Ašpirantúra Prešova na post Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 má aj svoj veselý rozmer. Presvedčiť sa o tom mohlo všetci, čo prišli na Hlavnú ulici prvého apríla. Bláznivé figúry neboli len pódiu, ale aj pod ním. Nechýbal mín na bicykli, žongléri či plejáda mladých klaunov.

Víťaz prišiel

Duša Zlatého súdka Fedor Vico a moderátor Jožo Muránsky riešili, čo bolo skôr - pivo či sud. Po nerozhodnom výsledku vyhlásili laureátov tohto ročníka tejto prestížnej súťaže. Ocenení boli z rôznych krajín, aj exotických, takže viacero z nich do Prešova nedorazilo. Prišiel však víťaz hlavnej ceny, Poliak Hernyk Cebula. Tento neprehliadnuteľný zjav sršal humorom a kontroval všetečným moderátorským otázkam. Program nebol len o ceremónii, ale predovšetkým o recesii. A o tú sa veru mal kto postarať.

Návrat Maca

Chiki liki tu-a sa po dlhšom čase oprášili svoje projekty. A nechýbal pri nich ani trombonista Tomáš Paľo alias Maco. Hudci (z) prérie a Dzigi Džabur oprášili svoje hlášky a hitovky, ale Maco svoj comeback okorenil aj novou paródiou. Sťaby česká star Jirka odspieval novinku V těch botách šel čas. Ikony českej popmusic typu Dalibor Janda by sa pri nej isto červenali, publikum sa však bavilo skvele. A to z Macovej strany nebolo všetko. Zaskakoval za Andreja Budislava Jobusa vo Vrbovských víťazoch.

Bezpečnosť pri práci

„Máme takú českú pesničku Žebříky a tam sa spieva o tom, že kvôli bezpečnosti má byť v strede ten 'řetízek'. A pán brat včera na krste novej knihy a dvojcédečka Karpatských chrbátov 'zvešávali' ozdobné zástavy a nedali si tam ten 'řetízek'. Padol, skončil v nemocnici s otrasom mozgu. Keďže sme robotníci a my sa nevzdávame, tak sme program nacvičili s pánom bratrancom Macom,“ prezradil Branuško Jobus, ktorý do Prešova s bataliónom netradičných hudobných nástrojov dorazil sám. Teda vlastne nie sám, prítomný bol aj tretí člen Vrbovských víťazov a predseda multiorganizácie Kriak Húpací koník.

Až na vrchol

Chiki liki tu-a a Karpatské chrbáty (materská kapela Vrbovských víťazov) spája viac než záľuba v nekomerčnej hudbe, vlastnom dialekte a recesii. Sú to predovšetkým priatelia, až takí, že sa ocitli v jednej knihe. Volá sa Až na vrchol, napísal ju B. Jobus, ktorý je na jej obálke sfotený spolu s Ľuboslavom Petruškom z Chiki liki tu-a. V knihe vystupujú aj ďalší členovia. „S pánom bratom sme chceli natočiť film. Nevieme, ako sa to robí, sme neučené samoživly. Všetko robíme, ako cítime. Tak sme sa vyprávali s režisérom Tónom Šulíkom a on povedal, že najprv napíšte scenár. Neviem, ako vyzerá scenár, v živote som žiadny nevidel, tak mi napadlo, že to napíšem ako knižku. Načo by som sa narobil na niečom, čo by prípadne nevyšlo, kým knižka je istota, že ak sa už raz do nej pustím, tak ju aj dokončím,“ prezradil Branuško o novom diele a trochu ho priblížil: „Ide o horolezcov. Mojím celoživotným snom je zdolať nejakú obrovskú horu. V tej knižke ide o to, že sa konečne rozhodnem, že chcem niečo také dokázať. Tak zavolám môjmu kamarátovi Luboslavovi, ktorý je akože horolezec, ako ísť na to. Je to vymyslený príbeh s reálnymi bytosťami. Objednáme si veliteľa, čo je zas môj pán brat, a ten nám zorganizuje výpravu. Spravíme konkurz, kde sú rôzni horolezci, vyberieme partiu, kde bude aj Maco a Višňovský z Chiki liki tu-a, Bedli z Bez ladu a skladu, Peťo Kaščák - lekár výpravy, aj v civile (jeho brat Mišo účinkuje ako manažér) - normálna partia a ideme na ten kopec...“

Krst „na dve razy“

Najmladšiu generáciu hudobných alternatívnych recesistov tvoria Sabinovčania Dalla mattina alla sera. Samozrejme, nemohli chýbať. A pokrstili nový album Na dve razy, ktorý - mimochodom - nahrávali u Chiki liki tu-a a vydali v labeli Karpatských chrbátov. Krstnou mamou bola skutočná mama gitaristu a speváka Jara Ďurčeka a bubeníčky (a najnovšie už tiež aj speváčky) Zuzky. Pokrstila „na dve razy“ odstrihnutím z Jarovej brady. „Mamke vďačíme za to, že pomohla zohnať finančné prostriedky na nahrávku, je to naša finančná manažérka,“ opísal hlavné zásluhy (krstnej) mamy Jaro.

Mloci a netradičná dychovka

Veselosti zďaleka nebolo koniec. Prispeli k nej Mloci, ktorí hrajú už 24 rokov a sú inventárom Zlatého súdka. Ich hity sú nestarnúce a nesmrteľné. O ich fóroch to už povedať nemožno, hoci je pravda, že niektoré sú už tak staré, že začínajú byť znova aktuálne (napr. „New Kids On The Mlok“). Záver recesistického dňa zaobstarali práve Mloci a 13. Batalión admirála Kotrbu, čo je najväčší „hajzlový dychový orchester“ (jeho členovia hrajú na upravené záchodové rúry) na svete, na čele so spevákom Brauškom Jobusom. Orchester má premenlivé zloženie, lebo - ako povedal kapelník - „lacnejšie je voziť hajzlové rúry, ako celú kompániu“.

Prišiel aj Raťafák

Deň bláznov, deň vtákov, deň recesie... Napriek chladnému počasiu vypálil program perfektne. Napriek tomu, že na publikum čakali aj také šlehy ako pár pesničiek Jobusovho sólového projektu Abusus. „Neboli na to pripravení, ale to vôbec nevadí. Som zvyknutý na všelijaké akcie. Ale mne sa tu práveže ľúbilo, že na tých mladých bolo vidno, že vedia o čo ide,“ povedal k tomu Branuško. Ani on, hoci je to zjav impozantný a humor je jeho prirodzenosťou, nebol hlavnou hviezdou. Tou totiž nebol nik menší než Raťafák Plachta. „Ležal som nepotrebný v sklade Slovenskej televízie,“ prezradil nám o svojom osude zbovuoživený idol minimálne jednej generácie a dodal: „Nepotrebujem byť umelá hviezda. Chcem byť niekým, kto je tu pre všetkých.“ A večer ešte neplánovane zabavil prekvpených návštevníkov dvoch nemenovaných prešovských podnikov...

(apríl 08)

Foto: Frenky

Exkluzívny rozhovor s Raťafákom Plachtom: http://www.frenky.sk/?c=12&id=484

Starší rozhovor s bratmi Jobusovcami: http://www.frenky.sk/?c=12&id=156