dnes je Friday - 28. February 2020 - Zlatica | zajtra

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Marián Greksa

Marián Greksa. Toto meno pozná takmer každý, kto sleduje slovenskú pop-music. Veľa si však toho nevybaví - maximálne skupinu Demikát, hit Amerika, Afrika, paradajka, paprika, účinkovanie v Moduse, muzikáloch či na rôznych spoločenských podujatiach. Na letnom Festivale dobrej hudby - Sigord 2002, ktorý sa konal v Prešove, sme trochu nahliadli do Greksovej (nielen) hudobnej kuchyne.

Na Festivale dobrej hudby Sigord ste prvýkrát. Aj keď naň organizátori pozývajú interpretov rôznych zameraní, prioritné zameranie festivalu je na country, folk, bluegrass... Aký je váš vzťah k týmto žánrom?

- Priznám sa, že country veľmi nepočúvam, z folku sem-tam niečo. Tu som sa dostal tak trochu náhodou. Je to koncert Petra Nagya a Janka Ledeckého. Už druhý rok hrám s kapelou Janka Ledeckého, pričom celý koncert hrám jeho pesničky na akustickú gitaru, robím vokály a mám v koncerte krátky samostatný blok. Takto som sa dostal aj tu.

Ako sa cítite v takejto pozícii, keď nie ste lídrom na pódiu?

- Je to zaujímavé, lebo nie som na to zvyknutý. Avšak s Jankom je to fajn, máme dobré vzťahy. Vždy sa ho spýtam, čo si môžem dovoliť, čo nie, aby som nepresiahol hranice, ktoré on má. Treba si pritom uvedomiť, že on je hlavný líder.

Svojho času ste boli lídrom Modusu, kapely, ktorá hrá dodnes, i keď v trochu inej podobe...

- ...hlavný Modus je tam Lehotský, Lehotský je Modus ako taký a okolo neho je vždy nejaká partia hudobníkov. Viem, že teraz nahrali nejaké fajné cédečko. Na Jankovi Lehotskom sa mi páči to, že nikdy neklesol pod určitú úroveň a podľa mňa je asi najplodnejší autor dobrých pesničiek na Slovensku. On a Patejdl.

Modus mal vždy také éry spevákov. Z tej vašej éry sa v najširšom povedomí ľudí zachovala len jedna pieseň (Ty, ja a môj brat, známa skôr ako Sklíčka dotykov - pozn. red.), ktorú ste odmietli spievať. Nemrzí vás to?

- Niekedy mi je to ľúto, priznávam. Naposledy mi prišlo ľúto, keď sa objavila na soundracku k českému filmu Samotáři. No stále som to cítil tak, že prišiel som z rockovej kapely Demikát a táto pieseň sa mi zdala byť na môj vkus mäkká. Dnes by som zrejme už rozmýšľal inak, nie som až tak ortodoxne zameraný a keď ide o dobrú pesničku, tak je mi to dosť jedno, v akom je žánri. Veď napríklad čo robím teraz na koncertoch s Jankom, alebo - čo robím najviac - akustické duo s Mišom Kovalčíkom, kde hráme hlavne všelijaké prevzaté pesničky. Sú rockové, ale zahrané akusticky. Zaujímavé je, že nás niekde videl Zdeněk Vřešťál zo skupiny Neřež a pozval nás na svoj festival v Strážnici. Aj keď nehráme folk alebo niečo také.

Máte aj rockovú kapelu Grexa...

- Áno. Už dva roky sa volá Grexabat. Tento názov sa mi páči ako fór. Vymysleli ho na Kremnických gagoch a odvtedy sme si tento názov nechali. Táto kapela, ktorej velí Mišo Kovalčík, hrá so mnou i s Nagyom, časť z nej aj s Ledeckým. Takže je to také dopletené. Aj tu v Prešove sme vlastne na pódiu tri a viac kapiel (smiech).

Svojho času ste mali duet s Rišom Müllerom. Potom ste mali isté kontraverzie cez médiá v čase tej jeho kauzy...

- ...to neboli kontraverzie, to bol môj názor. Však on sa k tomu ani nevyjadril. Bol to môj názor na to, čo on urobil.

V súčasnosti ako vychádzate?

- My sa nevídame. Osobne som ho nevidel asi tri roky, každý z nás je zaneprázdnený.

Jeho nové veci však zrejme sledujete? Čo vravíte na nový album?

- Neviem, poznám len to, čo hrajú rádiá a to sa mi nepáči. Zdá sa mi to fádne. Jeho predošlé platne sú výborné. Nekupujem si jeho platne, ale veľmi ho uznávam ako textára, ako nepovedal by som ani speváka, skôr entertainera, umelca, ktorý vie urobiť dobré veci, postaviť sa na pódium a zaujať ľudí.

Nedávno ste vystupovali v Šlágerparáde, programe STV na spôsob Repete. Máte pritom imidž rockera...

- Samozrejme som si za to vypočul veľa posmeškov od mojich kamarátov. Nehovorím, že som kamarát Šláderparády, ale zavolali mi a povedali, či si nechcem zaspievať Oh, Darling od Beatles, v úprave s veľkým orchestrom. Spravil som si na to vlastný text. Okrem toho, že mi za to zaplatili, a keďže sa živím spevom je to aj o tom, som získala aj cédečko s mojou nahrávkou s orchestrom, čo ma teší.

Aj Kamil Střihavka spieval Oh, Darling pre jednu českú televíznu reláciu.

- Je to možné, neviem o tom. Oni mi ponúkli práve túto skladbu. Bol som už dokonca aj v relácii 8 a pol, čo je niečo podobné, a tam som spieval Gigola od Louisa Armstronga, tiež s mojim textom. A keď ma nedajbože zavolajú aj do tretej relácie tohto typu, Zahoď starosti na Markíze, tak presne viem, čo by som tam chcel spievať. Je to od Jamesa Browna. Sú to také bokovky, jednorazovo si zaspievať nejakú pieseň, ktorá sa mi páči. S Grexabatom hráme na koncertoch vlastné veci, tvrdé pesničky.

Čo inak máte nové s Grexabatom? Nechystáte album?

- Momentálne nie. Vždy hovorím o tom, že už to chceme nahrať a vydať, ale stále je to v takom štádiu, že chystáme nové veci. Už v júni sme mali termín v štúdiu, ale odložili sme ho na nejaký august, september. Stále mám ten pocit, že nemám napísaných dosť piesní na to, že by som si z nich mohol vyberať. No nemám sa kde ponáhľať, takže je vlastne jedno, kedy album vyjde.

Keď sme sa bavili o tých Sklíčkach, je tu podobná otázka, no skôr z druhej strany. Považujú vás za speváka jedného hitu.

- Amerika, Afrika... Samozrejme, že ma to hnevá. Rád by som mal viac takýchto hitov, napríklad ako má Peter Nagy, zo desať, dvadsať naozajstných hitov. Ale takto to vyšlo. Nikdy som nerobil pesničky preto, aby sa stali hitmi, väčšina ľudí to nerobí, ale občas sa podarí hit. Na druhej strane veľa ľudí nemá ani jeden evergreenový hit, ktorý tu už ostane. Rád by som však pridal aj nejaké ďalšie, ale taký je život...

Máte 43 rokov. Balancujete na rockovom pódiu s rockovou kapelou a na tej druhej strane, povedzme plesovej, strednoprúdovej...

- Naozaj som rocker, zameraním a hudobným cítením. Netvrdím, že som ten rocker, čo chodí každý večer ožraný a každý večer chodí do bordelu. Čo sa týka hudby, najviac mám rád tvrdú muziku, aj keď mám rád i Stinga a podobne. S kapelou sa snažím robiť rockovú muziku, ale to ma neuživí. A všetky tie plesy - všetci muzikanti, ktorí sú známi, robia takéto párty, plesy a kadečo. Všade na svete sa to tak robí.

Cítite sa lepšie v zafajčenom rockovom klube alebo na nejakej recepcii?

- Určite v tom rockovom klube, lebo tí ľudia prišli v tom momente na mňa a chcú sa baviť, zatiaľ čo na tej párty je to trošku snobskejšie. Avšak aj tam sa občas podarí urobiť dobrú zábavu. Je to však skôr zárobková činnosť, nemyslím pritom nič dehonestujúce.

(jún 2002)

Fotografie M. Greksu: http://www.stenly.sk/?c=12&id=123

Rozhovor s Jankom Ledeckým: http://www.frenky.sk/?c=12&id=157

Festival dobrej hudby – Sigord 2002: http://www.frenky.sk/?c=12&id=148

Festival dobrej hudby – Sigord 2002 (fotoriport): http://www.frenky.sk/?c=12&id=149

 
24.9.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 16235 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS