dnes je Friday - 28. February 2020 - Zlatica | zajtra

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Wabi Daněk obdivuje Zuzanu Homolovú

Legendárny český trampský spevák Wabi Daněk vystúpil v piatok večer, spolu so svojim hudobným partnerom Milošom Dvořáčkom, na koncerte v prešovskom PKO. Po vystúpení položil PREŠOVSKÝ KORZÁR Wabimu Daněkovi, tomuto príjemnému a charizmatickému spevákovi, zopár otázok.

Dnes sa tu malo krstiť cédečko, ale dozvedeli sme sa na koncerte, že už je pokrstené, takže sa stalo len "čestným občanom Prešova". Kde, kedy a s kým teda bolo krstené?
- Pokrstené bolo 21. februára v Divadle ABC v Prahe a krstnými otcami boli Pavel Dobeš a Petr Dopita - nemýliť si to s tým hokejistom. Petr Dopita je môj kamarát, je to skvelý barytonista, až by som povedal basák a tiež tretí Dracula. Oni v tom muzikáli totiž alternujú traja - Hůlka, ešte jeden a Petr Dopita. Naviac je spevákom budějovickej opery, ale čo je najdôležitejšie - teda druhé najdôležitejšie... Najdôležitejšie je, že je to slušný človek a druhá najdôležitejšia vec je podľa mňa to, že je majster sveta v hre na pílu. Na tom krste sme vymysleli takú "ptákovinu", ktorú nikto predtým v živote nepočul a ani nebude počuť. Sadli sme si a na záver prvej polovičky koncertu sme hrali Rosu na kolejích - ja som hral doprovod a on hral celú pieseň na pílu.

Práve túto vašu zrejme najznámejšiu pieseň Rosu na kolejích hráte na každom väčšom koncerte...
- ... a stále ma to baví.

Ale občas nevymyslíte niečo do tej piesne na spestrenie, ba až takú autocoververziu?
- Ja som nemusel vymýšľať, za mňa to urobili brnianski trampi, ktorí mi doniesli text "Zubařské Rosy na kolejích". Nepáčilo sa im, že kľučkujem, že začnem u zubov a skončím niekde na 'kolejích'. Tá "zubařská" je naozaj iba o tom, spieva sa v nej: "Tak už to vypláchni, ať můžem dále vrtat" a podobne. Teda som sa nemusel namáhať. Ale niektoré svoje piesne som 'sprznil' vlastnoručne.

Včera ste boli v Košiciach, dnes ste mali koncert, autogramiádu, rozhovory pre médiá, čaká vás jam session, zajtra idete do Popradu - neunavuje vás to?
- Vždy to tak nie je. Dnešok je výnimočná záležitosť, pretože týchto chalanov poznám a je mi s nimi dobre. Vo väčšine iných miest je to tak, že sa odohrá koncert, podpíšu sa platne a maximálne si sadneme s usporiadateľom na kávu. Potom si ideme usporiadane ľahnúť. Inak by sa to už nedalo ustáť.

Dosť často chodíte na festivaly na Slovensko. Tá trampská alebo folková pieseň v Česku a na Slovensku je úplne iná. Objavili ste tu nejakú z mladších kapiel alebo interpretov na Slovensku, ktorí vás zaujali?
- Veľmi sa mi napríklad páčila jedna kapela. Neviem, či je práve z tých mladších. Práve tu v Prešove ma naučili pesničku Karčmarka, ktorú napísal Cencúľ z Košíc. Bolo tak nejako, že "karčmarka nestačí nosiť pivo...". Už si to presne nepamätám, ale jeden čas som ju dokonca hrával na koncertoch. Bolo to nádherné, o tom, že život stojí za hovno, tak sa aspoň opijeme (smiech). Je tu samozrejme menej folkových interpretov, ale sú tu a sú skvelí. Pri každej príležitosti spomínam Zuzanku Homolovú, pretože jednak je strašne nežná ženská a za tých tridsať rokov, čo ju poznám je stále rovnako krásna. Naviac nádherne spieva. Z tých novších, poznám skôr tých takpovediac krajových. Stretol som napríklad trampa z Bratislavy, volajú ho Plameň, tak ten hrá veľmi dobre. Nevravím, že je toho veľa alebo málo... Pesničkári - to je svojrázna záležitosť. Kapela, tá sa môže zohrať, ale pesničkár sa nerodí, toho musí život "dokopať" . On si totiž všetko musí napísať, interpretovať, musí to mať zrovnané v hlave. Fakt to musí byť človek otlčený životom. Folkové piesne sa v dvadsiatke síce dajú robiť, ale treba zrejme niečo aj prežiť...

Svojim spôsobom aj vy máte kapelu. I keď ju tvorí len Miloš Dvořáček...
- No, on vydá za štyroch, čo si budeme nahovárať (smiech). Niekedy až za šiestich.

Ako ste sa vlastne dali dokopy?
- V roku 2001 tomu bude dvadsať rokov, čo sa poznáme. Hráme spolu síce od začiatku, ale on sa medzitým vžil s Kantormi, vžil sa s Pavlom Dobešom, s Věrou Martinovou, s Láďom Strakom... Toto sme si chystali na dôchodok, že trikrát do mesiaca vyjdeme a budeme hrať regtimey, aby sme mali na rum a na cigarety (smiech). No, spadlo to skôr než sme to plánovali a vôbec to nevadí. Rozumieme si ľudsky, aj ako muzikanti a zatiaľ to vyzerá, že to ešte pár rokov vydržíme.

 
18.12.2000 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 15936 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS