Naposledy ste tu boli pred dvoma rokmi, s „jej družinou“. Dnes ste tu boli znovu, s novými hudobníkmi. Môžete porovnať tieto zostavy a tieto koncerty?

„Je to o vývoji, ktorý nastáva aj v človeku vo vnútri, aj okolo neho. Takto sa aj tá zostava vlastne vyvíjala, ľudia sa menia a potrebujú riešiť svoje veci, aj osobného charakteru. Najdôležitejšie ale bolo to, že keď som išla robiť tretí album, tak som oslovila za producenta Oskara Rózsu. Súhlasil, a vznikol album, ktorý sme už nazvali iba Zuzana Mojžišová, práve kvôli tomu, že sa tam stále tí muzikanti menia. Mala som totiž ten pocit, že by sa to zase malo niekam posunúť. Nielen personálne, ale aj hudobne, chcela som, aby to malo taký svetovejší sound, aby to bolo viac vypracovanejšie, a aby sa to už mohlo dať zaradiť do toho žánru, ktorý sa nazýva world music. Keď som si s Oskarom nad to sadla a keď si on vypočul moje aranžmány, tak navrhol, aby som pozvala na spoluprácu muzikantov ako je Martin Valihora, Andrej Šeban, Stanko Palúch ten bol jasný, lebo s tým sme už spolupracovali aj predtým, samozrejme Rasťo Andris. Ten stál už pri zrode Jej družiny.“

Práve o to išlo v predchádzajúcej otázke, či za tie dva roky bolo takým hlavným prelomom to CD, na ktorom ste sa jednak odosobnili od kapely, a tiež tam boli muzikanti, ktorí už mali nejaké meno na Slovensku. Cítite to aj vy tak, že to bol ten nejaký prelom, že sa niečo zlomilo týmto albumom, napríklad vo vnímaní verejnosti voči tej muzike?

„Určite, že sa to zmenilo. Napokon ja si myslím, že aj tie ceny a tieto súťaže na to sú, aby po uznaní odbornou verejnosťou sa k tomu ľudia stavali trošku s takým väčším nadšením, kupovali si tieto cédečka a počúvali túto hudbu. U nás na Slovensku sa ľudia akoby tak trošku boja mať taký nejaký vlastný názor a hľadať niečo nové, sú radi, keď im niekto povie, že toto je dobré a vtedy aj oni povedia, že aha, tak to je naozaj dobré. Aj v tomto prípade to tak bolo. Ľudia si povedali, že asi je to celkom dobré, keď to nahrávali títo ľudia a získalo to aj nejakú cenu.“

Zmenili sa napríklad aj pozvánky na akcie, pozývajú vás na väčšie festivaly, alebo všeobecne častejšie koncertujete?

„Áno, častejšie koncertujeme, ale zase ja som človek, ktorý pracuje v Slovenskom rozhlase, kde som redaktorkou klasickej hudby a nechcem, aby sa tento môj koníček stal mojím povolaním. Naozaj si to chcem nechať ako ´bokovku´, ktorá ma baví.“

Nebije sa trošku folklór, world music a klasická hudba, či je to taká kompenzácia?

„Ale nie, nebije, a hlavne v dnešnej dobe, keď sa aj hranice otvárajú, ľudia sa viacej miešajú, kultúry sa miešajú, aj v hudbe to platí, že sa tie žánre čím ďalej, tým viac prelínajú. Aj v klasickej hudbe existuje veľké množstvo tej súčasnej hudby, ktorá sa práve inšpiruje etnickou hudbou alebo folklórom. Nezáleží na tom, aký je to žáner, hlavne, že je to dobrá hudba.“

Folklór, rock alebo moderná hudba ide vraj občas proti hudobným pravidlám, ktoré platia v klasickej hudbe. Máte vyštudovanú hudobnú vedu, nerobí vám to preto problém?

„Nemám pocit, že by to išlo proti pravidlám. Keď si vypočujete súčasnú skladbu z klasickej hudby, tak by ste vlastne zistili, že či je a čo je proti pravidlám. Nemyslím si, že je to tak, záleží na tých ľuďoch, čo vnímajú, ako to cítia a čo im z toho napokon vznikne. Aj v tejto populárnej hudbe je teraz veľmi veľa práve takých názvukov z tej klasickej hudby a naopak, čiže celé je to pomiešané, čo je pekné, kým vznikajú také nové obzory. Aj ľudia si k tomu tým pádom nájdu skôr cestu, keď tam cítia všeličo rôzne.“

Tá Zuzana Mojžišová, ktorá píše do časopisu .týždeň o knihách, to nie ste vy?

„Nie, to je iná, ani sa ešte osobne nepoznáme. Keď som krstila toto tretie CD, tak som najprv uvažovala, že či nezavolám ju ako krstnú mamu - aby Zuzana Mojžišová krstila album Zuzany Mojžišovej - ale nakoniec som si zavolala za krstných rodičov Mariána Vargu a Ivu Bittovú.“

Čo máte nové všeobecne po hudobnej stránke, čo chystáte?

„Nové máme hlavne to, že sme absolvovali to fantastické turné. To bola pre mňa nová skúsenosť, lebo sme ešte také niečo nerobili. V apríli deväť koncertov, šesť na Slovensku, tri v Čechách a potom desiaty koncert bol v Londýne. Turné prebehlo naozaj dobre a aj ľudia prišli, čo mňa veľmi tešilo, lebo takýto žáner vlastne na Slovensku ešte turné nezažil. Takže ja sama som bola v takom očakávaní, ako to dopadne, koľko divákov príde. Ľudia prišli. Som rada, že sú ochotní počúvať slovenskú hudbu, že prišli na tie koncerty, a že sa im to páčilo, takže tomu sa veľmi teším. A ešte viacej sa teším tomu, že tá hudba sa zabrala aj u muzikantov, ktorí nahrali album a boli so mnou aj na turné.“

Pred dvoma rokmi sme sa pýtali - keď sme sa bavili o tých rôznych miestach na hranie a festivaloch world music, folklórnych, rockových, folkových - že na akom najmenej tradičnom ste hrali. Teraz sa to pýtame znovu, možno aj v súvislosti...

„Tak určite pre slovenskú ľudovú hudbu alebo súčasnú folklórnu hudbu, ako ja nazývam tento náš žáner, bol najnetradičnejším miestom práve ten Londýn a rockový klub. Bolo to niečo exotické a sami sme išli s očakávaním, ako budú ľudia reagovať na tú hudbu. Ale prišlo tam veľmi veľa Slovákov a Čechov žijúcich v Londýne, takže tá atmosféra tam bola vynikajúca, ľudia tam naozaj skákali ako na rockovom koncerte. Takže nakoniec z toho netradičného bolo niečo veľmi tradičné, ale až nadštandardné.“

(jún/júl 2005)

Foto: Judita ČERMÁKOVÁ, Korzár

Linky:
...starší rozhovor so Zuzanou Mojžišovou: http://www.frenky.sk/?c=12&id=231

...reportáž z Festivalu dobrej hudby - Sigord 2005: http://www.frenky.sk/?c=12&id=355