Znie to ako neuveriteľný príbeh, keďže ja a hádzaná sme dve samostatné veličiny, ktoré sa prakticky nepreťali. S výnimkou základnej školy, kde sme sa hádzanú učili na telesnej (a kde ma, mimocodhom, v druhom ročníku učil už nebohý niekdajší skvelý hádzanár Milan Partilla) a jedného podujatia, odkiaľ je táto fotka (zrejme od Jána Fenčáka) z 20. 11. 2005. Škoda, že nemám viac fotografií či video, ani neviem, či sa niečo zachovalo.

Išlo o podujatie v roku 2005, keď si v benefičnom zápase zmerali sily veteráni: Majstri sveta (ČSSR) s Majstrami Československa (Tatran Prešov). No a desaťminútový predzápas absolvovali Majstri sveta s novinármi. A treba povedať, že boli féroví a nerozbili nás žurnalistov na „maděru“. Podľahli sme iba prijateľných 1:6. Čestný gól strelil Peter Novotný z Nového času, no a mne sa sťaby brankárovi podarilo vychytať niektoré strely. Teda, slovami Karola Poláka, ktorý to naživo komentoval: „A Mišo Frank chytá, ani sám nevie ako.“ Asi tak. Takto ma neprekonal (zle som sa uhol) Vincent Lafko, ale na takú delovku z otočky kapitána Rudolfa Horvátha som bol prikrátky…

Bol to nezabudnuteľný zážitok. Pôvodne som mal byť náhradník, ale prvý brankár Svjatoslav Dohovič z Pravdy pre pracovné povinnosti nedorazil. Pred zaplnenou halou (pravda, na nás diváci zvedaví neboli, to bolo len také „warm up“ predstavenie) však následne začala predstavovačka. Zhasnuté svetlá, iba „boďák“ smerovaný na mňa, keďže som ako brankár nastupoval prvý a mažoretka s karafiátom… Kvietok vidno aj na fotke.

Na človeka, ktorý má k profesionálnemu športu a hádzanej zvlášť ďalej než Turkmenbaši ku skromnosti je to neskutočný úspech. A zážitok, na ktorý dodnes spomínam.

Na snímke novinárskeho „majstrovského“ tímu v hádzanej sú za mnou zľava Ján Leško, Viktor Zamborský, Peter Novotný, Marek Seman, Ján Jacoš a nebohý niekdajší hádzanár a priateľ novinárov Jozef Jusko.

Čo-to som o uvedenej exhibícii našiel aj v novinách, konkrétne pozvánku:
http://korzar.sme.sk/c/4512870/exhibicia-majstrov-a-olympionikov-uz-zajtra.html