Jeden zaprášený letný rozhovor, ktorý vyšiel vlani v Prešovských novinách, plus nejaké tie bonusy. Rozhovor sa robil v priestoroch Harley Davidson Café v Prešove, odpovedali Bejzo a Piter.
Polemic a leto patria k sebe. Populárna slovenská skupina hrajúca ska a reggae, ktorá má na svojom konte množstvo hitov a je ozdobou mnohých letných festivalov, má novinku. Videoklip Poď s nami parodujúci talentovú šou, ktorej víťaz je trochu nečakaný. S Branislavom Bajzom alias Bejzom z Polemicu sme sa zhovárali v Prešove, kde sa zastavili po ceste do Svidníka. Druhým spolubesedníkom, ktorý sa občas pripojil, bol Peter „Píter“ Šandor.
Rozhovor s „Polemikmi“ v originálnej a plnej verzii (môžete ho podporiť zakúpením piana) čítajte tu:
http://presov.korzar.sme.sk/c/7949691/ivan-kandrac-konecne-vyhral-talentovu-sutaz-moze-za-to-polemic.html
Po internete sa rozšírilo video s Ivanom Kandráčom, ktorý je známy komolením rôznych hitov. Tentoraz to bola Komplikovaná od Polemicu, pričom video sa šírilo rýchlosťou svetla a momentálne je súčasťou vášho nového klipu. Ako to bolo s týmto videom?
„Zmysel bol ten, že sme mali pesničku Poď s nami, ktorá bola energická. Rýchlo sme ju skomponovali, nahrali a povedali sme si, že k nej spravíme videoklip. Je to text, ktorý človeku evokuje rôzne obrazy a vedeli sme si predstaviť road movie, alebo talentovú šou. Bavili sme sa s dlhoročným kamarátom Janom Gorduličom, oslovili sme ho, nech nám pomôže vymýšľať fóriky. Zhodli sme sa, že to bude talentová šou, vymýšľali sme, čo tam budeme robiť. No keď my tam budeme odmietnutí, niekto by to mal vyhrať. Ivan Kandráč bol prvý, ktorý nám napadol, lebo je večný účastník hviezdnych rôt. Takže dajme to jemu, bude to aj milé, že večne odmietaný chalanisko aspoň niečo vyhrá a my pôjdeme preč smutní. Prišiel, nemal problém, myslím, že si to aj užíval. Filozofia teda bola, že prví budú poslední, poslední prví. Keď produkčný Adam Noska povedal, že dajme mu zahrať Komplikovanú, lebo to pomotá, bude to ešte komplikovanejšie a dá to aj tak zmysel.“
Prvou lastovičkou, keď ešte nebolo jasné o čo ide, bolo video čisto len s Ivanom Kandráčom. Bol to zámer?
„Áno, zámerom bolo urobiť virálne video. Nevedeli sme, ako to odpáli, ale bolo to nad očakávanie. Potom sme z toho spravili súčasť oficiálneho videa. Niekedy tie virály sú len také, že človeka zneistia a potom zapadnú prachom, my sme si povedali, že to nebude len marketing, ale súčasť klipu.“
Obecenstvo na šou sa dotváralo postprodukčne alebo live?
„Bolo to naživo, ale hlavne ide o čaro strihu. Tým, že sme tam mali veľa ľudí zo šoubiznisu, nebolo možné ich skoordinovať na celý deň. Tí, čo tam sú, mohli prísť, ale často na dve, tri hodiny. Napríklad Ivan Kandráč zaspieval tú vec ráno a to, čo ľudia reagujú, bolo keď to zaspieval ešte dvakrát popoludní. Samozrejme v iných verziách - ako to on dokáže. Reakcia teda síce bola na jeho výkon, ale nie presne na ten, ktorý sa nachádza na videu. Boli tam reálni ľudia, mali sme asi 40-členný komparz.“
Zafungovalo aj čaro nechceného. Ten text Komplikovaná je práve zložený z cudzích slov a on tomu dal ešte úplne nový rozmer.
„Dal tam švédčinu, rôzne stredoeurópske nárečia a úžasné novotvary.“
(...)
Dosť často ste jazdili vonku, na Západ. Ako je to teraz?
„Hrávali sme vonku, pokiaľ to má nejaký význam, tak ešte hrávame, ale už nie ako kedysi. Máme rodiny a to, čo sme si voľakedy dovolili, odísť na týždeň, len tak si ísť zahrať a prísť s prázdnym vreckom, s tým už trochu bojujeme. Takže je toho pomenej. Nerobíme klubové šnúry, s prespávaním v aute, to už nech robia mladí. Robievali sme to, že sme tu zavolali nejakú kapelu, ktorej sme tu urobili šnúru spolu s nami a potom sme očakávali reciprocitu. No k tej došlo možno dvakrát, trikrát a viac kapiel to začalo zneužívať. Asi po tretej takejto sme si povedali, stačilo.“
Spomenuté boli mladé kapely. Ako vnímate slovenskú mladú scénu?
„Zásadný problém je ten, že tu nie je fórum v rámci médií, kde by sa mohli prezentovať. Potešilo ma však, keď som sa teraz pýtal v regionálnych rádiách, či dávajú priestor miestnym kapelám, ak majú zmysluplnú nahrávku, tak vraveli, že áno. Začínajú túto funkciu plniť. To by mala byť cesta pre tie skupiny. Zopár rokov to tu chýbalo. My sme mali šťastie, že sme si horko ťažko spravili nahrávku a vždy sa našiel nejaký dramaturg, ktorý to niekde pichol do rádia. Aspoň raz. Veľké rádiá musia mať určitý biznis model, im to nevyčítam, ale malé, lokálne rádiá by mohli byť odvážnejšie a občas pustiť aj niečo neznáme z regiónu.“
Druhá vec je, že vy keď ste začínali, poctivo ste si to odjazdili, odkoncertovali. Sú dnes mladí takíto aktívni?
Bejzo: „Myslím, že sa občas hecnú. Ak dostanú ponuku, sú to študáci, ktorí majú voľno a dostatočný ťah na bránku, tak verím tomu, že jazdia.“
Píter: „Nemajú veľmi kde. Kluby majú problémy, niet kde hrať.“
Na ostatnom albume máte skladbu s Robom Grigorovom, ktorý je legendou tejto, ale aj inej muziky, no nepočuť o ňom. Ako sa vám s ním nahrávalo?
„V pesničke, ktorú Robo nakoniec naspieval, sme asi dva roky omieľali toto poradie akordov, s určitými melódiami, ale stále to nebolo ono... Spravili sme ju tesne pred príchodom do štúdia, že ju aspoň nahráme. Nemali sme text, nevedeli sme, kto to naspieva. Nahrali sme to a Miško už mal rozpracovaný text Kamarát z ďaleka. Keď sme to dokončovali, rovno nám napadol Robo. Veď sme dlho spolupracovali, resp. keď sme spolupracovali, bolo to veľmi dávno a on nás zavolal, nie my jeho. Bolo to symbolické, že zavoláme kamaráta z ďaleka, ktorý je síce blízko, ale dlho sme neboli spolu. Jemu sa páčila už len tá téma, že má kamoša niekde z Angoly, s ktorým si stále píše, poznajú sa 20 rokov, ale videli sa pred pätnástimi. Je to téma, ktorú má každý. Išiel do toho, nezáväzne. Naspieval to parádne, je to ťažký profík. Bolo to nenútené, rýchlo sa spojili priesečníky a vyšlo to.“
Ďalší album už máte v hlavách?
Bejzo: „Máme singel. Nad albumom nerozmýšľame. Už nie je éra albumov. Budeme robiť single, a až ich bude dosť, tak druhú polovicu dorobíme a niečo vydáme. No nechceme sa vrhať do výlučne albumovej práce.“
Píter: „Nejaký album bude. No netlačí nás termín.“
Z tých, ktoré vyšli, je ktorý vám srdcu blízky, aj z tých starších?
„Posledný je vždy najzaujímavejší, lebo je nový. No keď sa mám na to pozrieť s odstupom času, tak mne sa páči album Horúce časy. Tam sa nám podarili pospájať priesečníky. Potom Gangsterska, na ktorom bolo veľa úspešných piesní...“
...to bol asi váš najúspešnejší album.
„Áno. Polovica pesničiek boli rádiosingle, čo neviem, či sa bežne podarí aj nejakej známej kapele. A samozrejme prvý album Do ska. Debut je debut. Doteraz si na to spomínam a ak by sa z toho urobil film, bol by to instantný žúr. Nechápem, ako sme to mohli nahrávať.
Vydávali ste to nejako na trikrát.
„Nahrávali sme to tiež na viackrát. Boli sme začínajúca kapela. Fungoval hurá efekt. Tým, že niektoré pesničky existovali už dlhšie, nemuseli sme nad tým veľmi dumať, ako to nahráme. O to viac bolo času ísť na pivo. Napríklad som nebýval v tom čase doma s našimi, ale v byte nad štúdiom a tam sme žili tie dva, tri týždne. Domov som chodil iba prať veci a vždy som sa rozlúčil, že je tu životná šanca, točíme album. Do štvrtej sme blbli a od desiatej sme s čistými hlavami išli nahrávať. Teraz by som už asi umrel, keby som mal dať tento životný štýl.
Píter: „Pre mňa mal najväčší spirit Nenudin, ktorý sme tvorili na chate u Mirca. Zavreli sme sa na samotu a riešili sme iba hudbu.“
Na Slovensku ste populárni, zahraničie sme spomínali, aká je pozícia Polemicu v Čechách?
„Sme dosť známa kapela, veľa ľudí nás registruje, ale tým, že nie sme v médiách a nie sme česká kapela, tak nemôžeme byť až tak populárni. Je to prirodzené. Tešíme sa, že vôbec máme takéto postavenie. Nehráme mainstream, nie sme popová kapela, ľudia nás však poznajú, aspoň tie najznámejšie hity.“
A rozhovor pokračoval. Viedli sme ho aj s Edom Kopčekom, jeho ďalšia časť vyšla na stránke mojamuzika.sk.
Čo zíde na um Bejzovi ako prvé, keď sa povie Katka Knechtová?
„Tiež bola v RG Tipe so skupinou Ruka a bol som prekvapený, že som videl Ivana Táslera a nejakú mladú babu ako spievajú reggae. Hovorím si, super, bude tu reggae speváčka. Bohužiaľ, Ruka prestala fungovať. Bol by som veľmi rád, keby sa Katka venovala reggae muzike. Nehovorím, že to čo robí, je zlé. Naopak, spieva famózne, ale nie je to reggae. Katka je veľmi dobrý človek. Mohla by začať hrať reggae, seklo by jej to. To je jediná výhrada. Aj preto sme si ju pozvali na album.“
Viac: http://www.mojamuzika.sk/novinky/polemic-radi-by-sme-sa-zoznamili-s-gottom-a-knechtova-by-mohla-spievat-reggae
Staršie rozhovory:
2010 http://www.frenky.sk/clanok/546/slnko-_seno-_polemic.html
2008 http://www.frenky.sk/clanok/503/bejzo_z_polemicu_ma_filmove_deti.html