Józef Skrzek (SBB)
S Józefom Skrzekom som sa stretol vlastne náhodou, vo fajčiarskom kútiku za pódiom počas festivalu Jazz Prešov. Na scéne bol v tom čase Pavel Jakub Ryba so spoluhráčmi a rozohrievali publikum pred príchodom špeciálneho hosťa - Józefa Skrzeka. Málokto by o ňom, keď si pofajčieval za pódiom (a ako priznal, mal trému) povedal, že patrí medzi legendy nielen poľskej hudby. Je lídrom skupiny SBB, ktorá hrá od začiatku sedemdesiatych rokov, kedy získala slávu nielen v Poľsku, ale i v zahraničí, a ktorá hrá dodnes. Teda už vyše tridsať rokov.
Stále hráte v SBB, kapele, ktorá bola v sedemdesiatych rokoch v Československu veľmi populárna. Čo robí SBB dnes?
- Skupina sa ďalej drží. Na bicie a perkusie v nej hrá Paul Wertico a na gitare Apostolis Anthimos. Takže ďalej pôsobíme ako trio. Nahrali sme teraz v Poľsku novú platňu a o dva týždne tam máme nové koncerty.
Do Čiech alebo na Slovensko sa nechystáte? Zvlášť v Prahe ste boli dosť obľúbení.
- Prídeme niekedy. Nedávno sme hrali v Čechách v Lucerne, boli sme na festivale v maďarskom Debrecíne, hrali sme v Nemecku. Možno prídeme i na Slovensko.
SBB hrala progresívny jazzrock, akú muziku robí v súčasnosti?
- Máme rôzne skladby. Aj Paulove, aj Anthimosove i moje, každý z nás je iný. Hráme hudbu, ktorá je rôznorodá a takpovediac nadnárodná. Je to tým, že máme medzinárodné obsadenie. Stále to je jazzová a rocková muzika, sú v nej aj slovenské motívy. (Smiech.)
A goralské...
- No, nejaké sa možno nájdu. (Smiech.) I keď nikto z nás nie je Goral.
Stále sa vedú spory, či bol Jánošík Slovák alebo Poliak. Váš prezident Kwaśniewski tvrdí, že ani jedno, lebo bol Goral...
- Dobre to povedal. Gorali sú bez hraníc.
Čo vravíte na moderné elektronické hudobné smery?
- Vo svojej hudbe stále využívam prvky takejto hudby. Mám rád také to „kozmično“, čo sa dá počúvať v planetáriu. No mám rád v muzike aj akustické záležitosti, napríklad píšťaly. Mám rád „space“ a snažíme sa ho so spoluhráčmi zakomponovať aj do našich skladieb.
Spolu s SBB bol svojho času u nás jedným z najpopulárnejších interpretov Niemen. Čo je s ním?
- Neviem. Niekedy sme sa často stretávali, ale ubehlo už more času, takže neviem, čo robí v súčasnosti.
Máte prehľad o českých a slovenských skupinách tej doby? Niektoré z nich ďalší hrajú dodnes.
- Priznám, že ich až tak dobre nepoznám vašu scénu, no teraz idem do Prahy, kde bude so mnou hrať v „jam-session“ kapele, kde hrá napríklad na base Kozel z Blue Efectu, bubeník z niekdajšieho Flamenga či Petr Janda na gitare. Chceme s týmto projektom nahrať v štúdiu singel. Dobre sa poznám aj s Davidom Kollerom, zo Slovenska s Petrom Lipom.
Kto je dnes v Poľsku No. 1 v jazze?
- Nerozmýšľam takto, nehodnotím. Takže na túto otázku neviem odpovedať.
Za chvíľu sa ocitnete na pódiu. Máte, aj po toľkých rokoch, trému?
- Stále. Rozhodne mám aj teraz veľkú trému.
Takže vám vlastne robím zle...
- Nie, nie. Je to dobré, aspoň trochu ubehne čas. Keď tu stojím, mám trému a nepríjemný pocit, to vždy. No v momente, keď vyjdem na pódium, to zo mňa opadá.
(november 2002)
Foto: Judita Čermáková, Korzár
Prečítajte si: Reportáž z festivalu Jazz Prešov 2001 http://www.frenky.sk/?c=12&id=205
a festivalové rozhovory:
Dodo Šošoka http://www.frenky.sk/?c=12&id=208
Dan Bárta http://www.frenky.sk/?c=12&id=209
