dnes je Wednesday - 30. September 2020 - Jarolím | zajtra Arnold

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Illustratosphere - Dan Bárta

Vrcholom festivalu Jazz Prešov 2002 bol český spevák Dan Bárta a jeho sólový projekt Ilustratosphere. Bárta je už roky u našich západných susedov mimoriadne obľúbeným interpretom, prevažne u ženskej časti publika. Začínal ako spevák v plzenskej street-rockovej formácie Alice, ktorú objavil David Koller. S touto formáciou nahral Bárta tri viac či menej úspešné albumy, slávu mu však prinieslo až účinkovanie v muzikáli Jesus Christ Superstar v pražskej Spirále. Hudobne sa Bárta odklonil od rocku ku funky, keď sa, najprv ako hosť, neskôr ako regulárny člen, pridal k J. A. R. a jeho odnožiam. Má vlastný, s jazzom koketujúci projekt Illustratosphere, s ktorým sa predstavil nielen na prešovskom festivale, ale aj na ďalších koncertoch na Slovensku.

Pred koncertom som chcel prísť spraviť rozhovor, no Lumír Mati (manažér) mi hovoril, že medituješ. Je to pravda?

- Som nervózny a trémista. Takže vždy pred koncertom sa prechádzam, rozospievavam sa a chcem mať pokoj. Vtedy nepoznávam ľudí.

Mejla Hlavsa sa svojho času pred koncertom schovával nielen novinárom, ale aj vlastným spoluhráčom, po koncerte bol v pohode.

- Chápem to. U mňa to nie je až také, že by som zdrhal pred chlapcami z kapely, to skôr naopak, ale som skrátka nervák. Mal som svojho času obdobie, že som vždy zaliezol niekde, kde som bol sám. Je dobré ísť po zvukovej skúške niekde, kde je dobrá akustika, napríklad na záchod, a rozospievať sa.

Bolo to tak aj pri spievaní v muzikále, kde to bola až taká rutina, každý deň predstavenie?

- Vždy mám ani nie strach, ale zodpovednosť, z toho, aby som zaspieval dobre. Ak som bol náhodou v kocovine, tak som to vypustil, ale inak som mal rovnaké nervy aj pri muzikáli.

O tvojej slovenčine je známe, že je dobrá. No máš dobrú aj češtinu, žiaden plzenský prízvuk typu „klucí, cvocí...“ Pokiaľ viem, aj anglicky vieš dobre.

- No, nie je to bohviečo, lepšie spievam anglicky ako hovorím. Nie som priamo z Plzne, len som tam štyri roky žil. Predtým to bol Sokolov, Karlovy Vary, Šumava.

Na tomto koncerte prišla možno väčšina ľudí na Bártu, ale veľká časť by tu prišla aj tak, kvôli džezu. Bolo tu stolové sedenie, no pri Illustratosphere by sa dalo aj tancovať. Nakoniec sa objavil aj jeden netradičný tanečný pár a zachytil som pohoršenie, že to bolo nemiestne. Na iných koncertoch Illustratosphere sa tancuje?

- Myslím, že miestne je čokoľvek, pokiaľ ten človek nevyrušuje muziku. Ak ju vyrušuje, tak vyrušuje aj poslucháčov. V tomto priestore sa žiadna dramatická vizuálna šou robiť nedá, my sme boli vlastne statickí a svetlá boli tiež striedme. No inak, keď máme koncert v klube, tak ľudia normálne tancujú. To je v pohode. Dnešné hranie bolo akustickejšie, vklinili sme sa do charakteru akcie aj tým, že sme vynechali niektoré veci.

Na Illustratosphere som ešte nenašiel nikde kritiku. Čím to je, že ťa novinári majú tak radi? Nie vždy to tak bolo.

- Možno majú radosť, že na sebe stále pracujem.

Už sa ti ani nevŕtajú v súkromí. Niekedy to bolo búrlivé.

- Keď sa s novinármi môžem baviť o muzike, prípadne niečom inom, o tom, o tom, čo si myslím, tak sa to dá rozdýchať. Ale keď ma niekto otravuje kravinami, tak ma to rozčuľuje. Považujem za kravinu, ak má niekto nejaký problém z toho, že musí hodnotiť, či chodím v takých alebo onakých nohaviciach a či mám za jeden rok sedem dievčat alebo jedno dievča sedem rokov, tak s tým nech idú do prdele.

Máš nejakú hranicu, za ktorú médiá nepustíš?

- Jasne, ale občas si ten spôsob nájdu. Vtedy už ich môžem len odkázať do patričných medzí, a nemám problém poslať niekoho do hajzlu, ak ma rozčuľuje.

V minulom rozhovore si spomínal, že dosť dlho trvá, kým vytvoríš pieseň do ucelenej formy. Ako to teda vyzerá s novou platňou Illustratosphere?

- Keď všetko dobre dopadne, na budúci rok ju urobíme. Máme nejaký nový materiál, chýbajú texty, nemáme zatiaľ dosť času sústrediť sa na tvorbu. No december bude voľnejší, takže niečo pripravíme. Potom odídem na dva mesiace preč, vrátim sa na konci februára a budeme na tom pracovať. V marci ideme robiť turné s J. A. R. k novej platni a v apríli a v máji budeme tvoriť.

V muzikáli Jesus Christ Superstar si hral hlavnú úlohu Judáša, alternoval ďalšiu hlavnú úlohu Ježiša. Bol to zámer, že si vybral na koncert prakticky coververziu skladby, ktorú v muzikáli spieval Aleš Brichta?

- Nie. Išlo o to, že tá pesnička je napísaná len ako téma. Je to s gitarou, sú v nej čisté akordy, takže nie je zaťažená žiadnou zviazanou interpretáciou, žiadnymi aranžmánmi. Takže sme zobrali len ten klavírny výťah s notami a prearanžovali ho. Je to, myslím, dobre vybraná pesnička. Teda išlo viac o hudbu, a o to, že vieme aranžovať, než o to, že by som to robil Brichtovi na truc alebo sa chcel vymaniť z Judáša či Ježiša.

Vraj máš už tak vyškolený hlas, že dokážeš kohokoľvek napodobniť, ako to robia imitátori. Je to pravda?

- Nie.

Vieš číselne vyjadriť svoj hlas?

- Zmeral som to, že je to asi štyri a pol oktávy, ale len potenciál. Sú tam miesta, kde viem technicky pracovať s hlasom, ale i miesta, kde neviem.

Ako sa o hlas staráš? Cigarety a alkohol, to dosť zaberá na hlas.

- Zaberá to. Niekedy je to tenké ako papier, mám tenký hlas. No trénujem techniku, normálne chodím na cvičenia.

Vaša hudba má rôzne (Illustrato)sféry, nálady. Niektoré by sa dali predstaviť k filmu. Máš špeciálny vzťah k filmovej muzike? Robil by si takýto projekt?

- Áno, pokojne. Sám asi nie, ale táto partia by mohla. Ja neviem napísať noty, môžem akurát vytvoriť melódiu, ale od „beglajtov“, sláčikov, aranžmánov je Filip, ja to neviem. No zaujíma ma to, lebo veľmi dôležitou zložkou hudby je atmosféra.


Skupina Alice, kde ste začínal, sa po odchode premenovala na Palice, podľa vyjadrení z médií asi aj trochu z trucu. To bolo už pred niekoľkými rokmi, takže aká je situácia dnes?

- Mikeš chcel robiť gitarovú muziku a ja som ho otravoval s dychovými nástrojmi, takže sme sa rozdelili. Dnes je to už v pohode. Myslím, že jeho kapela je v poriadku, no prajem mu, aby mal možnosť dostať sa trochu ďalej. Aby hral na rôznych iných miestach, pre rôznych ľudí, aby nemal iba tých pár skalných fanúšikov a mohol sám seba takpovediac masírovať v rámci skladania tej muziky. Keď človek dlho hrá rovnaký repertoár a obchádza rovnaké miesta, tak chtiac-nechtiac začne tá hudba trochu zakrnievať. Začne to byť rutinérske. Myslím, že táto skupina je tesne pred touto fázou. Počul som ich pred rokom, mali špičkovú formu, počul som ich teraz nedávno, a už je to také, že „tesne“. Musím mu preto povedať, nech si na to dajú bacha. No majú to ťažké, lebo nemôžu vydávať platne kedy sa im zachce, majú na to hovno peniaze a musia sa teda srať s takými blbosťami, nad ktorými by sa muzikant rozčuľovať nemal.

Posledná, bonusová, otázka bola, aký má Dan Bárta názor na plzenskú skupinu Znouzectnost.

- Názov Znouzectnost v sebe skrýva to, ako to tí ľudia vnímajú. Sú si vedomí toho, že nie sú žiadne extra talenty, čo sa týka technického hrania a skôr to stavajú na tom, že je to nejakým spôsobom chytré, ich a originál. Je to proste punková skupina a na punk je to v poriadku.

(november 2002)

Foto: Judita Čermáková, Korzár

O festivale Jazz Prešov X-Cite 2001 sa dočítate tu http://www.frenky.sk/?c=12&id=206

Starší rozhovor s Danom Bártom a J. A. R. http://www.frenky.sk/?c=12&id=162

Môžete si pozrieť aj rozhovor so ZNC /viď posledná otázka/
i ďalšie rozhovory z festivalu Jazz Prešov 2002:
Józef Skrzek http://www.frenky.sk/?c=12&id=207
Dodo Šošoka http://www.frenky.sk/?c=12&id=208

Update 02/2006: O SuperStar vyšla kniha s názvom Gaučaňa, ktorá obsahuje aj rozhovor s Danom Bártom. Viac informácií tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=363

 
4.2.2003 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 17378 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS