dnes je Monday - 26. August 2019 - Samuel | zajtra Silvia

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Jaromír Nohavica

Jaromír Nohavica, ako je o ňom (najmä v novinárskych kruhoch) známe, nezvykne podávať rozhovory. Po úspešnom prešovskom koncerte sa však nám (spolu s bývalou kolegyňou Evou Arvayovou ml.) podarilo dostať z neho pár slov...

Dávno ste tu neboli. Je to hádam osem rokov, čo je dlhá doba. Ako sa vám po toľkom čase pozdávalo prešovské publikum?
- Mám dojem, akoby som tu bol pred mesiacom. Je príjemné vrátiť sa po dlhej dobe a zistiť, že ľudia sú stále rovnako milí, spontánni, plní elánu a - ako som pred chvíľou povedal - vyčerpali ma k "umření". Bolo to krásne.

Nemyslíte si, že sa prerušila česko-slovenská spolupráca?
- Nikdy som si to nemyslel. Nikdy som si nemyslel, že hranice môžu čokoľvek rozdeliť, to je administratívna záležitosť... Nepociťujem žiadne rozdelenie, rozumiem vašej reči, vy rozumiete mojej. Jazdím i do Poľska, ja rozumiem poľštine, Poliaci rozumejú mne. Ono tie problémy človeka nie sú tak jednoznačné, že by sme si nerozumeli, veď o čo ide v živote? Ide všetkým ľuďom o to isté. A to, že niekde na hranici musím ukázať nejaký preukaz, to je tak nepodstatné a bolo to nepodstatné. Ja žijem na rovnakej jednej zemeguli.

Na koncerte ste spomenuli, že vaše nárečie je podobné nášmu. Mali ste nejaké skúsenosti so šarištinou?
- S veľkým úspechom som u nás rozprával vtip, čo som sa tu pred rokmi naučil, žiaľ, už som ho zabudol. U nás mal veľký úspech a pýtali sa ma, kde som ho počul, tak som im povedal, že v Prešove."

Hovorí sa o vás, že nemáte príliš v láske novinárov, čo ste nakoniec naznačil v jednej pesničke na koncerte. Aký je teda naozaj váš vzťah k novinárom, poškodili vás niektorí?
- Nejde o poškodenie, nejde o sympatie. Myslím si, že som pesničkár. K svojim poslucháčom sa najradšej prihováram na koncertoch, a potom cez kompakty a kazety, ktoré si poslucháči kúpia. Všetko ostatné je iba zmrzačená forma našej komunikácie. Pre mňa je najdôležitejší, pokiaľ chcete - najdôležitejším médiom, živý koncert. Cez tlač, televíziu, cez rádio je to vlastne o ničom, pretože tomu chýba vôňa. Vôňa okamihu, stretnutia, chýb, pochybností... Slovo je nedokonalé, preto všeobecne príliš v televízii nevystupujem, preto príliš rozhovory neposkytujem. Keď si prečítate tento rozhovor, tak čitateľ neuvidí tú chvíľu, ktorú tu teraz prežívame, v tomto veľmi peknom secesnom sále, po koncerte, keď sa balí aparatúra, keď päťsto - šesťsto ľudí odišlo do svojich domovov a roznieslo si tie pesničky so sebou. To je všetko atmosféra, ktorá sa nedá odkázať. Preto rozhovory príliš neposkytujem.

Myslíte si, že je to globálne chyba formy, alebo je to v ľuďoch?
- Je to globálne chyba formy. Nie je to v ľuďoch. Nedá sa v televízii preniesť koncert, film nemôže sprostredkovať čitateľský zážitok a novinársky rozhovor nemôže povedať to, čo si povieme, keď spolu rozprávame.

A nemôže aspoň niečo naznačiť?
- Nechcem naznačovať. To je ako milovanie sa dvoch ľudí na šesť metrov, alebo vo vedľajších miestnostiach. To je virtuálne milovanie, virtuálne naznačovanie... Nemám to rád... V tejto chvíli napríklad s vami hovorím skôr preto, lebo sa pýtate celkom zaujímavo a skôr ako pre noviny odpovedám vám.

 
18.12.2000 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 15825 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS