dnes je Thursday - 12. December 2019 - Otília | zajtra Lucia

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Andy Scott (The Sweet): Politika ma nezaujíma

Britská legenda The Sweet vystúpila (jún 2001) v prešovskom amfiteátri. Dvom tisíckam (nielen) pamätníkom zahrala behom deväťdesiatich minút prierez svojich najznámejších skladieb, pričom koncert ukončila prídavkom, ktorým bol najväčší hit kapely Ballroom Blitz. Na prešovskom koncerte nevystúpili avizované predkapely. Jeden člen bratislavského Derešu sa totiž deň predtým dostal do nemocnice a Vladimír Mišík síce v Prešove bol, avšak daždivé počasie poškodilo jeho zvukovú techniku. Ťažisko koncertu však tak, či tak spočívalo na The Sweet. S jediným zakladajúcim členom The Sweet, ktorý ešte s kapelou aktívne hráva Andym Scottom sme sa, spolu s ďalšími novinármi, pred koncertom pozhovárali.

„Takto ďaleko na východe Slovenska sme ešte neboli, aj keď sme tu už hrali, pred dvoma rokmi na bratislavskom zraze motorkárov, kde to bolo fajn,“ rozhovoril sa gitarista, vokalista a dlhoročný dvorný autor kapely The Sweet Andy Scott, pričom povedal, že na Slovensku sa cíti lepšie než v Českej republike alebo Poľsku.

Prečo?

„Ľudia sú tu omnoho viac v pohode. Nemusia nás celý čas potľapkávať po pleci,
chytať za rukáv a niekde ťahať.“

Deň pred prešovským koncertom zahral The Sweet neplánovaný klubový koncert v Bratislave. „Hrali sme pre 400 ľudí, bolo to veľmi dobré. Pravdepodobne lepšie, než to bude dnes,“ poznamenal Andy Scott.

Kapela The Sweet hráva už dlhé roky. Preto sme sa jej lídra opýtali, ktorá éra bola preň najlepšia - sedemdesiate roky, alebo osemdesiate, deväťdesiate...
„Je to ťažká otázka, pretože mám rád vždy to, čo sa deje teraz. V sedemdesiatych rokoch to bolo príliš divoké. Nebolo to vždy o peniazoch, aj keď sme ich možno mali viac... Vtedy sme boli pod väčším drobnohľadom spoločnosti, teraz sme skôr v pozadí a s nadhľadom si vychutnávame to, čo bolo i to, čo je. Kedysi sme boli ako The Who, nie veľmi veselí ľudia. Teraz sme omnoho šťastnejší. Máme viac rozumu a nevytvárame si problémy ako pred dvadsiatimi rokmi,“ odvetil líder skupiny The Sweet a poznamenal: „Ak by som viedol aj v týchto rokoch taký divoký život ako v rokoch sedemdesiatych, tak by som tu už nebol.“

Čo si myslí Andy Scott o návrate sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v hudbe?

„Ten revival sa možno deje tu, v Nemecku a ďalších krajinách už je za zenitom. No myslím si, že je fantastické, že sa hrá živá hudba. Vidím to aj na našich koncertoch, pri reakciách publika. Táto hudba sa stále hráva naživo, venujú sa jej noví ľudia. A bude to tak pokračovať aj naďalej, veď Rolling Stones stále hrávajú, z rádia je vždy počuť Elvisa a verím, že takto budú rádiá hrávať The Sweet aj niekedy v roku 2020.“

Živé koncerty bývajú vyčerpávajúce. Ako si dobíjajú energiu členovia The Sweet?

„Ak vás vaša práca neteší, nemôžete ju robiť a to je motorom našej kapely. Ak ma už hranie nebude tešiť a baviť, tak to radšej zabalím. V tejto chvíli však neviem povedať 'stop', lebo ma kapela stále baví a baví i fanúšikov. Dnes máme menej koncertov ako kedysi, ale zato nie som tak nervózny a viem viac vnímať a vychutnávať ich atmosféru.

The Sweet sú legendou glam-rocku, teda „trblietavého rocku“, ktorý si potrpel na vizuálnej stránke. Členovia glam-rockových skupín vystupovali v rôznych nápaditých kostýmoch. To už je dnes preč... „Kostýmy, topánky sme vydražili a peniaze dali detskej nemocnici. Dnes by som sa do nich už ani nezmestil,“ vraví Andy Scott, pričom dodáva, že ďalšie kostýmy a suveníry venoval trom „Mám vlastnú šou Unsweetend (niečo ako „neosladený“, ale tiež „nesweetový“ - pozn. red.), ktorú moderujem a hrám v nej na gitare. V publiku je sto - dvesto ľudí, ktorí bývajú v takýchto kostýmoch poobliekaní.“

Povrávalo sa, že prvý album The Sweet v skutočnosti nahrali štúdioví hudobníci. Je to pravda? „Nahrali sme väčšinu skladieb na tento album, no pravdou je, že nie všetky. Keby sme to boli natočili celé sami, bez štúdiových muzikantov, vyzerala by platňa úplne inak. Bolo to, ako zvyčajne, kvôli peniazom, pretože takto to bolo výhodnejšie pre vydavateľstvo.“
Andy Scott tiež prezradil, že len pred pár dňami si vo Viedni
kúpil nový album Blink 182, pretože sa mu páčil ten predchádzajúci. Podľa neho v súčasnosti v hudbe udáva smer viac Amerika než Európa, ale je rád, že sa stále hráva živá muzika, nie „chémia“.

Pôvodným spevákom The Sweet bol Brian Conolly. Môže byť bez neho Sweet Sweetom?

„Je to naozaj zložité. Rád sa mysľou vraciam späť, spomínam na časy s ním a som smutný z toho, že už viac nie je medzi nami. V 1979 sa naše cesty rozišli, on začal robiť svoju, inú hudbu. Stretli sme sa krátko pred smrťou, zabudli na všetko zlé, čo sme urobili, rozprávali sme sa o muzike a o tom, či nedáme znova dokopy kapelu...“ Dohodli sa, že áno, no krátko na to Brian zomrel. Nás zaujímalo aj to, čo hovorí Andy Scott na výsledky posledných volieb v Británii a či sa vôbec o politiku zaujíma. „Nie, politika je pre mňa takmer nedôležitá. Všetci klamú a sú obmedzení na peniaze,“ dištancoval sa líder formácie The Sweet.

Viac fotografií nájdete na:
http://www.stenly.sk/?c=12&id=14

Článok o The Sweet čítajte aj na:

http://www.pis.sk/clanok.php3?id=609

 
7.12.2001 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 16412 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS