dnes je Monday - 21. October 2019 - Uršuľa | zajtra Sergej

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Je Prešov skutočne mestom hudby?

Toto je vyžiadaný príspevok pre konferenciu Hudba ako prejav najvyšších hodnôt, ktorá sa konala v apríli 2012 na pôde prešovskej univerzity a v nesledujúcom roku k nej vyšiel zborník.

Foto z konferencie
Foto z konferencie
Príspevok uvádzam aj tu na webe, zverejnený bol v publikácii
PAĽA G. – HALAGOVÁ E. (eds.), Hudba ako prejav najvyšších hodnôt, 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2013. 136s. ISBN 978-80-555-0852-8

Pri citácii prosím uveďte bibliografický odkaz:
FRANK M. , Je Prešov skutočne mestom hudby? In: Hudba ako prejav najvyšších hodnôt, 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2013. s. 112 - 117. ISBN 978-80-555-0852-8

Viac o publikácii: http://www.frenky.sk/clanok/901/hudba_ako_prejav_najvyssich_hodnot.html

Viac o konferencii:
http://presov.korzar.sme.sk/c/6352884/hudba-je-prejavom-najvyssich-hodnot.html
http://www.unipo.sk/public/media/15869/Konferencia%20-%20Hudba%20ako%20prejav%20najvyssich%20hodnot.pdf

Abstrakt (SJ)Z mediálneho hľadiska býva Prešov považovaný za hlavné mesto slovenskej hudobnej scény, odkiaľ pochádza mnoho kvalitných a úspešných hudobníkov. Je známy čas, kedy tento jav začal. Otázkou je, kde sú príčiny tohto fenoménu, do akej miery zohrala úlohu náhoda a či a ako dlho vydrží.

Abstrakt (AJ)
In terms of mass media is Prešov considered as „capital“ of the Slovak music scene, from there comes a lot of quality and successul musicians. It´s known the time when this phenomenon starts. The questions are where are the causes of this phenomenon, the extent to which accident played a role and what will in last.

Mesto Prešov býva označované za mesto hudby. Dostalo mediálny prívlastok „slovenský Seattle“ podľa analógie s grunge scénou z tohto mesta z 90. rokov na čele s Nirvanou, ktorá vtedy ovládla hudobný trh vo svete. Prešovskí muzikanti a kapely dominujú na slovenskej hudobnej scéne, pričom sa presadili nielen mainstreamoví, ale aj menšinoví umelci. Aká je realita? Je skutočne východniarsky Prešov metropolou modernej hudby na Slovensku? Prečo má takúto povesť? Je to len náhoda? Vydrží terajší trend aj v ďalších rokoch? Skúsme nájsť odpovede na tieto otázky.

Z Prešova vyšlo viacero hudobných umelcov. Ponechajme bokom klasickú hudbu, ktorá však tiež má svoje nezastupiteľné miesto v Prešove (hoci nemá v tomto meste žiadnu stálu profesionálnu scénu) a Prešovčania vyryli aj brázdu celoslovenského či medzinárodného významu (I. Kirilová, S. Kopčák, I. Széghy...), ale nasledujúce riadky venujeme hudbe modernej.1

Prešov bol, čo sa týka hudobnej scény, až do konca 90. rokov 20. stor. provinčným mestom. Je pravda, že sa niektorí umelci odtiaľ presadili, ale až po príchode do Prahy, resp. Bratislavy (P. Lipa, P. Nagy), inak sa prešovská lokálna scéna výrazne nelíšia od tých v iných mestách. Keďže ide o nedávnu históriu, vieme presne určiť, kedy nastal bod zlomu.

Až do roku 1998 bol Prešov jeho obyvateľmi, ktorí mali interes o muziku, považovaný za mesto, v ktorom sa nič nedeje. V spomínanom roku však naraz pribudli kluby, koncerty, zvýšil sa záujem o hudobnú scénu a niektorí umelci na čele s I. M. T. Smile sa presadili celoslovensky. Skutočný zlom však nastal začiatkom roku 1999, kedy sa z piesne I. M. T. Smile Veselá pesnička z druhého albumu Valec stal celonárodný megahit.

