dnes je Friday - 23. August 2019 - Filip | zajtra Bartolomej

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Viktória Laurent-Škrabalová má Ďalší psí deň

Po našej niekdajšej kolegyni - korzáristke Vike sa na dlhé roky zľahla zem. Dnes žije vo Fancúzsku a na Slovensku jej vyšla kniha. Dobrý dôvod na rozhovor.

Rozhovor s Vikou vyšiel v Korzári:
http://presov.korzar.sme.sk/c/6887123/niekdajsia-korzaristka-zije-vo-francuzsku-a-vydala-knihu.html

Tam sa dozviete aj to, ako spomína na staré čas v Korzári.

Zvyšok si pozrite tu.

Z Prešova odišla pracovať do Bratislavy, kde sa zoznámila s Francúzom. Po mesiaci ju pozval k sebe, vzali sa a v krajine Galského kohúta žije už osem rokov. Teraz vyšla Viktórii Laurent-Škrabalovej na Slovensku prvá kniha Ďalší psí deň.

Písanie miluje Viktória od malička. Teraz sa jej splnil sen. Zbierka jej poviedok, ktoré povyhrávali rôzne ceny, jej vyšla knižne. Niektoré z nich majú nádych sci-fi a fantasy, ďalšie sú z reálneho sveta.

„Dá sa povedať, že väčšina poviedok je presiaknutá ekologickým posolstvom a podčiarknutím toho, v čo môže vyvrcholiť dnešná konzumná spoločnosť. Ale zbierka obsahuje aj krátku poviedku inšpirovanú legendou z 18. storočia o jednom z parížskych cintorínov a poviedku o dialógu vojaka so smrťou, “ hovorí Viktória o knihe, ktorá vyšla v slovenčine, ale raz sa azda dočká francúzskeho prekladu. Ona sama momentálne finalizuje slovenský preklad francúzskej knihy od Delphine de Malherbe (L’Aimer ou Le Fuir), ktorá hovorí o zrode vzťahu medzi francúzskou spisovateľkou Colette a synom jej manžela Bertrandom.

Viktóriu zaviala do Francúzska láska: „Môj manžel, Francúz, bol hosťom v bratislavskom hoteli, kde som pracovala. Padli sme si do oka a mesiac po našom stretnutí mi položil vážnu otázku: Chceš so mnou žiť? Chvíľu som bola v pomykove, pretože som nerozumela, či na Slovensku alebo vo Francúzsku. Akonáhle ma z omylu vyviedol, začali sme plánovať odchod. V práci nebolo nadšení a vystríhali ma, že ho vlastne nepoznám a čo ak je masový vrah alebo nebodaj bezdomovec. O pol roka neskôr som letela do Paríža, môjho druhého domova. Deň po prílete som robila vstupné skúšky na kurz francúzštiny na Sorbonne. Po niekoľkých mesiacoch som sa už zapájala do konverzácie. Ekvivalent môjho inžinierskeho diplomu vo Francúzsku neexistuje, tak som sa pustila do školenia. Prácu sa mi podarilo nájsť do mesiaca po ukončení. Teraz pracujem na Champs-Elysées ako zástupkyňa manažérky vo francúzskej firme so zameraním na sprostredkovanie v leteckom priemysle. Žijem tu už 8 rokov. Mohlo to dopadnúť aj horšie.“

S príchodom do Francúzska začala vznikať kniha Ďalší psí deň. Mala pocit, akoby ňou niekto zatriasol a utriedila si myšlienky. „Zapadla som do spoločnosti, ktorá mi je nepretržite inšpiráciou a konečne som našla svoj štýl. Odrazu bolo písanie ľahučké, ako keby mi to písalo samé, “ vysvetľuje spisovateľka, ktorá od roku 2005 začala posielať poviedky do rôznych literárnych súťaží na Slovensku. Úspech sa dostavil, bodovala na súťažiach ako Krídla Ivana Laučíka, Cenu Fantázie (Cena Bibliotéky), Súťaž Jozefa Braneckého, Literárny Zvolen. Od roku 2011, keď už mala zbierku zostavenú, sa začala obzerať po vydavateľstve.

Niektoré poviedky sa prikláňajú k žánrom sci-fi a fantasy, lebo v nich je podľa jej slov možné „miernym preháňaním“ vykresliť dôsledky ľudského konania. Navyše ju fascinujú príbehy z iných svetov. Nedávno vyšla Vike ocenená poviedka v zborníku z českej súťaže O Dračí Řád. V jej knihe má však miesto aj klasická beletria, nielen postapokalyptické príbehy.

Čo očakáva od svojho knižného debutu? „Aby zanechal v ľuďoch po prečítaní stopu. Možno len hmlistú spomienku pri použití nejakého slova alebo v súvislosti s nejakou situáciou. Verím, že zbierka poviedok je na trhu osviežením. Keďže každá poviedka rozpráva o niečom inom, čitateľ hádam nebude mať možnosť nudiť sa.“

(...)

A niečo navyše

Vika má za sebou viaceré ceny z literárnych súťaží, napr. Krídla Ivana Laučíka, Cenu Fantázie (Cena Bibliotéky), Súťaž Jozefa Braneckého, Literárny Zvolen. Prvotina vyšla vo vydavateľstve Q111 v slovenskom jazyku. Vika hovorí: "Pani Dašková nemala strach a rozhodla sa vydať začínajúcu autorku, pretože verila v schopnosť knihy obstáť v konkurencii. Máloktoré slovenské vydavateľstvo sa do toho pustí."

O začiatkoch: "Začala som písať na základnej škole. Pravdepodobne od momentu, kedy som bola schopná pochopiť význam slov, skladať ich a cítiť ich zvuk v rýmoch. Prvú rýmovačku som napísala tuším v ôsmich rokoch. Niekoľko básničiek som poslala do Ohníka a vyhrala pekné, farebné knihy. Neskôr prišli slohy na hodinách slovenského jazyka. So známkami nebol problém…"

Ovydaní debutu: "Osloviť rôzne slovenské vydavateľstvá ohľadom vydania zbierky som sa rozhodla v roku 2011, keď bolo dosť materiálu. A mala som kvalitu potvrdenú rôznymi porotami. Na začiatku som dostala odpovede ako : « neznámych autorov nevydávame », « nemáme financie », « len na grant ». Nakoniec mi nekomerčné vydavateľstvo Q111 poslalo pozitívnu odpoveď a neskôr aj iné, väčšie vydavateľstvo. Ale už som bola dohodnutá s pani Daškovou."

Prečo práve sci-fi/fantasy?
"K žánru sci-fi/fantasy ma priviedla moja predstavivosť. Dôsledky ľudského konania sa najlepšie vykresľujú « miernym preháňaním » aké je možné práve v týchto žánroch. Okrem toho ma vždy fascinovali príbehy o iných svetoch, iných bytostiach alebo nevysvetliteľných javoch. Tento rok moja poviedka o succubi s názvom Hanameh získala 3. miesto v českej literárnej súťaži O Dračí Řád a bola uverejnená v zborníku."

Foto: avsl

Vikina stránka:
http://www.viktoria-lask.net/

 
24.8.2013 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 3040 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS