dnes je Friday - 28. February 2020 - Zlatica | zajtra

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Frenky vs. Peter Breiner

Peter Breiner uviedol na pôde Štátnej filharmónie Košice svetovú premiéru svojho programu nazvaného „…there must be something...“ (Niečo na tom musí byť). Pred týmto koncertom mal v metropole východného Slovenska úspešný sólový klavírny recitál. Po ňom sa stretol aj so svojimi priateľmi z košického konzervatória, na ktorom študoval. Kanaďan Peter Breiner žije v Toronte s dvadsaťročnou dcérou študujúcou na univerzite a - ako prezradil - momentálne je slobodný.

Je celosvetovo uznávaným dirigentom, skladateľom a interpretom. Slovenská verejnosť ho registruje aj ako vtipného glosátora, či už z Javorových listov, ktorými pravidelne prispieval do slovenských periodík alebo zo satirických rozhlasových a televíznych relácií, v ktorých spolupracoval s Milanom Markovičom. V Slovenskej televízii mal nakrátko aj vlastnú talk-show Máte niečo proti tomu?!, ktorú sprevádzal škandál týkajúci sa témy „Načo je komu verejnoprávna televízia?!“.

Svoju hudobnú kariéru začal P. Breiner ako džezový muzikant, venuje sa však najmä klasickej hudbe. Za posledných desať rokov natočil zhruba sto albumov, skomponoval vlastné oratórium The Story (Príbeh), dve symfónie a mnohé ďalšie skladby.

V rozhovore, ktorý vznikol na pôde Štátnej filharmónie v Košiciach, nám povedal, že jeho obľúbeným jedlo je suši. No nie len o tom bola reč...

Raz ste povedali, že Kanada je akousi prestupnou stanicou a zakotviť chcete na Novom Zélande. Stále na tom trváte?

- To je tak, mám vymyslenú teóriu, že pôjdem do penzie na Novom Zélande. A moja skúsenosť v živote je, že keď som si niečo vymyslel a dosť dlho a intenzívne som na to myslel a občas kvôli tomu i niečo urobil, tak to väčšinou vyšlo. Zatiaľ je to teda v štádiu, že túto myšlienku stále držím v hlave, ale nechystám sa ešte do penzie.

Vraj nemáte rád hokej. Sledovali ste výsledky - či už slovenských alebo kanadských hokejistov - na olympiáde v Salt Lake City?

- Nie. Len som sa dozvedel, že Slovensko dopadlo dosť žalostne, no zápasy som nesledoval. Raz v noci, keď som išiel spať - bolo to už tu v Košiciach - som zachytil kúsok nejakého stretnutia, ale to len tak pri prepínaní kanálov.

Mali ste vlastnú talk-show, ktorá dopadla tak, ako dopadla. Nechystáte niečo podobné?

- Nie.

Prečo? Po týchto skúsenostiach alebo z iných príčin?

- Jednak po tej skúsenosti, že sa to stretlo s masívnym odporom. Dajme tomu, že ani ja som nebol stopercentne spokojný, ako to išlo z mojej strany, no neboli vytvorené ideálne podmienky. A hlavne sa situácia vyvinula tak, že mám toľko svojej roboty, že by som nestíhal a naozaj uprednostním muziku pred politickým kabaretom na Slovensku.

Sledujete vášho kolegu Markoviča a jeho nové aktivity, v ktorých prakticky pokračuje ešte v tom, v čom ste spolu začínali ešte v rozhlasovej relácii Pod pyramídou?

- Chvíľku som ešte sledoval, ako sa to vyvíja, ale priznám sa, už nemám čas, aby som si sadol k internetu a niekde sledoval jeho relácie. Myslím, že ani nejdú cez internet, no hlavne nie je na to čas. Udržiavame sporadický osobný kontakt, píšeme si srandovné mejly... Keď sa niekde niečo dozviem, tak väčšinou len z rôznych internetových ohlasov, keď si niekde o tom niečo prečítam, ale inak už tieto aktivity nesledujem.

Spomínali ste internet, e-mail. Máte vlastnú stránku... Aký máte vzťah k týmto novým technológiám?

- Veľmi pozitívny. Dokonca som zistil, že až príliš, lebo teraz sa mi, pred príchodom na Slovensko, pokazil lap-top a cítim sa ako bez nohy. Takže chodím kade-tade a sťahujem si e-maily. Veľmi oceňujem tú možnosť byť v kontakte s celým svetom cez počítač.

Čo máte nové v hudobnej oblasti? Na Slovensko sa predsa len dostávajú iba sporadické správy - objavila sa tu informácia o hymnách, ktoré ste robili, o oratóriu Story, či najnovšie aktuálna premiéra v Košiciach.

- Medzitým mi neustále vychádzajú nové cédečká, hrám koncerty. Ten recitál, ktorý som robil v Košiciach, som mal predtým vo Washingtone a Londýne, chystám sa s ním do Berlína, podobné koncerty budú v Turecku, chystám sa na koncertné turné do Japonska. Tohto roku ešte budem nahrávať tri nové cédečká, pripravujem i filmovú muziku...

Venujete sa klasickej hudbe, robíte i filmovú, či scénickú muziku, no začínali ste s džezom, možno doteraz ho robíte, hrávali ste i rockovejšie veci. Ktorá hudba je vám najbližšia?

- Neviem to rozdeliť, ani som to nikdy nedelil, nejde to. Vždy mi to splývalo. V džezových projektoch som zapájal klasické prvky a naopak, takže neviem to takto povedať. Každá dobrá muzika mi je blízka.

Spolupracovali ste s Petrom Lipom na albume Naspäť na stromy, čo je síce trochu zabudnutá platňa, no práve ona odštartovala Lipovu - nazvem to - nedžezovú kariéru, ale skôr popovú a rockovú. Štyri kone vrané sa stali hitom, od ktorého sa Peter Lipa pravidelne objavuje v akýchkoľvek hitparádach... Neláka aj vás podobná cesta?

- Môj podiel na Naspäť na stromy bol minimálny, my sme i predtým spolu robili všelijaké pesničky. Do pop-scény sa naozaj nechystám. No džezové prvky sú v mojej robote stále, aj teraz pri tých „tangách“ som zapojil moju džezovú improvizáciu. Aj nasledujúce dve cédečka, ktoré idem nahrávať - je to síce Bach, ale v úprave pre sólo flautu a džezové trio, takže je to tiež v podstate džezový projekt. V októbri minulého roku sme dokončili cédečko, ktoré sa volá Tango Goes Symphony a to je tiež mix štýlov, lebo ide o tango v symfonickej úprave, no s džezovou rytmikou. Hrá tam Ďuro Griglák na base, Cyro Zeleňák - bicie a ja na klavír.

Sú tieto vaše nové cédečka bežne dostupné aj na slovenskom trhu?

- Toto „tango“ vyšlo v Naxose, teda malo by byť čoskoro dostupné na Slovensku. Neviem, ako je to presne s distribúciou, ale v Bratislave distribučná firma Divid, ktorá distribuuje i Naxos a zatiaľ mali takmer všetky moje cédečká, tak tam hádam bude aj toto. Osobne sa však o to veľmi nestarám.

Na vašej stránke máte rozpísanú diskografiu, ktorá obsahuje okolo stovky albumov. A to som tam niektoré ani nenašiel, napríklad kompilácie z Bratislavských jazzových dní. Zaujímalo by ma, či máte doma všetky svoje vlastné cédečka, alebo je táto vlastná zbierka poredšia?

- Jaj, je to tam také všelijaké... Kompilácie som na stránku nedával, dal som tam také albumy, kde je ten podiel výraznejší, keby som dával kompilácie, tak by zoznam nemal konca kraja, aj z mojich klasických vecí vyšli kompilované cédečká, bolo ich asi tridsať, takže to sa mi zdalo byť prehnané, že by som ich tam dával. Už teraz je ten zoznam dosť neprehľadný. A čo sa týka mojej osobnej zbierky, tak mi skutočne chýba zopár kusov. Aj keď dostanem autorské výtlačky zo všetkého, tak to neustrážim, buď ich rozdám alebo požičiam.

Neobjavili ste svoje skladby, ktoré ste zložili alebo hrali aj na tých takzvaných potravinových cédečkách? Na tých rôznych Top 20 Classics a podobne, čo sú za lacný peniaz na pultoch v supermarketoch?

- Je to tak, že keď predám všetky práva na cédečko, môže si s ním vydavateľ
robiť, čo chce a tie veci sa môžu ocitnúť hocikde. Zatiaľ som len raz našiel jednu svoju vec na nejakom CD, ktoré dávali lúštiteľom krížoviek niekde v Amerike. Na to som len náhodou naďabil na internete. No to je osud, keď už sa raz rozlúčite s tými právami, tak sa to môže objaviť kdekoľvek. Vydavateľ poskytne práva subvydávateľovi sa snaží sa z toho vytĺcť každý halier. Takže na takýchto cédečkách sa ocitne každý. Jedného dňa každého predajú s potravinami (smiech).

Napadla mi aj otázka z opačnej strany. Urobili ste veľký projekt, kde ste natočili hymny z celého sveta. Máte informácie, že by sa napríklad hrali „vaše“ hymny pri nejakých oficiálnych príležitostiach a podobne?

- Myslím, že áno, len nemám o tom nejaké presné záznamy, nedá sa to všetko usledovať. Človek sa musí zmieriť s tým, že ak niečo napíše a urobí, tak už si to potom žije svojim vlastným životom.

Cez talk-show, Javorové listy, či rozhovory ste známy ako dobrý pozorovateľ a glosátor politickej scény. Ako hodnotíte slovenskú politickú scénu v tomto, volebnom roku?

- Priznám sa, že odkedy nepíšem Javorové listy tak som dosť prestal sledovať, čo sa deje na Slovensku v politike, takže naozaj neviem, aká je súčasná situácia. Občas zachytím nejaký útržok, keď sa udeje niečo naozaj bizarné. Napríklad keď mi poslali správu o tom, že bola vedecká konferencia o literárnej tvorbe Rudolfa Schustera a vyšiel zborník, ktorý napísali literárny kritici, tak potom človek naozaj musí skonštatovať, že všetci potratili rozum, lebo robiť konferenciu o Schusterovej literárnej tvorbe, to je, no... Idiotská myšlienka. Neviem ako to mám inak nazvať. Teda zachytávam iba také perličky, ale o tom, aké je rozloženie síl na politickej scéne...

... veľmi sa to nezmenilo.

- ...tak si to viem predstaviť, ale aby som to vedel komentovať, to už som stratil prehľad.

A čo kanadská politika? V Javorových listoch ste vždy nejakú perličku, na naše pomery zvlášť kurióznejšiu, vytiahli...
- Už som dva týždne preč z Kanady a pravda je taká, že od Vianoc som 18 až 20 hodín denne pracoval, takže som ani nečítal noviny, ani nesledoval internet a stratil som kontakt aj s tým, čo sa deje v Kanade. Vravím, že „javoráky“ mali tú vlastnosť, že ma nútili sledovať a robiť nejaký prieskum v týchto oblastiach. Dnes už ich nesledujem.

Sledujete tunajšiu hudobnú scénu - či už klasickú, džezovú, alebo popovú?

- Je to ťažké, ale snažím sa sledovať, čo sa dá. Slovenskú popovú scénu nesledujem, lebo to je niečo tak marginálne, že tým nemá zmysel strácať čas. Klasickú slovenskú scénu samozrejme sledujem, sú tu niektoré veci, ktoré stoja za to, či už v kompozičnej alebo interpretačnej oblasti. Aj keď v poslednom čase sa zdá, že i tá klasická muzika smeruje tam, kde všetko ostatné na Slovensku.

A vo svete?

- Kúpil som si kompletné Bachove kantáty v interpretácii Tona Koopmana, asi tridsať kompaktov, a našiel som čas počúvať. Je to niečo, čím som v poslednom čase fascinovaný.

Ako často ste na cestách?

- Cestujem veľmi často, prakticky každý mesiac som mimo Toronta
Väčšinou to je, respektíve bolo na Slovensko, pretože som sem smeroval svoje nahrávacie aktivity, lebo som si pozýval slovenských hudobníkov k svojim nahrávkam ako lacnú a kvalitnú pracovnú silu. Samozrejme na tom bolo príjemné to, že som mohol prísť do starej vlasti, okrem toho, že to bolo pracovne, mám tu aj množstvo starých priateľov a osobné kontakty, o ktoré by som nerád prišiel. Takže vždy som veľmi rád spojil príjemné s užitočným.

(február 2002)

Foto: Judita ČERMÁKOVÁ, Korzár

Homepage P. Breinera nájdete tu: http://breiner.ca/

Článok, v ktorom píšem o známej televíznej Breinerovej kauze nájdete na londýnskom portáli Central Europe Review:
http://www.ce-review.org/00/14/frank14.html

Zoznam väčšiny článkov o Petrovi Breinerovi:
http://www.interlog.com/~pbreiner/articles.html

 
6.10.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 16467 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS