Áno aj nie. Samozrejme, že nedodržal slovo stopercentne, pretože Hirax by nebol Hiraxom bez svojich mentrosko-ezoterických (prosím, brať s rezervou) vsuviek a dovetkov. A krutý editor by mu aj z najnovšieho príbehu uťal pekných pár odsekov.

Na druhej strane, slovo dodržal v tom, že tento román je skutočne príbehom, príbehom muža, príbehom s dynamickým dejom, ktorý má solídny spád.

V prípade „nedodržania“ slova týkajceho sa vysvetľovania pocitov, stavov apod. to nie je ani tak výhrada. Hirax má dnes svoj početný okruh čitateľov, ktorý to jednak od neho aj očakáva, a druhak – Paľo je proste taký. Je to jeho rukopis, doslova trade mark, takže úplne sa ho zbaviť by možno nebol najrozumnejší nápad.

K druhému bodu - samotnému literárnemu príbehu - by sa našlo zopár výhrad. Občas sa zdá trochu pritiahnuty za vlasy (punk´s life, odchod na samotu...), čo autor bezpochyby robil kvôli udržaniu dejovej línie, nadväznosti a vnútornej logiky, ale v konečnom dôsledku toto sú detaily. Možno ich navyše považovať za symboly, ktoré sú (osve) uveriteľné.

Teda výhrady existujú a asi majú svoje opodstatnenie. No zároveň sú nepodstatné. Pretože jedným dychom treba zdôrazniť, že ide o silný príbeh, kvalitný román a najlepšiu prózu, akú Hirax napísal.

Tak trochu sa vracia autenticitou a silnou výpoveďou k prvotine Raz aj v pekle vyjde slnko, od ktorej ju líši pochopiteľne absentujúci moment prekvapenia (debut môže byť len jeden), ale aj oveľa vypísanejšie pero a vyzretejší autorský vklad (nečudo, po štyroch románov, ktoré pomedzi to vyšli). Čo je najpodstatnejšie, ide pod kožu a to ho robí silným.

Každopádne je to najlepší Hiraxov román doteraz. Takže kto mal rád Hiraxa, bude ho mať ešte radšej, kto ho nemá rád, ten už sa asi k nemu nevráti – i keď, práve Príbeh muža je dobrý materiál na reštart.

Bude zaujímavé sledovať, čo bude s týmto románom, i ďalšími, o desať, dvadsať rokov. Či bude Paľo len Táňou Keleovou-Vasilkovou pre mužov (obligátny happyend nechýba), alebo to budú silné generačné výpovede a kultové romány, ako bol v deviatej dekáde Pišťankov geniálny (a dobovou kritikou strhaný) Rivers of Babylon. Nech je ako je, nech bude ako bude, hoci by bol Príbeh muža len čítaním na dovolenku, nič sa nestane. Osobne si však myslím, že to kultovka bude.

No a bonus – aj tentoraz si ku knihe Paľo pribalil aj CD projektu Nothing. Sympatický počin. Oproti prvému Nothingu je album konceptuálnejší a dôslednejší, aj viac korešponduje s dejom. Osobne sa mi však viac páčili songy na Prvoprameni.