Keď začali I. M. T. Smile svoju profesionálnu hudobnú púť, Slovensku vládol dancefloor na čele s MC Erikom & Barbarom, D:Night, Lobby či Maduarom. Dnes si na tieto mená spomenú len pamätníci, kým Tásler a spol. sú stále na vrchole. V tom čase za sebou potiahli ďalšie mená. Presadila sa Peha, Nuda a v rámci alternatívnej scény Chiki liki tu-a. Od tých čias sa začali Prešovu dávať prívlastky typu „slovenský Seatlle“.2

Bola to teda len náhoda, že sa presadila jediná pesnička, s ňou prešovská kapela a následne s ňou viac-menej prepojené ďalšie hudobné zoskupenia? Mohli by sme odpovedať kladne. Bola to náhoda, tak ako bola náhoda, že sa slovenskí hokejisti v roku 2002 stali majstrami sveta. Nebyť náhodne chytenej strely v predĺžení semifinále so Švédskom brankárom Lašákom, výsledok by bol iný. Avšak nie je náhodou, že v tých rokoch reprezentácia pravidelne hrávala o medaily, kým neskôr boli výsledky rádovo horšie (je už len iróniou osudu a výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, že po odznení tejto prednášky vybojovali slovenskí hokejoví reprezentanti po rokoch ďalšiu medailu).

Teda náhoda to síce možno bola, ale dovolíme si tvrdiť, že to podhubie bolo tak silné a „natlakované“, že by skôr či neskôr „vybuchlo“ a presadilo sa. Interesantnejší fakt, než to, že sa prešovskí hudobní umelci dostali do popredia celoslovenského záujmu, je ten, že sa počas viac ako desiatky rokov dokázali v ňom udržať, dokonca svoje miesto a vplyv ešte znásobiť. Čím to je?

Pri hľadaní odpovede na túto otázku treba ísť hlbšie do minulosti, aj keď s presahom do dneška. V Prešove je vhodné exogénne edukačné prostredie pre rozvoj umenia, kultúry, tú hudobnú nevynímajúc. Na jednej strane v meste nie je žiadna veľká fabrika, železiareň, baňa, aj za socializmu tu mal prednosť ľahký strojný priemysel. Najväčším zamestnávateľom nie je výrobný podnik, ale nemocnica.3 Na strane druhej má v Prešove dlhoročnú tradíciu humanitne zamerané vysoké školstvo. Absencia veľkého podniku v spojení so silnou humanitne orientovanou vysokou školou tvorí optimálne podmienky a živnú pôdu pre rozvoj kultúrneho života v meste. Je to jedno z vysvetlení, prečo patrí v Prešove napr. alternatívna kultúra v najširšom zmysle slova, nie na okraj, ale pre značnú časť obyvateľstva je prakticky „mainstreamom“.4 Tento fakt sa netýka len hudobnej kultúry, ale aj ďalších zložiek umenia, od výtvarného až po filmové.

Ďalším silným faktorom je tradícia hudobného školstva. „Je to tým, že už v 19. storočí tu vznikla mestská hudobná škola, ktorá sa systematickej výchove budúcich muzikantov, “ konštatuje o pôvode úspechov prešovskej scény novinár a hudobník Milan Országh.5 Poukazuje na fakt, že aj vďaka tradícii organizovaného hudobného školstva, nastal prvý rozkvet scény už v 20. rokoch 20. storočia: „Nové, skutočne osvietenecké časy, priniesli svoje ovocie veľmi rýchlo. Aj prostredníctvom takého človeka, akým bol profesor hudby, skladateľ, tvorca základov slovenskej národnej hudby, neúnavný organizátor hudobného života Mikuláš Moyzes. Stal sa prvým správcom tunajšej hudobnej školy, ktorá začala svoju činnosť v roku 1921 ako vôbec prvá na východnom Slovensku. Moyzes bol zároveň profesorom hudby v Štátnom učiteľskom ústave v Prešove, takže hudobné vzdelanie mladým mal možnosť rozdávať plným priehrštím.“6 Podobný význam ako M. Moyzes mal pre vývoj prešovskej kultúry hudobný praktik Ján Pöschl, neskoršie tiež šéf dychového orchestra Viliam Tarjányi.

Vplyv na celkové prostredie Prešova má aj národnostné a konfesné zloženie obyvateľstva. Tu sú korene rozmanitosti celej kultúrnej obce v šarišskej metropole. Prešov je sídlom troch biskupstiev – pravoslávneho (so sídlom hlavy celej cirkvi pre Slovensko i ČR), gréckokatolíckeho (je už tiež sídlom arcibiskupstva) a evanjelického, a. v. Vlastné biskupstvo v Prešove nemá len najpočetnejšia, rímsko-katolícka cirkev. Početnú židovskú komunitu, ktorá pred druhou svetovou vojnou tvorila až 20 percent obyvateľstva zasiahol holocaust, keď v koncentračných táboroch zahynulo takmer 90 % Židov7 a dnes tvorí táto komunita marginálnu časť obyvateľstva.

Konfesnú pestrosť dopĺňa aj národnostná, desaťročia veľa seba žijú Slováci, Česi, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia a predstavitelia ďalších národností.8 Zástupcovia menším sú aktívni na kultúrno-spoločenskom i mediálnom poli, v Prešove sídlia viaceré národnostné periodiká.

Pri vychádzaní z uvedených postulátov vidíme, že pomenovania „mesto hudby“, „slovenský Seattle“, „Liverpool“ apod. nie sú iba dôsledkom mediálnych výstupov a mediálneho obrazu, ale majú svoj reálny základ. „Asi v žiadnom meste nie je vidno toľko ľudí s gitarami ako v Prešove. Stačí sa postaviť na námestie. Chodia sprava doľava a zľava doprava, “9 odôvodňuje úspech prešovských muzikantov znalec scény, fotograf a publicista Peter Zakuťanský. Podľa textára Milana „Starca“ Sopoligu, autora nepísanej prešovskej „hymny“ Marija Kovaľova, je Prešov preto muzikantským mestom, lebo má silný základ: „Na Starej Dúbrave sa stretli, vytiahli gitaru, hrali. Je rozdiel, keď pasívne počúvaš muziku, a keď zahráš tých pár akordov. Hoci 90 percent z nich toho zanechalo, hudbe rozumejú a vedia aspoň tie dva akordy aj zahrať. Nielen ju pasívne počúvať.“10

Takýto základ sa prejavil aj v mediálnom úspechu prešovských muzikantov a následne mesta samotného. Po spomínanom nástupe I. M. T. Smile či Pehy koncom 90. rokov 20. storočia prišli ďalšie vlny. V polovici nultej dekády sa dostali do celonárodného povedomia na alternatívnej scéne rešpektovaní Chiki liki tu-a. Znovu tak trochu vďaka náhode. „Po vytrvalom a permanentnom koncertovaní po kluboch na Slovensku a nahrávaní demosnímok Chiki liki prerazili, a to aj na poli, kde to v čase ich začiatkoch nik nepredpokladal, (...) vďaka zámerne trápnej, parodickej country pesničke.“11

Interpretov menšinových žánrov (napr. metal, jazz, folk...) nechajme bokom, ale pozrime sa do komerčných vôd. V roku 2005 sa presadila silná prešovská vlna speváckych interpretov v rámci novej televíznej šou, ktorá v tom čase vyvolala doslova celonárodný ošiaľ. Slovensko hľadá SuperStar. Desať percent semifinalistov bolo z Prešova, priamo vo finále boli dve speváčky odtiaľ a zo šarišskej metropoly je aj víťazka Katarína Koščová. Na druhom ročníku mal Prešov znovu zastúpenie v semifinále i finále.

Na úspech „superstaristov“ nadviazali postupne aj ďalší umelci z Prešova. Časť z nich boli ešte „odchovanci“ starej Rockovej ligy, väčšina však už figurovala v novej súťaži Liverpool, ktorá vychovala celú generáciu prešovských a de facto slovenských hudobníkov. Presadili sa takto Komajota, Raindown, Heľenine oči, Free Voices... Renesancia „slovenského Seatllu“ pokračovala.

Konjunktúra úspechu hudobníkov zo Šariša trvala teda nezvyčajne dlho, viac než jednu dekádu. A trvá prakticky dodnes. Faktom však je, že kyvadlo sa začína pomaly obracať. V slovenskej špičke sa stále drží Ivan Tásler s IMT Smile a Katka Knechtová z Pehy (odišla na sólovú dráhu), stabilnú pozíciu majú Chiki liki tu-a, hoci u nich cítiť stagnáciu i spomínané Heľenine oči či Komajota. Z menšinových žánrov menujme aspoň úspešné jazzové AMC Trio, funky projekt Groovin' Head, speváka a hlasového pedagóga Andyho Beleja, etnofolkovú Hrdzu, či gitaristu a filmového skladateľa Davida Kollára, ktorý si vydobyl medzinárodný rešpekt. Za týmito menami je však pauza. Poslednými skupinami s veľkým potenciálom a (zatiaľ) domácim fanúšikovským zázemím sú víťazi súťaží Pegas, resp. Liverpool - Sunlips a Papyllon. Za nimi dlho nikoho nevidieť a zdá sa, že predsa len aj v metropole Šariša prichádza ku generačnej výmene.12

Potvrdzuje to aj iný ukazovateľ. Kým v úvodných ročníkoch hľadania SuperStar Prešovčania dominovali, ako uvádzame vyššie, v neskorších televíznych súťažiach sa objavovali už iba sporadicky, ak vôbec. Praktický zánik niekoľkých muzikantských súťaží v meste je ďalším dôkazom.

Nádej však pretrváva. Generačná výmena neznamená koniec hudby a už vôbec nie v takom meste, akým je Prešov. Domicil zvučnej značky je na slovenskej scéne už hlboko zakorenený a jeho trvácnosť potvrdzuje, že nejde iba módnu vlnu. Nové otázky teda znejú, dokedy vydrží zotrvačnosť „slovenského Seattlu“ a či dostane scéna ďalšiu transfúziu čerstvej krvi z Prešova, alebo má šarišská metropola to najlepšie za sebou? Odpovede na tieto otázky dajú najbližšie roky. A mladí muzikanti, ktorí zatiaľ získavajú prvé základy, prípadne sú zalezení v skúšobniach.

Odkazy:
1 FRANK, M. : Exogénne edukačné prostredie ako determinant vývoja prešovskej hudobnej scény. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2011. s. 30

2 FRANK, M.. : Nastáva súmrak slovenského Seattlu? In: Prešovský Korzár. Košice : Petit press, a.s. , divízia východ, o.z. , 2012, roč. 14. , č. 122, s. 4.

3 FRANK, M. : Exogénne edukačné prostredie ako determinant vývoja prešovskej hudobnej scény. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2011. s. 30

4 tamže

5 FRANK, M.. : Genius loci „slovenského Seattlu“. In: :Hudba. Košice : Hevhetia, s.r.o. , 2006, roč. 1. , č. 2, s. 50-56.

6 ORSZÁGH, M.. : Korene tanečných skupín. In: Prešovský večerník. Prešov : Privat press, s.r.o, 2003, roč. 14. , s. 6.

7 VICO, R. : Prešov – metropola Šariša. Prešov : Róbert Vico, 1995. s. 5

8 FRANK, M. : Exogénne edukačné prostredie ako determinant vývoja prešovskej hudobnej scény. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2011. s. 39

9 JASLOVSKÝ, M.. : Seattle slovenského východu. In: SME – Magazín VÍKEND. Bratislava : Petit press, a.s, 2010, roč. 18, č. 280, s. 4.

10 FRANK, M.. : Starec – kráľ prešovských vandrákov In: Korzár, príloha POHODA. Košice : Petit press, a.s. , divízia východ, o.z. , 2010, roč. 12. , č. 43, s. 6.

11 FUJAK. J. a kol. : Slovenské hudobné alternatívy. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, 2006. s. 78-80.

12 FRANK, M.. : Nastáva súmrak slovenského Seattlu? In: Prešovský Korzár. Košice : Petit press, a.s. , divízia východ, o.z. , 2012, roč. 14. , č. 122, s. 4.

Zoznam použitej literatúry
FRANK, M.. : Genius loci „slovenského Seattlu“. In: :Hudba. Košice : Hevhetia, s.r.o. , 2006, roč. 1. , č. 2, s. 50-56. ISSN 1336-8044.

FRANK, M.. : Starec – kráľ prešovských vandrákov In: Korzár, príloha POHODA. Košice : Petit press, a.s. , divízia východ, o.z. , 2010, roč. 12. , č. 43, s. 6. ISSN 1335-7611.

FRANK, M. : Exogénne edukačné prostredie ako determinant vývoja prešovskej hudobnej scény. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2011. 94s. Rigorózna práca.

FRANK, M.. : Nastáva súmrak slovenského Seattlu? In: Prešovský Korzár. Košice : Petit press, a.s. , divízia východ, o.z. , 2012, roč. 14. , č. 122, s. 4. ISSN 1335-1982.

FUJAK. J. a kol. : Slovenské hudobné alternatívy. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, 2006. 126s. ISBN: 80-8050-944-1.

ORSZÁGH, M.. : Korene tanečných skupín. In: Prešovský večerník. Prešov : Privat press, s.r.o, 2003, roč. 14. , s. 6. ISSN 1336-4030.

JASLOVSKÝ, M.. : Seattle slovenského východu. In: SME – Magazín VÍKEND. Bratislava : Petit press, a.s, 2010, roč. 18, č. 280, s. 4. ISSN 1335-440X.

VICO, R. : Prešov – metropola Šariša. Prešov : Róbert Vico, 1995. 64s. ISBN 80-967382-0-8.

 
7.10.2014 | Autor: Michal Frank | Iné | čítané: 3201 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS