No práve v tomto smere sa črtá istá paralela s osobnosťou literárneho hrdinu Doriana Graya. Ten sa objavil na nejakom večierku a vždy vzbudil obdiv a chválu, no zároveň sa vždy stretával s opovrhovaním.

Paralelou je i postava lorda Henryho. Jeho ústami vyslovuje autor (Oscar Wilde) myšlienky, ktoré by si za iných okolností nedokázal ani len predstaviť, nie že by ich vyslovil. Avšak ako literárna postava, naviac v konečnom dôsledku záporná, ich môže nielenže vyslovovať, ale dokonca hyperbolizovať a absolutizovať.

Ďalšou tvárou Oscara Wildea v diele Obraz Doriana Graya je Basil. Aj keď je táto postava podaná navonok ako maximálne kladný hrdina, v skutočnosti ide o opak. Jediná absolútna vlastnosť Basila - s ktorou sa stotožňuje aj Oscar Wilde - je jeho absolútna umelecká profesionalita. V tomto vidí O. W. toho, kým by zrejme chcel byť. Ale pozor. Keďže si O. W. uvedomuje, že nemôže byť v umeleckom smere absolútne dokonalý (vytvoriť dielo, ktoré by ovplyvnilo minimálne jeden celý ľudský život), spravil z absolútneho umelca Basila postavu síce navonok kladnú, avšak totálne slabú a nedokonalú. Vezmime si napríklad fakt, že Basil sa kvôli svojej slabosti a nepriebojnosti prakticky vzdal svojho umeleckého objavu a spoločníka (Doriana), ktorého doslova (aj keď proti svojej vôli) daroval svojmu nešpecifikovanému priateľovi (Henrymu). V okamihu, keď sa Basil snaží vrátiť osud do správnych koľají - zomiera. A to tak, že sa mu pomstí práve tento osud.

Už spomínanou treťou tvárou O. W. je hlavný hrdina Dorian. Napríklad v kapitole, kde O. W. píše o rôznych druhoch drahokamov, píše s najväčšou pravdepodobnosťou o svojej záľube. V relatívne krátkej novele by si inak ťažko našla táto - mimochodom, mimoriadne nudná - kapitola svoje miesto, keďže popisuje drahokamy podrobnejšie, než špecializovaná encyklopédia. Ak by to nebola srdcová záležitosť O. W., ťažko by našla svoje miesto v literárnom diele a aj v 19. storočí by ju z akejkoľvek novely vyhodil každý jeden editor (pokiaľ by ale nemal rovnakú záľubu ako O. W.).

Práve v týchto zdanlivých detailoch sa objavuje nie literárny hrdina (nech už je to ktokoľvek), ale samotný O. W.
Genialita O. W. nespočívala v tom, že by bol geniálny literát (aj keď by rád - viď postavu Basila), ale v tom, že vedel svoje myšlienky - a to aj tie najdivokejšie a spoločensky najprudérnejšie - včleniť do svojich postáv a zaujať tak svoje čitateľské publikum. Koniec koncov - známejšie než literárne diela sú vtipné pikantné bonmoty O. W.

Dovoľme si úvahu, že ak by žil O. W. v dnešných časoch, bol by svetovou špičkou v oblasti public relations a poburoval by konzervatívnych literárnych kritikov. Jeho diela, ak by nejaké vôbec napísal, by síce u kritiky úspech nikdy nezožali, avšak bol by pravdepodobne najbohatším spisovateľom (scenáristom, kreatívnym riaditeľom reklamnej spoločnosti apod.).
Vráťme sa však po tomto futuristickom exkurze späť k dielu Obraz Doriana Graya.

Jeden bonmot (aj keď zďaleka nie tak vtipný a trefný než sú bonmoty O. W.) hovorí o tom, že chlap je pekný vtedy, keď je čo len trošičku krajší od čerta. Krása ako ideál v tomto smere teda nehrá rolu. Nie však v diele Obraz Doriana Graya. O. W. si za základ vybral krásu (a s ňou spojenú mladosť) ako najvyšší ideál (bez ohľadu na to, že ho na konci diela odsudzuje, a nehovorí tak vlastne nič iné, než starú pravdu, že každý túži po tom, čo nemá).

Ťažko uviesť voľajaký príklad, že by sa nejaký muž presadil svojou krásou, respektíve len ňou. Zato príkladov, kedy sa to podarilo žene, je (aj keď radikálnym feministkám sa v tejto chvíli otvára pomyselný nožík vo vrecku) požehnane. Vezmime si len také súťaže miss, ktorých je nespočetné množstvo.

Prijmime teda na chvíľu myšlienku, že Dorian je vlastne žena. Nie je to až také nelogické, už vzhľadom na sexuálnu orientáciu O. W. (a práve netradičnosť toho, že Dorian je v diele prezentovaný ako muž dáva novele skutočné čaro).
Samotný príbeh: umelec sa zaľúbi do dokonale krásneho dievčaťa. Jeho priateľ mu ju však preberie. Umelec pritom ovplyvní jej život zásadným spôsobom, no keď využíva poslednú šancu, aby ju získal, ona ho smrteľne raní. Dievča sa dostáva na šikmú plochu. (Mimochodom, O. W. nešpecifikuje Dorianove zlé chodníčky, ak nepočítame samovraždu nejakej v podstate - i v diele - bezvýznamnej herečky, či ópiové parties s jeho predtým aristokratickými kumpánmi. Jedinou špecifikáciou je likvidácia - doslova a do písmena - Basila, avšak to má aj inú súvislosť - viď vyššie.)

Dievčinu za jej správanie čaká trest - je síce stále krásna a zdanlivo mladá - ale to na život nestačí a dievčina na to doplatí.

Nerozpísať takýto príbeh do stoosemdesiatich strán, ale do stoosemdesiatich dielov, geniálna telenovela pre zamindrákované kuchynské paničky dnešnej doby je na svete. "Čo má z toho, že je krásna?" - znelo by domácnosťami pri ženských debatách. A firmy vyrábajúce pracie prášky by sa išli roztrhať o reklamné miesto uprostred jednotlivých častí telenovely Obraz Doriany Grayovej.

Tento príklad je pochopiteľne silno pritiahnutý za vlasy. Genialita diela O. W. nespočíva v tom, že ide nezmyselnú telenovelu určenú na zabitie času, či na oddych. Naopak, je na zamyslenie. Je však už na nás, ktorým smerom sa tieto naše myšlienky budú uberať. Preto môžeme aj vyššie spomínané prirovnania brať ako legitímne.
Veď žiadne hodnotenie O. W. a jeho diel sa k objektivite nemôže priblížiť. Stačí ak si vezmeme, čo o O. W. napísali iní. Vyšla by nám z toho totálne nezmyselná absurdita, že O. W. bol vlastne liberálny toryovec, ale v podstate socialista.