frenky.sk

https://frenky.sk/clanok/1102/mafia_corner_chce_stale_sokovat.html

Mafia Corner chce stále šokovať

Rozhovor z Prešovských novín s kontroverzným prešovským umelcom Michalom Marušinom, ktorý stojí za "kolotočarskym" projektom Mafia Corner.

Rozhovor s M. Kačmárom v originálnej a plnej verzii (môžete ho podporiť zakúpením piana) čítajte tu:
http://presov.korzar.sme.sk/c/7970043/tvorca-mafie-corner-sokova-terapia-je-zamer.html
Michal Marušin ako tvorca Mafie Corner hovorí, že šoková terapia je zámer... .

Fenoménom dnešných čias je Mafia Corner. Len za toto leto vyprodukovala hity Čerešne, Macejko či Vypic a žic, ktoré na internete zhliadli státisíce ľudí. Mnohí na nich nenechali nitku suchú, iným sa páčia, málokoho však nechali chladným. Vo svete sú producentské projekty bežné, na Slovensku je to novinka. Za Mafiou Corner stojí Prešovčan MICHAL MARUŠIN (31). Vyštudovaný huslista odišiel do Anglicka. Kým sa tam dostal k štúdiovej práci, musel umývať záchody. Dnes je späť, nedáva si servítku pred ústa, nechýba mu sebavedomie a tvrdí, že Mafia Corner je len produkt, ktorý možno vyzerá ako neriadená strela, ale má ho plne pod kontrolou. Mike alias Michal Marušin prezradil, ako to celé vlastne je a aká je vlastne filozofia značky Mafia Corner, ktorú tvorí iba on sám, s pomocou manažéra a hostí.

Prišli ste s niečím, čo tu doteraz nebolo a na čo si ľudia musia zvyknúť. Čím je to iné?
„Všetkým. Hlavne tou odvahou. Iné je to úplne všetkým, pretože sme prišli do doby, ktorá je trochu hip-hopovejšia ako po minulé stáročia. Nemyslím si, že ľudia, ktorí sú na hip-hop navyknutí, sú našou cieľovou skupinou. Tá teraz chodí na druhý stupeň základných škôl. A týmto sa chceme vryť do hláv, aby potom o tri, štyri roky mohli žobrať peniaze od tatka a mamky, že chcú ísť na Mafiu a nie na nejaký hip-hop.“

Je to teda dlhodobý produkt s vlastnou stratégiou?
„Celé to má stratégiu. Ľudia si myslia, že je to len haluz, ale má to svoju stratégiu, nastavený marketing a promo. Nie je ani pointa byť všade a naraz, ale pomaličky to stavať. Aj v rámci sociálnych sietí vždy niečo pomaly budujeme. Aj keď je to na slovenské pomery rýchly 'heavy metal', lebo toto čo stvárame, dávkujeme rýchlo.“

Smeruje teda Mafia Corner do hip-hopových vôd? Na túto scénu?
„Mafia Corner sa skôr snaží ponúkať alternatívu ku hip-hopovému ťaženiu na Slovensku, ktoré tu pokračuje. Nemôžeme sa tváriť, že tu hip-hop nie je. Je tu, je silný. Nebránim sa spolupráci s týmito ľuďmi, ale chcem, aby Mafia mala svoju líniu a postupne na ňu tlačila viac a viac. Aby sa ľudia na ňu začali učiť.“

Po „kolotočarine“ Čerešne ste sľubovali lunapark. Prišlo Vypic a žic. Aké sú ohlasy a čísla?
„Čísla sú nad očakávania a ohlasy tiež. Mám pocit, akoby sa východ zobudil po pätnástich rokoch, odkedy 'zabava gradovala' s Mec Vrabcom... Je to hlavne prvá plnokrvne východniarska pesnička, lebo aj ten Mec Vrabec či Kristína, ktorá spieva refrén Ta ne, tak tam sú štyri a pol slová po východniarsky. Toto sme si povedali, že musí byť celé. Čísla sú na slovenské pomery výborné, za týždeň a pol mala Vypic a žic 775-tisíc videní (v čase písania rozhovoru ich bolo o stotisíc viac – pozn. red).“

Objavila sa však aj kritika, že to rapuje nejaký Bratislavčan.
„No, všelijaké rôzne kritiky sú, že to mohol spraviť niekto z východu lepšie, a tak ďalej. Je to súčasť tejto práce, lebo ľudia vnímajú hudbu, ale nevnímajú značku. Teraz pracujem na tom, aby ju začali vnímať.“

(...)

Vy ste pritom vyštudovaný konzervatorista.
"Začal som na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove, potom som bol na košickom konzervatóriu, až som skončil na VŠMU.“

Aj ste ju absolvovali?
„Celú som ju nedal, to už bolo veľa na mňa.“

Prečo ste odišli do Anglicka a čo ste tam robili?
„Študoval som hudbu, ale popritom ma vždy lákali aj technológie. Vďaka otcovi som mal možnosť byť v experimentálnom štúdiu v Bratislave a vidieť pri práci veľkých skladateľov, napríklad Svetozára Stračinu. Vždy som sa chcel hrať so zvukmi, skúmať technológie a robiť štúdiovú prácu. Narodil som sa do generácie, keď staré štúdiá skrachovali a nové boli niečo, čo sa chlapci spojili a učili sa na vlastných chybách. Teda stavali ten biznis odznova. Chýbala tu tradícia. V Anglicku je, starí zvukári učia nových a posúvajú to ďalej. Na Slovensku sa postkomunistická generácia nemala veľmi od koho učiť. Skočil som husle na konzervatóriu, v nich som nevidel ďalší potenciál a nastúpil som na VŠMU, odbor zvuková skladba na filmovej a televíznej fakulte. Pochopil som, že ma tam nemôžu naučiť nič o produkcii, lebo to bolo úzko profilované hlavne na filmový zvuk a ja nie som zvukár, ale muzikant. Nebavilo ma to, ani technologicky ma to nijako nestimulovalo. Preto som si zbalil kufre a odišiel do Anglicka. Začal som umývaním hajzlov a riadov a povedal som si, že kým sa nedostanem ku niekomu v štúdiu, nevrátim sa. Trvalo mi to dva roky.“

Študovali ste vážnu hudbu. Prečo ste sa dali na tieto veci? Také „kolotočariny“?
„Nedal som sa na to. Odmala vnímam, čo ľudia chcú. Na nič sa nehrám. Ako mi napríklad teraz niekto vytýka, že robím z východniarov alkoholikov. To fakt vážne? Odrazu nikto na východe alkohol nepozná? Odrazu nikto na východe 'negadžuje'? Vážne? Hej? To je presne tá vec, od ktorej si ľudia odvykli.“

Beriete to tak, že negatívna reklama je reklama? Robíte to zámerne?
„V mojom slovníku sú dve veci, nikdy to nie je dosť nahlas a nie je negatívna či pozitívna reklama, iba reklama. Jediný spôsob, akým môžeš Mafii Corner ublížiť, je, že ju ignoruješ. No ak sa niekto zapojí do diskusií, aj záporne, pomáha mi a promuje ma. Poviem príklad. Keď som robil pesničku s Kalim, tak jeho skalní fanúšikovia, ktorí ho nenormálne uznávajú a zdieľali pesničku a dali k tomu len nejaké srdiečko, tak to len tak prešlo. No keby tam niekto napísal, že takúto '... ...nu' ste ešte nepočuli, hneď na to každý kliká. Každý hejter má okolo seba rôznych ľudí, a keď to šíri, že na to nadáva, tak z jeho okolia sa to trom, štyrom ľuďom z desiatich ešte zapáči. Čiže mi pomáha. Ublížiť mi môže tak, že prejde okolo mňa ticho, ale to je ťažké. Som provokatér a ľudia sa majú potrebu vyjadrovať, že čo je to za 'shit', alebo ako sa im to páči.“

A vás osobne hudobne bavia aké štýly?
„Mňa osobne nebaví nič v rámci hudby. Už jej mám vyše hlavy. Robím hudbu 24 rokov.“

Ako teda beriete Mafiu Corner? Ako priemysel?
„Ako biznis. Je to priemysel. Robím aj iné veci, ktoré sa k ľuďom nedostanú, lebo nie sú komerčné. Nechcem predbiehať, ani o tom teraz rozprávať, ale nemá to nič s pop-music. Je to hudba do scénického divadla, ale toto nikoho nezaujíma.“

Živíte sa hudbou?
„Hudba je momentálne jediný príjem, ktorý mám. Je to neuveriteľné, lebo Mafia Corner je tu rok a pol aj s cestou. Kde sú ľudia, ktorí sa hudbe venujú len rok a pol a kde je Mafia Corner?“

Vravíte, že máte vypracovanú stratégiu tohto projektu. Ako teda bude vyzerať Mafia Corner povedzme o päť rokov?
„O päť rokov to musí byť všade. Bodka. To je stratégia, ktorú mám. Výhodou je to, že nie som zaseknutý v niečom, keď sa nedarí. Vydávam single postupne, napríklad mám naplánovaný singlovo svoj rok do budúcej jesene. Presne viem, ktoré skladby pôjdu v roku 2016. Čiže mňa v podstate nezaujíma, čo sa deje po vydaní. Či ten song je úspešný, alebo nie je, nemá nič spoločné s tým, čo nasleduje. Nehodnotím to tak, že nevyšlo, tak poďme analyzovať neúspech. Sme vpredu oproti tomu, čo vyjde na verejnosť a to je tá výhoda. Pretože tu je to väčšinou tak, že ak niekomu nevyjde singel, tak to bude desať rokov analyzovať, prečo sa to nepodarilo.“

Ono to aj tak vychádza, že sa vám striedajú úspešné single s tými, čo sa neuchytili.
„Áno, ale ono je zvláštne, že napríklad Vypic a žic bolo vonku dva dni a ľudia sa pýtali, čo bude ďalej. Proste teraz vyšiel singel, tak čo nové chcete? Každý singel jednoducho nemôže byť hit. No vezmite si tento rok, každý singel Mafie sa mediálne riešil. Kali mal svoj internetový život, neriešil ho bulvár, ako Čerešne či Macejka. Skrátka nedalo sa ísť okolo týchto piesní, bez toho, aby ste sa s nimi nestretli. Či už ich ľúbite, alebo nie. Práca nie je len o tom, že urobíte hudbu a rozmýšľate, ako ju odpromovať. Nie. V prípade Mafie Corner celý marketing ide súčasne, ruku v ruke, spolu s hudbou.“
V zahraničí fungujú projekty na producentskej báze. Je teda tento spôsob práce, akým robí Mafia Corner, vonku úplne bežný?
„Tam to je zabehané. Päť, šesť rokov už to takto funguje. Dnes je všetko o producentoch. David Guetta, Avicii, Calvin Harris... Oni sú všetko producenti. Sú rentabilnejší ako 'trepať' niekde celú kapelu. Keď príde 'týpek' s USB kľúčom, zapojí ho a vezme honorár. Vydavateľstvá tiež uvažujú biznisovo.“

Vyťahujete do svojich singlov menej známych interpretov. Je to zámer?
„Vyšlo to z toho, že budujem značku Mafia Corner. Mafia je tá značka, ktorá už môže pracovať aj s menej známymi ľuďmi, pretože stojí za nimi. Po necelých dvoch rokoch, čo sme tu, už je to určité meno. Je to taká šoková terapia, že ak sa zjaví Mafia Corner, tak to si už ľudia musia 'checknúť'. Ešte to nie je 'hip-hop level', no pomaličky, ale isto k nemu smeruje.“

(...)

Môžu sa objaviť aj nejaké žánrové prekvapenia úplne odlišného typu? Napríklad niečo tvrdšie? Metal?
„Mojou filozofiou je, že u mňa každý začínajúci autor, producent, spevák má dvere otvorené v tom zmysle, že nerobím iba s hviezdami, nesnažím sa prilákať iba ich, lebo zisťujem, že práca s menej známymi ľuďmi ma viac láka ako keby som staval len na osvedčené značky.“

Ale čo hudobne?
„Pokiaľ príde nejaký metalista s nápadom, ktorý sa mi bude páčiť a uvidím v tom nejaký potenciál, veľmi rád do toho pôjdem. Nie som žánrovo špecifický, aby som robil len nejaké 'kolotočariny'. Nemôžu však po mne ľudia chcieť, že stále prídem a spravím to za nich. Chodí mi veľa demonahrávok, ktoré nemajú potenciál, no povedia mi, ty to nejako dorob. V takej pozícii nie som, aby som všetko dorábal, svojich nápadov mám dosť. Skôr čakám na impulz, nech už príde od hocikoho, a keď sa mi bude páčiť, idem do toho. Napríklad teraz druhý polrok nebude až taký vytancovaný, na radare mám teraz čisto rádiovú vec, ktorá buď rádiá zaujme, alebo nie.“

(...)

Vystupujete ako Mike, i keď kredity k piesňam podpisujete vlastným menom Michal Marušin. V začiatkoch, ešte keď ste boli v Anglicku, ste si hovorili i Toy Boy. Ako je to vlastne s vašou prezývkou, resp. umeleckým menom?
„Rôzne. Keď príde nejaký klient, chce ma ako producenta a nechcem to spájať s Mafiou, tak je podpis Toy Boy. V poslednej dobe to už nerobím, lebo nemám čas. Mike je len anglická verzia môjho mena Michal, lebo v Anglicku som im to chcel zjednodušiť. Keby som sa veľmi chcel hrať na Slováka a týral ich priezviskom Marušin... Oni to proste nevykrývajú. Tak som bol proste Mike, všetci boli spokojní a neriešili to.“

Je to tak, že ste pôvodne folklorista?
„Moji rodičia sú a ja som odmala vyrastal okolo folklóru. Nikdy som sa profesionálne folklórom neživil, ale napríklad na základnej škole som bol v súbore Fijalečka, potom chvíľu v Šarišančeku a podobne.“

Hrali ste aj v nejakých amatérskych skupinách v Prešove?
„V Prešove nie. Paradoxne, nikdy som tu nič hudobné nemal. V pätnástich som odišiel na konzervatórium. Po škole sme chvíľu mali v Spišskej Novej Vsi skupinu. Už si ani nepamätám, ako sme sa volali, netrvalo to ani pol roka. Snažili sme sa spájať pop-rock s experimentálnymi zvukmi. Bolo to ešte také detské hranie, učil som sa na bicie a hoci mi na tom záležalo, pochopil som, že tade cesta nevedie.“

Prešovské noviny, 18. 8. 2015,
online korzar.sk 24. 8. 2015
Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/7970043/tvorca-mafie-corner-sokova-terapia-je-zamer.html

 
1.2.2016 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 6849 krát