dnes je Friday - 24. January 2020 - Timotej | zajtra Gejza

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Janek Ledecký - od Žentouru po Galilea

Janek Ledecký patrí medzi známe postavy českej hudobnej scény. Do povedomia fanúšikov sa dostal prostredníctvom skupiny Žentour. S ňou nahral ako spevák koncom osemdesiatych rokov debut 001, ovplyvnený takzvanou novou vlnou. V tom čase, mimochodom, pôsobil v Žentoure ako bubeník a občasný spevák aj líder Lucie David Koller. Prelom nastal začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy Žentour natočil úspešný druhý album 003 (platne označoval číslovkami, pričom párne čísla vyjadrovali ich anglickú mutáciu). Táto platňa obsahovala hity ako Utajený světadíl, Promilujem celou noc, Pojď ven, Přiď a buď tu se mnou, Všechno bude fajn, Nenechme si lhát či Skončil flám a Žentour bol na vrchole kariéry. Ani ďalší album 005 nebol bez hitov, spomeňme Back To Europe, Tínu alebo Proklínám. Potom však nasledovala Jankova úspešná sólovka Na ptáky jsme krátký a so Žentourom bol koniec. J. Ledecký pokračoval ďalej ako sólový spevák a darilo sa mu. Neskôr presedlal na muzikál. Pripravil projekt Hamlet a postavil v Prahe vlastné divadlo Kalich. Aj tento risk mu vyšiel. O novinkách, divadle, úspechoch, neúspechoch, ale aj o Žentoure sme sa spolu porozprávali na Festivale dobrej hudby - Sigord 2002.

Nedá sa asi začať inak - skupina Žentour sa nikdy oficiálne nerozpadla, ale faktom je, že po tretej platni 005 ukončila svoju činnosť a zrejme už sa nepomýšľa na návrat. Vy ste ako líder tejto skupiny dnes známy, ale nie je vám za Žentourom ľúto?

- Bola tu úžasná etapa, ale po tom, čo všetko som od tej doby zažil, mi pripadá ako minulý život. Stále hrám pár piesní z repertoáru Žentouru, ale už je to preč.

Dosť dávno ste tu neboli, ale faktom je, že ľudia najviac reagovali na Proklínám a Všechno bude fajn, teda ešte z časov Žentouru.

- Jasne. Zaplať pánboh za to, že po Žentouru ostalo aspoň pár dobrých peciek.

Zostanem ešte na chvíľu pri tom Žentoure, aj keď vás to asi neteší. Svojho času, keď vyšla platňa 003, to bol obrovský úspech. Svoj úspešný debut v tom istom čase vydala aj Lucie. Boli to dve najúspešnejšie kapely v tom čase. Zrejme sledujete vývoj skupiny Lucie, kam to dotiahla. Myslíte, že by rovnako dopadol aj Žentour? Mal k tomu všetky predpoklady.

- Neviem. Musím však na rovinu povedať, že z môjho hľadiska vôbec neľutujem svoj faktický odchod zo Žentouru. Ono, keď som robil prvú sólovú platňu Na ptáky jsme krátký, vôbec mi nenapadlo, že Žentour končí. Predpokladal som, že si „strihnem“ sólovku a zase sa vrátim. No, keď som sólový album vydal, zistil som, že mi to hrozne vyhovuje a zistil som aj to, že už sa nemám kam vrátiť.

Čo robia vaši bývalí spoluhráči?

- Sú v štúdiách a píšu muziku. Honza Černý robí filmovú hudbu a rôzne spoty, jingle, a tak. Petr Ackerman pracuje v štúdiu...

Vždy sa vyskytne nejaká vlna comebackov, ale Žentour asi znovuzrodenie naplánuje...

- V súčasnosti som natoľko zamestnaný divadlom, do ktorého som sa pustil úplne nečakane, že si to ani neviem predstaviť.

Prejdime teda k vašim aktuálnym aktivitám. Pracujete na niečom novom?

- V Prahe sme spravili cez 530 repríz muzikálu Hamlet a s kamarátmi sme k nemu postavili divadlo. V centre, na Jungmanovej ulici. Musím povedať, že to je pre mňa obrovská satisfakcia. Medzitým som spravil sedem sólových platní, z ktorých bola väčšina zlatá alebo platinová, takže fakt neľutujem svoje rozhodnutie postaviť sa na vlastné nohy. To, čo sa stalo s tým divadlom, bola skôr taká náhoda. Pracuje sa na tom, aby sme Hamleta mohli uviesť aj tu v Prešove.

Svojho času ste mali ambície ísť aj do filmu. Platňa Na ptáky jsme krátký sa pôvodne mala volať Rock´n´Road a napísali ste i scenár k filmu s týmto názvom...

- Aj Právě teď mala byť platňa k filmu a Některý věci jsou jenom jednou zas mal byť album k úplne inému filmu. Filmy sa nekonali, no tie platne sú v pohode. Kuriózne je, že k tomu filmu napokon dôjde, aj keď z úplne inej strany. Na budúci rok by sa mal totiž natáčať Hamlet ako celovečerný, výpravný film. Teda nakoniec som sa k filmu predsa len dostal, aj keď odinakiaľ a nečakane, no veľmi sa už na to teším. V súčasnosti som naplno zamestnaný tým, že som napísal nový projekt pre naše divadlo.

Môžete ho trochu priblížiť?

- Je to muzikál Galileo. Za sebou máme štrnásť dní konkurzov v Prahe, cez leto budeme pracovať v štúdiách a na jeseň začíname skúšať. Premiéra bude 15. februára 2003, presne na výročie narodenia Galiea Galileiho.

V čase, keď ste pracovali na Hamletovi a spúšťali ste celú tú obrovskú produkciu, tak ste vraj zistili, že vzťahy v šoubiznise nie sú práve najlepšie. Je to ozaj také drsné?

- No, v tej dobe som naopak už skoro rezignoval a myslel som, že v šoubiznise už nestretnem nikoho, komu budem veriť. A s tým Hamletom sa mi stala zázračná vec, že som stretol ľudí, ktorých som vyhecoval, že do toho divadla dali všetky peniaze, čo za celý život zarobili, ja som to spravil tiež. Mali sme to šťastie, že predstavenie bolo úspešné a za tie peniaze sme postavili divadlo a je stále plné. Hamleta v Prahe videlo asi 260-tisíc ľudí a na Novej scéne v Bratislave už bola tuším 85. repríza, čo je ďalších možno 35-tisíc ľudí.

Uvidia prešovskí diváci aj vás osobne v Hamletovi?

- Určite.

Iba na premiére alebo aj v bežných predstaveniach?

- Plánujeme takú vec, dúfam, že sa to podarí, že by sme sem priviezli kompletný český ansámbl. Teda by sa tu objavili ľudia ako Petra Janů, bratia Tesaříci, Sabina Laurinová, Pepa Vojtek z Kabátu, Bohouš Josef, Pavelk Zedníček, Pepek Laufer... Bol by som strašne rád. Všetci z Prahy by tu radi dorazili, spravili by sme v tejto zostave nejakých dvadsať, tridsať predstavení.

Všetci českí umelci tvrdia, že je tu iné, ústretovejšie publikum. Možno aj kvôli odstupu, ktorý po rozdelení republiky vznikol.

- Je to tak. Nie je to však odstup, sú tu skrátka iné emócie...

Spravili ste Hamleta, máte nový projekt, vydali ste album coververzií. Kedy vyjde nejaké klasické autorské CD?

- Neviem. Teším sa, ale myslím, že to tak skoro nebude. Do premiéry Galilea mám naplánovaný prakticky každý deň. Skúšky a ďalšie veci, ktoré musíme dorobiť. A keď dôjde k nakrúcaniu Hamleta, tiež to bude veľká naháňačka. Do toho ešte treba prirátať to, že jeden americký režisér, ktorý sa prišiel pozrieť na naše predstavenie, si Hamleta zamiloval a v súčasnosti sa pracuje na finálnom prebásnení Hamleta do americkej angličtiny. Už som bol v apríli v New Jersey na predvádzacom predstavení, kde americkí muzikáloví herci a speváci predviedli dvanásť pesničiek z Hamleta ako ochutnávku pre producentov. Konalo sa to v jednom maličkom divadle, no všetci diváci na konci vstali a boli standing-ovations. Mal som úžasný zážitok.

K Amerike máte taký zvláštny kladný vzťah. Potvrdzuje to napríklad aj pieseň Žízeň velká jak Amerika...

- Vyrástol som na tom. Na Bobovi Dylanovi a podobne, takže to bude aj tým.

Máte za sebou úspešné projekty, zvládli ste prechod na tenký ľad, ktorým je muzikál a stredný prúd. Napriek tomu vás dosť šetria inak ostré české médiá. Čím to je?

- Myslíte kritiku?

Skôr bulvár.

- Je to tým, že v tých bulvároch nechcem byť. Väčšina mojich kolegov dennodenne pracuje na tom, aby ich stránky plnila. A plní ich. Ja naopak pracujem na to, aby som ich neplnil. Niekedy to dá dosť práce.

Nie je to občas na škodu?

- Som šťastný, že je to tak, a vážim si, že sa mi pri mojom postavení podarilo udržať si súkromie. Fakt to ale dá dosť práce.

Takže zo súkromia neprezradíte nič?

- Nie.

Ani stav?

- No jasne, normálne. Mám fantastickú rodinu. A práve preto ju nechcem nikde ťahať po novinách a želám si, aby to tak vydržalo.

(jún 2002)

Stenlyho fotky J. Ledeckého náhdete tu:
http://www.stenly.sk/?c=12&id=122

Festival dobrej hudby – Sigord 2002: http://www.frenky.sk/?c=12&id=148

Festival dobrej hudby – Sigord 2002 (fotoriport): http://www.frenky.sk/?c=12&id=149

 
1.9.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 16884 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS