Nový román plodného autora nesklamal. Čo sa mu doň podarilo prepašovať?
Prvé, čo mi udrelo do očí pri Hiraxovej beletristickej novinke, je súpis všetkých kníh, ktoré stihol stvoriť od debutu Raz aj v pekle vyjde slnko (2007).
Je toho celá kopa.
Keď vyšiel debut, nikto nevedel, ako to dopadne, ale moje tušenie ma vtedy nesklamalo: http://www.frenky.sk/?c=12&id=471
A od tých čias Pavel pravidelne vydáva (okrem iného) nové romány. Jeho rukopis je jasný, rokmi sa vycibril. A v podstate sa naň dá poukázať v dvoch rovinách. Príbeh a dialógy na jednej strane a motivačné filozofovanie na strane druhej.
Mne sa tá druhá rovina až tak nepozdávala: http://www.frenky.sk/clanok/526/vela_hiraxa-_malo_literatury.html
No tentoraz mal pravdu Pavel, ktorý tú druhú rovinu vytiahol do popredia a jeho Šlabikáre šťastia sa začali predávať v astronomických nákladoch a vyšli už aj v prekladoch, aj ako audioknihy, Hirax vypredáva čítačky (to fakt!), skrátka úspech obrovský.
(Jeden starší rozhovor s Pavlom Baričákom: http://www.frenky.sk/?c=12&id=520)
S Hiraxom máme takú hru. Keď vyjde nová kniha, vždy mi povie, toto čítaj, toto nečítaj. A nový román Čo všetko o mne nevieš mi odporúčal. Čistý príbeh, žiadne „motivačné kecy“ navyše.
No, nebol by to Hirax, keby tam niečo neprepchal. Prepchal, tentoraz je to najmä vipassana. „Šťastie si pýta ďalšie dávky...“ No jasné, trochu „pure Hirax“ korenia musí byť. Príjemným korením románu je aj zopár básní, snáď len škoda, že zrecyklovaných starších. Kto ale nepozná Hiraxovu poéziu (áno, aj tomu sa venuje, je tiež muzikant, podnikateľ a bársčo), tomu to nevadí. Trošku mi prekážala autorova insitná mikroúvaha o Rusku, ale to už bola asi predpríprava čitateľa na nový cestopis z tejto krajiny, tiež som naň zvedavý.
Čiže áno, nejaké tie mediatačno-motivačné hiraxoviny v knihe sú.
Ale to nevadí. Bez toho by to nebol(o) on(o) a príbeh je skutočne silný a má spád. Číta sa na jeden dych. Akademickí kritici chrochtať blahom nemusia, ani nominácia na cenu Anasoft Litera z toho nebude, ale čitateľ bude spokojný – a ten, čo má rád Hiraxa, obzvlášť. Ja som spokojný bol. Na dovolenku si túto knihu smelo vezmite, nič tým nepokazíte.
O čom je príbeh? Prezrádzať nebudem nič, ale je o vzťahoch, vyznieva autenticky a dobre sa číta. Flow textu je plynulý a spomínané „hiraxoviny“ jeho dynamiku nijako nebrzdia.
Hirax si za to čo robí, zaslúži veľký rešpekt. Som rád, že ho slovenská kultúrna scéna má.