dnes je Monday - 26. August 2019 - Samuel | zajtra Silvia

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Frenky vs CHVM - megarozhovor

Chór vážskych muzikantov (CHVM) oslávil 30. narodeniny. Táto slovenská undergroundová legenda je stále aktívna, vydala album Tunel. chystá ďalší a pripravila aj knihu. Dobrý dôvod na rozhovor...

Tento rozhovor exkluzívne na tejto stránke zverejňujem v plnej verzii - neupravený - vhodný len pre fajnšmekrov. Ak sa chcete ušetriť čas a dozvedieť sa len to podstatné, pokojne kliknite tu: http://korzar.sme.sk/c/5815333/chor-vazskych-muzikantov-si-k-tridsiatke-doprial-knihu.html

Pre vás ostatných je tu rozhovor v plnom znení:

Oslávili si ste tridsať rokov. Máte za sebou silný príbeh, ako alternatívne legendy, učitelia Bez ladu a skladu... Napriek tomu vás na Slovensku málokto pozná. Ako si to vysvetľujete?

Áno, tridsať rokov ubehlo ako voda. Ten tridsaťročný príbeh je veľmi pestrý, farebný. Neviem podľa čoho usudzuješ že nás málokto pozná. Ja z toho osobne nemám taký pocit. Počas našej kariéry sme zahrali stovky koncertov a videli nás tisíce ľudí. Tí ktorí nás videli si nás určite pamatajú. Avšak aj fanúšikovia starnú a preto tých pôvodných fanúšikov na tých našich koncertoch nie je až tak vidieť, sedia doma pri televízoroch. Ale pomaličky sa nám rozrastá aj nová základňa, hlavne zásluhou posledných dvoch CD.

V Čechách takí Psí vojáci, plastici či MCH Band tiež nehrajú z rádií a TV, napriek tomu mávajú plné koncerty, vydávajú platne, živia sa hudbou. Na Slovensku akoby boli buď len „amatéri“, alebo „profesionáli“. Prečo je to tak?

Trošku by som Ti oponoval v tom, že Psích Vojákov , Plastikov a Chadimu nehrávajú v rádiách. Minimálne jedno špecializované rádio v Čechách existuje, volá sa RADIO BEAT. To denne chrlí do éteru český underground, bigbeat, punk a rock. Však ho máme v práci neustále naladené. Mozete ho pocuvat cez internet. Raz sme tam zavítali, predstavovali sme tam CD Plesniví starci a reláciu moderoval Michal Ambrož z Jasnej Páky, neskor z Hudby Praha. Rádio propaguje významné koncerty.
Ale celé je to trošku o inom, ako o rádiu. V Čechách je minimálne desaťnásobne väčšia poslucháčska základňa a v Čechách a na Morave existuje stokrát viac undergroundových a alternatívnych kapiel ako na Slovensku. A čo sa týka Plastikov, tak z nich urobili po revolúcii skutočných hrdinov, venujú sa im médiá aj vydavateľstvá. Chlapci a dáma sa teraz neuveriteľne obracajú, po Mejlovej smrti chytili naozajstný druhý dych a neuveriteľne im to šlape, čoho dôkazom je aj ich posledné CD MASKA ZA MASKOU..

Nie je to len prípad CHVM. Karpatské chrbáty boli dlho „polotehotnou“ skupinou (B. Jobus), presadili sa (aj to nie masovo) až v posledných rokoch, Ali ibn Rachid sú kultom, ktorý reálne nikto nepozná, na skupiny typu Maťkovia sa zabudlo, ako-tak sa darí Longitalu, aj to však len medzi zasvätencami, Chiki liki tu-a prerazili vďaka blábolu Láska moja de si, ktorý sa omylom dostal do rádií. Ako hodnotíš slovenskú alternatívnu scénu? A postavenie CHVM na nej?

Alternatívnu scénu na Slovensku by som rozdelil na tú pred revolúciou a tú po nej... Sám si tu vymenoval priekopníkov alternatívy pred rokom 89, to boli Maťkovia, Martin Burlas, Ali Ibn Rachid, Zabudnutý Ohyb, Ľahká Múza, Bez ladu a skladu, Karpatské Chrbáty a samozrejme CHVM a silná trenčianska scéna. K tomu by som určite priradil bratislavských pankáčov EX-TIP, Paradox a Zónu A Toto si mohol spočítať na prstoch dvoch rúk.
Po revolúcii sa siruácia v alternatívnej hudbe veľmi nezmenila. Pribudli mladí Chkiliki Tua ktorí si to tvrdo odmakali nespočetným množstvom koncertov. A okrem Vrbovských Víťazov , Longitalu, Appendixu a Tu v dome som nikoho podobného nezaregistroval. Snáď ešte Neuropu. Ale prudko sa rozrástla punková scéna. Nikto nám však nezoberie fakt, že sme boli prvá slovenská alternatívna kapela a druhá punková, tesne po Ex-Tipe.
Čo sa týka Braňuška Jobusa a jeho Karpatských Chrbátov , Vrbovských Víťazov a Abususu, tak toto sú vlastne jeho deti, pre ktoré vynakladá neuveriteľné množstvo energie a času a k tomu má ešte spisovateľské aktivity.
Jeho koncertný kalendár je neskutočne nabitý a tá sláva v jeho prípade raz určite príde. Myslím si že aj peknou vizitkou jeho snaženia je festival Vrbovské Vetry.

Aj v knihe píšeš o nádejách (Půlnoční myš) – má teda takáto hudba budúcnosť?

Pulnoční myš, to sú naši mladí kamaráti, hlavne ich basák Kubbasák s nami sem-tam chodieva na pražské turné a pomáha s prípravou pódiového aparátu. Každá hudba má budúcnosť len vtedy, ak si aspoň jeden fanúšik po koncerte povie: “tak toto bolo fakt dobré“. Každý štýl si potom isto nájde svoju cieľovú skupinu.

Váš príbeh je navždy zaznamenaný vďaka knihe. Našlo sa niečo, čo si do nej chcel napísať, zabudol si a mrzí ťa to?

Do knihy sa dostalo všetko čo som chcel napísať. Zafungovala vo mne však aj autocenzúra a tak niektoré pikantné historky si budeme pamätať len v našich mysliach a do knihy sa nikdy nedostanú. Nemrzí ma nič, čo som v živote urobil.

Ako ste oslávili tretí krížik, okrem vydania tejto publikácie?

Oslava 30teho výročia vzniku CHVM začala už v lete na POHODE 2010, keď nám Michal Kaščák a Agentúra Pohoda splnili celoživotný sen: zahrať spoločný koncert s našimi vzormi s anglickou kapelou Stranglers. Obzvlášť magické pre nás bolo hosťovanie klávesáka zo Stranglers Dave Greenfielda v našej kapele a zhrali sme spoločne skladbu Hazardný Hráč, ktorú zložili práve tieto punkové legendy.
Trenčania nás mohli vidieť 13.11.2010 v kultovom kine Hviezda a v klube Lúč v Trenčíne, kde spolu s kapelami ŠMOX, DKP, HOME MADE, BEZ LADU A SKLADU, FREE VARLATA ANGEL VOICES, VRBOVSKÍ VÍŤAZI, CAPTAIN SLICE, VäZENSKÉ GULE sme odohrali krásny koncert a utvrdili sme sa že sme jedna veľká rodina. Behom mesiaca až dvoch vyjde záznam z tohto koncertu na 3CD a k tomu bonus v tvare DVD koncertu CHVM z POHODY 2010.
Oslavy pokračovali pražským miniturné , kde sme hrali s Garage a Tonym Ducháčkom vo Vagonu a ďalší deň so spriatelenou kapelou Sdružení rodičú a přátel ropy v magickom pražskom klube u RAFA, ktorý nenájdete ani na internete.

Poďme k niektorým momentom z knihy. V začiatkoch vás chytili old-punkeri Strangles. Rýchlo ste sa však posunuli ďalej (hlbšie). Bola vám táto škatuľka priúzka? (Mimochodom, CHVM sú spomínaní aj v jednej z prvých čs. kníh o punku - Eduard Svítivý: Punk not dead)

Stranglers majú veľmi ťažko kopírovateľnú hudbu, nakoľko sú to všetci perfektní virtuózi. Aj preto sa ostatné punkové kapely vždy hnevali na to, keď ich dávali do jedného vreca so Stranglers, kapelou ktorá má klávesáka v štýle The DOORS. Je pravda, že jednoduché punkové štruktúry pesničiek nás asi po troch rokoch omrzeli a začali sme skladať ťažšie kompozície. V tom čase sa naše cesty skrížili s Plastikmi a s MCH BANDOM a a bolo jasné, ktorým smerom sa chceme uberať. Momentálne sa vraciame zase na začiatok a nové skladby sú priamočiarejšie, jednoduchšie, miestami spevavé.

Zaujali ma aj osoby dvoch vašich textárov. Jedným z nich je priam mýtická postava Jano Kulla (jeho texty z r. 1984 patria dodnes medzi vaše najžiadanejšie). Čo bol zač?

S Janom Kullom som sa stretol jediný krát v živote. Bol študent nejakej vysokej školy. Úplne nenápadný, ale myšlienkovo šialene revolučný. Našiel si ma po jednom koncerte v PRIMAFE a vybalil kopu skvelých textov. Dodnes mám odložené jeho rukopisy. Dal mi ich asi 20 kusov. Všetky do jedného sme zhudobnili.
Keď Vám niekto v roku 1984 donesie text, kde sa píše:
Čo cakám že sa to stane?
v Berlíne sa zrúti stena
a všetko sa urovná
kým opadne z piva pena

tak to je sila, to bolo Čakanie na godota.
Ďalšie skladby v ktorých sme použili Kullove texty boli Plesniví starci, Chameleón, Z plných pľúc, Bodliak, Dievčatá, Hromadná doprava, Povinné očkovanie a iné...

Na platni Extipu je sú tiež Kullove texty, podpísané ako Žltý Dodo. To však, ako som vytušil z knihy, nie je jeho prezývka, ale váš pôvodný názov. Či ako to bolo so Žltým Dodom? (A prečo vlastne Žltý Dodo?)

Samozrejme že sme sa časom dozvedeli, že Jano Kulla dal tie isté texty aj ExTipu. Hovoril som s Mikym Mikuškom o tom, ale ani on nevie, kam sa Jano Kulla prepadol. Neviem či to bola náhoda, ale náš prvý koncert v roku 1981 sme hrali pod menom YELLOW DODO and COMPANY, nakoľko ja som bol celý v žltom a ostatní v čiernom. Ideológovia, ktorí boli na koncerte to pochopili po svojom a prirovnali nás z Žltému Dodovi, ktorý ako sme sa neskôr dozvedeli, bol slovenský fašista, a vypli nám elektrický prúd. No a či toto inšpirovalo aj Jana Kullu k jeho prezývke? Neviem. Jedno je však isté, že jeho texty sú podpísané Žltý Dodo. Kto o Janovi Kullovi vie, niech sa ozve na naše webové stránky.

Druhé textárske meno je Martin Sarvaš. Píšeš, že k spolupráci došlo počas jeho vojenčiny, v tom čase už bol slávnym autorom textov Tublatanky. Vraj mal pri CHVM voľnú ruku, keďže nebojoval so žiadnymi cenzormi. Ako to teda bola? Považuješ texty z Antimydlovej opery za jeho najlepšie? Prečo tá spolupráca ďalej nepokračovala.

S Martinom Sarvašom sme sa stretli v roku 1987 u PTPákov niekde v okolí Brna, kde sme boli na základnej vojenskej službe ako špagáti. Samozrejme že sme sa začali baviť o muzike. Martin vedel že v CHVM hrávame také ťažsie veci a vybalil na mňa texty, ktoré mu v TUBLATANKE neprešli. Niektoré boli provokačné, niektoré menej. Potom písal pár textov špeciálne pre nás. Texty boli trefné, útočili priamo na vládnu garnitúru. Po vojenčine sme sa rozišli každý svojou cestou. Tesne po vojne sme nahrali album ANTIMYDLOVÁ OPERA, tam sú asi tri Martinove texty. Pár krát sme sa potom stretli na nejakých koncertoch, ktoré spoluorganizoval, ale potom mi zmizol úplne z dohľadu. Nemôžem však povedať, že tie texty čo písal pre nás boli jeho najlepšie, veď v TUBLATANKE má krásne veci, ktoré pozná celé Slovensko.

S Tublatankou vás spájajú aj sprejové nápisy po Bratislave. Bol skutočne prvým „tagom“ nápis CHVM, ako to zistil autor diplomovej práce? Alebo sa už zistilo, že vás predsa len niekto predbehol?

V roku 1983-4 sme mali kopu oddaných fanúšikov, ktorí behom pár dní vymalovali celú Bratislavu nápismi CHVM. Postupne sa táto móda premiestnila do Trenčína. Aj Budapešti boli zhliadnuté takéto nápisy. Neviem či fanúšikom TUBLATANKY bolo ľúto, že všade je nasprejované CHVM. Vedľa nápisu CHVM striekali TUBLATANKA. A takto sme mali akúsi tichú družbu s TUBLATANKOU. A kto bol prvý? Snáď to tá diplomová práca rozlúštila. Dodnes je to zavesené niekde na internete.

Na deti sa spýtam. Čo majú nové? Narážam na to, že dnes sú už z nich samých aktívni hudobníci. Hrávate spolu na koncertoch?

V kapele Náhodný Wiskit hrá môj starší syn Michal /24/. Raz do roka si spolu zahráme spoločný koncert. Minulý rok to bolo v ART KLUBE v Trnave. Wiskiti chystaju tretie CD a hlásia radikálny odchod od punku k HC. Ich vzory su DEVILS WEARS PRADA... . Ostatné decká členov CHVM nehrajú momentálne v kapelách. , alebo sú ešte moc malé... ... .

Čo je nové na trenčianskej scéne... BLAS absolvovali už x-tý návrat na pódiá (videl som ich v decembri), máte nejaký nový objev? Či všetko „starí - známi...“

V Trenčíne je mnoho mladých kapiel, ktoré vzniknú, chvílku vydržia, potom sa rozpadnú a tak zase dokola. Ja to už nestíham sledovať. Viem ale že na Gympelrocku, ktorý sme založili v roku 1981 a ktorý s prestávkami dodnes funguje sa každý rok predstaví minimálne 20 kapiel, z ktorých je aspoň 5 zaujímavých. A Bez ladu a skladu? Je krásne vidieť ich znovu ožiť, v roku 2010 mali okolo 10 koncertov, v roku 2009 hrali v NEW YORKU a TORONTE, tešíme sa že sú naši kamaráti . Tešíme sa že aj kvôli nim je Trenčín jedno krásne hravé mesto a nemáme tu žiaden DESMOD, IMT SMILE, NO NAME a GLADIATOR , sorry nič v zlom... ...
Okolo Miška Kaščáka sa točia aj projekty FREE VARLATA ANGEL VOICES a Väzenské Gule. Kto je na ne zvedavý, nech si zháňa 3CD z koncertu 30 rokov CHVM, tam tieto telesá vystúpili.
No a okrem toho už nič, všetko starí známi...

A čo chystá do štvrtého desaťročia CHVM?

Samozrejme máme ešte kopu energie. Nás sa tak skoro nezbavíte. Do budúcna si želáme hrať stále pekné koncerty s našimi spriatelenými kapelami ako sú Už jsme doma, Ještě jsme se nedohodli, Garage, Plastici, Chadima, Karpatské Chrbáty, Bez ladu a skladu, Zóna A, Slobodka... .. Taký klídek, žiadna naháňačka. Každé 2-3 roky nejaké CD, aby sme nevyšli z cviku.

Váš posledný album Tunel bol (pre mňa) tak trochu návratom k drsnému, surovému soundu - po hudobnej i textovej stránke. Má kvalitný zvuk, silnú výpoveď, dobre sa počúva. Aké (pozitívne/negatívne) reakcie ste naň zaznamenali?

Tunel sa všeobecne páči ľuďom. Je podľa mňa oveľa komerčnejší a priamočiarejší, ako tvorba spred 20 rokov. Vydali sme 3000 kusov pod značkou FUKKAVICA RECORDS. Aj tí ľudia , ktorí nemajú radi našu kakofóniu, tak tí vydržali počúvať TUNEL aj viackrát za sebou. A dobré znamenie, že mladí na koncertoch si spievajú texty. Trvalo to dlho, ale predsa... .
Koňýkova novoročná sms-ka: Nech je rok 2010 aspoň taký dobrý, ako prvé dve skladby na TUNELI... . , tak zrejme aj Konýkovi sa páči TUNEL. A kto nevie kto je Koňýk, tak nech si pozrie www.zonaa.sk
Textovo je TUNEL ale veľmi depresívny a ponurý, až sa nám to nevyplatilo a privolali sme na seba pohromu. Tesne po krste TUNELA sme traja skončili v nemocnici so všeliakými diagnózami. Takže odteraz začíname hrať na veselšiu nôtu... .

Ešte otázka pomimo: Mám doma LP Nasycen Provazochodci. Ako to bolo? To ju vydal niekto potom po Fukkavici, či vy? Len tak ma to zaujíma...

FUKKAVICA nahrávala v rokoch 1984 – 1995 len na magnetófónové kazety. Až potom prišlo prvé CD. O vinyl sme sa nikdy nepokúšali. Takže aj NASYCEN sme podľa objednávok rozmnožovali len na kazety. Chlapci z Nasycen však chceli aj legálny nosič a tak sa im podarilo niekde vyhrabat vydavateľstvo, ktoré im ten vinyl vydalo. Nám po nich ostala len správa v časopise ROCK a POP, že skupina NASYCEN vydala svúj album PROVAZOCHODCI u slovenskeho vydavatele FUKKAVICA RECORDS.

24. 1. 2011

Starší článok: http://frenky.sk/clanok/186/chvm_-_chor_vazskych_muzikantov.html
Nejaké recenzie: http://www.frenky.sk/?c=12&id=193
Web: http://www.chvm.sk

 
14.4.2011 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 4546 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS