dnes je Wednesday - 30. September 2020 - Jarolím | zajtra Arnold

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Lucia Šoralová: Štekám a som hustá

Jednou z najvýraznejších speváckych osobností na Slovensku je v posledných rokoch nízka, kučeravá speváčka Lucia Šoralová. Vydala debut CD a v týchto dňoch sa nachádza na svojej zatiaľ najväčšej šnúre Londa Tour, ktorá neobišla ani viaceré východoslovenské mestá. S Luciou som sa stretol po koncerte v Prešove, ktorý sa konal večer po štvrťfinálovom zápase slovenských hokejistov vo Véčku.



Pred rokom si mala koncert presne v čase finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Nakoniec to dopadlo dobre, bolo aj finále, aj koncert...

- ...a ešte sme aj vyhrali, lebo sme sa báli, že keď prehráme, tak dostaneme do držky (smiech).

Tento rok sa termíny na turné tiež križujú s hokejovým šampionátom.

- Áno. Nejako to nezvládame. Minulý rok bolo dobré to, že sme už ani nedúfali, že koncert bude. Došli sme do klub, bol zapnutý televízor, takže sme si najprv s fanúšikmi pozreli finále a potom bol koncert. Akurát že sa z času na čas ozval výkrik „Sme majstri“, alebo „Slovenskóóó“, zvlášť pri tichých pasážach. Ale inak to bolo v pohode.

A čo dnešný koncert? Napriek všetkým okolnostiam prišlo dosť ľudí.

- Ani neviem, koľko ich bolo, ale bola som príjemne prekvapená. Bolo ich dosť a boli strašne zlatí.

Ako vyzerajú ďalšie koncerty šnúry? Sú také, že niekde plno, niekde prázdno, alebo je to vyrovnané?

- Je to zhruba vyrovnané, ale mrzí ma, že je nižšia návštevnosť než minulý rok. Netýka sa to len nás, ale celkovo usporiadatelia plačú, že je to bieda.

Spievaš v muzikáli Johanka z Arku. Ako si sa dostala k tejto práci? Hovorí sa, že v tomto biznise sú kruté podmienky, fungujú kdejaké zákulisné hry...

- Dostala som sa tam po roku, teda už v čase, keď bol projekt rozbehnutý. Mala som teda šťastie, že to už bolo mimo tých zákulisných hier. Oni už hľadali konkrétne Johanku, potrebovali alternantku. Tým, žer konkurzy už prebehli a mali v merku nejakých ľudí, tak na tento konkurz už zavolali konkrétnych ľudí. Mňa Ľubo Fritz, ktorý robí prevádzkového režiséra, poznal z Draculu a ďalších projektov. Takže ma pozval na konkurz, spolu s ďalšími speváčkami. Keď som odspievala, tak sa rozhodli pre mňa.

Čo sa týka nových muzikálových projektov?

- Johanka bude teraz končiť, po troch rokoch. Keď skončí, idem do Excalibura, ktorý sa v divadle Ta Fantastika chystá.

Čo sa týka tých zákulisných praktík? Je to naozaj také kruté? Podľa toho, čo presakuje na verejnosť, asi áno...

- Áno, dejú sa kadejaké veci, ale ja sa snažím nepristúpiť na takúto hru, a robiť najlepšie to, čo viem. Už som sa naučila aj to, že sa musím vedieť aj sama chrániť a brániť, poznať svoju cenu a tú predložiť, keď prídem nejakej práce. Nemôžem prísť a nechať sa „zožrať“. O tom je táto brandža, ale myslím si, že to funguje všade. Ak si človek nedokáže stáť za tým, čo robí, tak nebude spokojný.

V slovenskom šoubiznise, ak sa to dá tak nazvať, je to aké? Videli sme ťa na Aureloch ako jednu z nominovaných speváčok. Zvlášť na Jane Kirschner bolo vidno, že sa veľmi netešila, že vyhrala Misha a myslím, že ani ty si sa veľmi netešila...

- Mal si taký pocit z výrazu mojej tváre?!

Z tváre Jany Kirschner určite... Ako to teda funguje tu v slovenskom šoubiznisie?

- Myslím, že tu to funguje podobne, akurát že v menšom. Poznáme sa, vidíme si viac do tvárí, takže to v niečom môže byť i zákernejšie, lebo tí ľudia nepovedia ani do médií na plnú pusu, čo si myslia a celé sa to deje akosi potichu. Je tomu tak práve preto, že je tu päť a pol človeka a ak štyroch urazíš, ostane ti jeden a pol kamaráta a to je zle. Čo sa týka Aurela, myslím si, že Misha každopádne prišla ako nový závan, niečo nové a zaujímavé a určite jej patril Objav roka. Ale ženský spevácky výkon roka... Mám pocit, že neviem či práve toto je najlepší spevácky výkon. Ja som to až tak veľmi neprežívala, lebo som vedela, že stopercentne to nebudem ja, pretože nie som ani tak hrávaná v rádiách, nie som vôbec stredný prúd... Skrátka som to nečakala, bola som s tým uzrozumená, ale neviem či z tejto „squadry“ to mala byť práve Misha.

Na trhu máš stále aktuálne CD Zblízka. Ktorým smerom sa bude uberať ďalšia tvorba?

- Mám rada skoro všetku muziku. Neviem teda, akým smerom sa bude uberať. Človek nemôže povedať ani to, čo sa udeje v jeho hlave o desať munút. Veci sa vyvíjajú a len blázon o stane stáť a obhajovať nejaké hranice, ktoré už dávno prekročil. Môžem povedať len jediné, že vždy sa budem snažiť vychádzať o seba, byť pravdivá voči sebe a tým pádom i voči druhým. To je všetko, čo môžem. Mne sa ozaj páči obrovské množsvo hudby a mám pocit, že poletujem životom, pinkajú si ma rôzne okolnosti, ľudia, momenty, zážitky, že netuším kde „doletím“ a kde to zarezonuje.

Si neter Jara Filipa. Ako ho vnímaš ako muzikantskú osobnosť.

- Jaro bol super, milujem jeho veci, odjakživa som ich milovala. On síce vždy tvrdil, že píše skôr tvrdé, rockové piesne a má ich rád, no nakoniec boli najkrajšie i najznámejšie jeho veci práve tie šansónové, na ktorých si on zas až tak nezakladal. Mne sú zas najbližšie a najmilšie, ale ono je to asi tak, že ľudia majú tiež najradšej, keď spievam tie „tvrďárny“. No a tie piesne, ktoré písal pre Hegerku, Müllera, Lasicu a Satinského, mám najradšej, vždy som si ich púšťala. Po tejto stránke je teda pre mňa jeden z možno piatich najlepších autorov v Československu.

A ako vnímaš svoju nevlastnú sesternicu Dorotku Nvotovú?

- Sledovala som ju už dlhé roky predtým, než sme sa spoznali, lebo ja som vedela, že mi je sesternica, len to bolo akože „pšššt“. Potom sme sa teda zoznámili. Jasné, že mi je blízka a mám ju rada. Mali sme také obdobie, že sme boli veľmi často spolu. Ona sa totiž tak postupne poprepájala s rodinou, lebo predsa len 17 rokov prakticky „nebola medzi nami“. Tie napojenia medzi členmi rodiny boli preto intenzívnejšie. Teraz sa sporadicky vídavame. A čo si myslím o jej tvorbe? To, čo mi hrávala kedysi na klavíri, keď ešte nebola s Whiskym, sa mi strašne páčilo. Mala veľa z Jara, piesne mali hĺbku, ťah, bol v nich určitý smútok. Úžasné texty k tomu robil syn Jurka Nvotu z prvého manželstva Jakub. Myslím, že táto dvojica bola úplne výborná. Potom sa veci zvrtli, stretla Whiskyho a začali ňou lomcovať všelijaké veci, dnes už jej tvorbu príliš nesledujem. Je už príliš ovplyvnená Whiskym, ktoreho hudba mi nie je blizka.

Aj keď vyzeráš byť bezbranné žieňa, páči sa mi tvoj razantný prejav. Či už na pódiu, alebo aj pri rozhovore. Si aj v naozajstnom živote taká razantná?

- Nie, som temperamentná a mám svoje názory na veci. Nehrám žiadnu rolu. Pokiaľ príde niekto, kto je inteligentný a povie niečo múdre, nejakú svoju skúsenosť, som ovplyvniteľná. Nie som žiaden baran, ktorý by išiel búrať steny. Faktom ale je, že ak som o niečom presvedčená, tak si za tým viem stáť. No na to sa asi treba spýtať ľudí, ktorí okolo mňa žijú. Ja mám na seba často iný názor... Príklad. Bola som a stále som hrozná trémistka. Napríklad som mala trému vždy pred tabuľou, ale nikdy mi to nikto neveril. Lebo trému zakrývam tak, že štekám a som hrozne „hustá“ (smiech).

(máj 2003)

Fotky (z leta 2001): http://www.stenly.sk/?c=12&id=51

Nové azda budú čoskoro na www.stenly.sk

Recenzia na CD z muzikálu Johanka z Arku (s L. Bílou): http://www.frenky.sk/?c=12&id=51

 
20.6.2003 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 16509 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS