaziť – to je cieľ každého športovca, “ hovorí.
J. Langošová jeho slová zdupľuje: „Hlavne si prajem, aby som nabrala čo najviac skúseností, zápas od zápasu, kolo od kola. Podať čo najlepší výkon a samozrejme, všade idem s cieľom zvíťaziť. Prehra pre mňa nepripadá do úvahy.“
Klub je naštartovaný
Klub je dnes stabilizovaný a snaží sa pripraviť svojim členom čo najlepšie zázemie. „Sociálny experiment, ktorý prebieha, že sa snažíme dať všetko a nepýtať nič, začína prinášať prvé ovocie. Týmto chcem pozdraviť i rodičov, ktorí práve svojpomocne brigádujú v telocvični na blízkej základnej škole a pomáhajú takto klubu, “ vraví šéf klubu Ľubomír Čiernik, ktorý je hrdý aj na detskú členskú základňu.
„Máme okolo sto detí, v septembri chystáme zmeny, počítame, že ich bude dvesto. Rozdelili sme tréningový proces. Máme veľa oduševnených trénerov, ktorí to robia dobrovoľne a financie ušetrené na platoch trénerov tlačíme do vybavenia pre reprezentantov. Čiže si myslím, že je to naštartované vynikajúco a je to prvá lastovička v rámci amatérskeho športu. Snažíme sa vytvárať maximálne podmienky.“
Juniorko má úspech
Nevšedným klubovým projektom je Juniorko. Z detského domova si vybrali štyri talentované deti, ktoré trénujú.
„Darí sa im perfektne. Športovo išli hore. Riaditeľka detského domova Dana Krištofová a ostatní tvrdia, že im to pomohlo, išli hore. Vybrali sme si najťažšiu cestu. Trénujeme deti z rómskeho etnika. To nie sú nejaké predsudky, je realita, že tieto deti to majú ťažšie, “ hovorí Ľ. Čiernik.
Bol by rád, keby sa projekt rozrástol nad klubovú úroveň a talentované deti by pod svoje krídla mohli zobrať aj iné kluby či ďalšie, aj mimošportové súbory.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 34/2017. Link: https://sportnet.sme.sk/spravy/julia-langosova-chcela-chodit-na-flautu-dala-sa-na-karate/