Výborný zvuk a skutočne kvalitné hudobné výkony sprevádzali Müllerov utorkový koncert v Mestskej hale. Tá bola plná, úplne vypredaná však nebola. Napriek tomu si aj samotný spevák spomenul na koncert spred dvoch rokov http://www.frenky.sk/?c=12&id=244 , kedy sa v Mestskej hale zišlo toľko ľudí, koľko v nej nebolo nikdy predtým, ani nikdy potom. „Bol to môj najlepší koncert,“ prezradil spevák vďačným Prešovčanom, ktorí aj teraz nadšene prijímali jeho piesne. Od úvodného Radeckého maršu po záverečnú Prečo sa máme rozísť spojenú s Kalinkou, ktorou už roky končí 90 percent Müllerových koncertov.

Američania mali v jednotlivých skladbách dostatok priestoru na vlastnú realizáciu. Nešetrili sólami, došlo na každého, napriek tomu nechceli vyniknúť za každú cenu a väčšinou sa podriadili celku. Znelo to výborne, akoby hrávali spolu a
s Müllerom už roky. Profesionalita sa nezaprie, na zosúladenie sa im stačilo tri dni poskúšať v prešovskom Véčku.

Najväčšiu šou robili sólový gitarista Hiram Bullock. Ten už vyzerá ako hudobná hviezda. Keď naň pozriete, myslíte si, že buď kradne autá niekde v Bronxe a šéfuje miestnemu gangu, alebo je to rocková star. Šoumenom sa skrátka musíte narodiť, to sa nedá zahrať.

„Najviac sa mi páčil klávesák Clifford. Bubeník bol sympaťák. A gitarista, keď preliezol medzi divákov a nemohol sa dostať späť, tak som už len čakala, kedy sa ten stokilový chlap strepe na zem. No bol to šoumen. Müller tiež miestami nechápal ako je to všetko možné. Chýbalo mi ešte snáď Baroko a Nočná optika,“ zhodnotila koncert jedna z fanúšičiek dvojmetrového speváka s charakteristickým hlbokým hlasom.

Müller zahral päť noviniek z platne 44, inak ponúkol osvedčené hitovky. V tejto zostave asi najviac zabral americkým soundom poznačený hit Asi to tak musí byť z predposledného albumu Monogamný vzťah. Živá zostava amerických hudobníkov mu dodala potrebné grády a obecenstvo vrelo.

Široké zastúpenie mal úspešný album ´01, prakticky odignorované ostali platne Nočná optika a Koniec sveta. Z ostatných väčšinou odznelo len po jednom kuse (Po schodoch, Cigaretka na dva ťahy, Srdce jako kníže Rohan, Nebude to ľahké...). Müller bol silný aj v nových veciach. Napríklad v piesni Ticho a tma, ktorú napísal v čase, kedy - ako povedal - pomýšľal na samovraždu. „Kto by to bol vtedy povedal, že 6. decembra budem stáť tu na pódiu. A ešte s takouto kapelou,“ poznamenal.

Odzneli i staršie skladby Nespoznaný, Tlaková níž či Štěstí je krásná věc, ktoré Američania (zvlášť prvé dve menované) obliekli do nového hudobného šatu. Vôbec celý repertoár bol zaujímavo prearanžovaný. Kapela sa zapojila aj do vokálov. A nielen feelingových, ako to hovoril výkonný producent Jožo Stopka, ale pomerne úspešne zápolili aj so slovenčinou. Taký refrén „tma, tma, tma, tma a tyhou“ znel s ich prízvukom vcelku exoticky.

Na slovenské pomery netradičný ťah, pozvať si ako sprievodný band kapelu zloženú z hudobníkov, ktorí na pódiu hrali s onakvejkšími hviezdami (David Bowie, Madonna, Sting, Bruce Springsteen, Maria Carey, Miles Davis, Frank Sinatra, Ringo Starr, Barbra Streisand, Ray Charles, James Brown, Paul Simon, Kool & the Gang...), sa vydaril na sto percent. Pobyt týchto muzikantov sa zrejme objaví aj na DVD. Kameru vzal pred koncertom i priamo počas neho aj sám Richard Müller. Azda ten dokument zachytí aspoň kúsok atmosféry, ktorá panovala v Prešove.

-

Pred koncertom R. Müllera a jeho amerických spoluhráčov vznikol tento materiál:

V prešovskom Véčku sa pripravuje na turné najznámejší a azda najkontrovernejší slovenský spevák Richard Müller. Spolu s ním aj kvinteto amerických muzikantov, ktorí sa podieľali aj na Müllerovej novinky 44. S novinármi sa stretli vo Véčku.

„Richard Müller bol pre mňa neznámym človekom. Nepočul som predtým o ňom nič, mohol byť astronautom, či kamionistom, nič mi to meno nehovorilo. No zistil som, že je to skvelý chlapík,“ povedal Hiram Bullock.

Americkí hudobníci povedali, že predchádzajúcu tvorbu slovenskej nepoznali, a nedostali sa k nej ani po tom, čo sa s R. Müllerom dali dokopy. Jedinou čiastočnou výnimkou je Mike Caffrey. Uňho v štúdiu natáčal Richard Monogamný vzťah a následne aj nový album 44.

„Bol to veľmi rozdielny proces vzniku týchto albumov. Ten nový bol viac prepracovaný v detailoch, zišli sa na ňom známejší muzikanti,“ prezradil M. Caffrey.

Výkonný producent Jožo Stopka dodal, že kým Monogamný vzťah vznikol kompletne v New Yorku, nahrané stopy „44-ky“ si producent Henrich Leško nechal doviesť na Slovensko, kde ich v štúdiu tri mesiace mixoval.

Čo bolo dôvodom, že rešpektovaní muzikanti prijali pozvanie pre nich neznámeho speváka niekde zo strednej Európy a vydali sa s ním na turné? „Nátlak a peniaze,“ pousmial sa zrejme najznámejší člen zostavy Omar Hakim. Pravý dôvod to však nebol.

Ten vysvetlil Clifford Carter: „Keď som bol tínejdžer, všetci moji kamaráti chodili stopom po Európe. Ja som v tom čase tvrdo pracoval na sebe. Chcel som, aby som sa stal naozaj dobrým muzikantom, aby som vďaka muzike mohol chodiť po svete. To sa podarilo. Oslovil ma Mike Caffrey, či by som s ním išiel hrať na Slovensko s Richardom Müllerom.“ Podarilo sa, C. Carter a jeho spoluhráči pochodili celý svet. Na Slovensku sú vďaka Richardovi Müllerovi prvý raz.

„Každý večer robím v jednej televíznej šou. Teraz mala týždennú pauzu, ktorú som mohol využiť hocijako. Trebárs lyžovaním. Avšak som sa rozhodol, že strávim týždeň na turné s týmito príjemnými ľuďmi, s ktorými som nahrával 'Ričiho' album,“ povedal o svojom dôvode Will Lee. Američania potvrdili, že Müllerova produkcia je im sympatická. Sú zohratí, vypomôcť mu majú aj s vokálmi. No len s fílingovými, slovenské slovíčka im veľmi nejdú. Poznajú akurát: dobre, dik, či dakujem...

(december 2005)

Foto: Frenky