frenky.sk

https://frenky.sk/clanok/13/quo_vadis-_slovenska_kinematografia.html

Quo vadis, slovenská kinematografia?

Slovenskí milovníci filmu prežívajú, zdá sa, priaznivé týždne. Prebieha Projekt 100 s desiatimi významnými titulmi svetovej kinematografie, vrátane slovenských Ružových snov, nedávno sa uskutočnila významná prehliadka Febio Fest, premiéry mali viaceré zaujímavé tituly a česko-poľsko-slovenský film Je třeba zabít Sekala zožal obrovský úspech, keď na renomovanej filmovej súťaži Český lev získal desať ocenení. Zdanie však môže klamať.

Celková situácia v slovenskej kinematografii je však veľmi nepriaznivá, najmä v porovnaní s Českom. Tam sa ročne točí 15 - 22 filmov, na Slovensku jeden či dva. Na svedomí to má viacero faktorov, najmä hospodárenie so štátnymi financiami, ktoré Ministerstvo kultúry SR a fond Pro Slovakia v minulosti rozdeľoval podľa prísne straníckeho kľúča a na filmovú tvorbu sa peniaze nenašli. Ako príklad môžeme uviesť slovenský film Rivers Of Babylon, ktorý dostal prvú časť prisľúbeného príspevku z fondu Pro Slovakia, ale ďalšiu zmietol zo stola samotný minister Hudec a zdalo sa, že film nebude vôbec natočený. Nakoniec si našli producenti finančné zdroje v súkromnom sektore a film bol dokončený v českej koprodukcii. V tomto roku na tom nebude slovenská kinematografia o nič lepšie, balíček ekonomických opatrení sa pochopiteľne dotkne aj tejto oblasti.
"Pred rokom sme dostali 10,2 milióna korún, v tomto len niečo vyše piatich miliónov, čo pokryje sotva základnú prevádzku. Minulý týždeň došlo k dodatočnému navýšeniu rozpočtu o milión korún, no stále to nestačí," povedal nám poverený vedúci Národného centra pre audiovizuálne umenie Peter Dubecký na margo štátneho príspevku. Zaujímalo nás, aká je situácia v Českej republike.

"V ČR sa na filmové projekty ročne prerozdelí 60 miliónov, prostredníctvom grantových komisií. Na Slovensku sa v tomto roku pridelí 80 miliónov na štátny fond kultúry Pro Slovakia. Ten má však dovedna 15 komisií, pričom do komisie pre kinematografiu a video sa vyčlení šesť až osem miliónov. Šesť miliónov je určených priamo na podporu hranej tvorby, čo je o polovicu menej než v minulom roku. Bohužiaľ, tieto peniaze dokážu vykryť len tretinu nákladov na jeden film. Našim želaním by bolo pripraviť aspoň dva kinematografické programy celovečerného charakteru, čo však z týchto peňazí pôjde ťažko," uviedol pre PREŠOVSKÝ KORZÁR P. Dubecký. Na Slovensku je pritom pripravených viacero autorov s novými materiálmi, spomeňme aspoň Martina Šulíka, Dušana Hanáka či Dušana Trančíka. Pripomenúť treba i klubovú tvorbu, ktorej sa v Čechách venuje päť spoločností a na Slovensku len Asociácia filmových klubov a čiastočne Continental Film. Zaujímavosťou je aj to, že ku 7. marcu t. r. boli v rebríčku piatich najsledovanejších filmov v Českej republike až tri domáce tituly (1. Z pekla štěstí, 2. Návrat idiota, 5. Je třeba zabít Sekala)

Kadiaľ vedie cesta von zo zamotaného kruhu nedostatku financií? Najschodnejšou možnosťou sa javia koprodukcie. Slovensko má možnosť získať príspevok od organizácie Eurimage. Podpora od tejto organizácie je viazaná na spoluprácu troch krajín. Príkladom môže byť práve titul Je třeba zabít Sekala. Jedným z najväčších českých koproducentov je verejnoprávna Česká televízia, v ktorej pôsobí v tejto oblasti tvorivá skupina Čestmíra Kopeckého. Slovenská televízia má však v súčasnosti miliónové dlhy a je neschopná chopiť sa podobných projektov.

"Najväčšiu úlohu v public relations Českej televízie pritom hrajú práve tieto filmy, ktoré koprodukuje," tvrdí P. Dubecký. Ako príklad uveďme oscarový film Kolja. Možnosti sa javia i v súkromnom sektore, najmä u spoločností produkujúcich alkoholické a tabakové výrobky, ktoré majú v SR možnosti reklamných prezentácií veľmi obmedzené. Samotné kinematografické projekty sú však veľmi nákladné, a tak sa s týmto zdrojom finančných prostriedkov dá počítať iba okrajovo.
Ďalším problémom Slovenska sú samotné kiná. Vo svete nastal v posledných rokoch návrat divákov do kín. U nás sa situácia tiež mierne zlepšila, čo zapríčinil najmä megaúspešný Titanic. Prevádzka kinosál je však stále príliš nákladná a málo zisková. Vstupné do kina je u nás na európske (vrátane českých) pomery lacné. Je to však relatívne, pretože pri dnešnej ekonomickej situácii je 50 - 60 korún za jeden lístok veľký peniaz a naviac slovenské kiná majú neadekvátne vybavenie. "Zastali niekde v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch," konštatuje Peter Dubecký. Komfortu sa veru slovenský divák v domácom kine nedočká. Problémy sú so starými sedadlami (jedno nové stojí okolo šesť tisíc), alebo s vykurovaním, v kinách častokrát býva zima. Preto je prevádzka mnohých kín ekonomicky neefektívna. Napriek tomu, že dnes je už väčšina z nich vybavená napríklad slušnými zariadeniami na zvuk (Dolby stereo), diváka to do kina nepritiahne.

Zdá sa, že problémov má slovenská kinematografia viac než dosť. Je však najvyšší čas ich riešiť, pretože inak nám utečie vlak a staneme sa v tejto oblasti banánovou republikou.

 
18.12.2000 | Pridal: Michal Frank | Reportáže | čítané: 18042 krát