Po každom ročníku si „duša“ podujatia - Rado Mešša zvykne povedať, že bolo to dobré, ale bolo toho dosť. Aj keď stratí chuť pripraviť ďalší ročník Gitarfestu, nakoniec ho zorganizuje a zväčša ešte lepšie než pred rokom (už to neplatí, Gitarfest 2001 sa nekonal - pozn. Frenky).

„Presne to si hovorím, je to tak. Ale asi sa aj na budúci rok rozhodnem uskutočniť takúto malú samovraždu,“ povedal nám.

S organizáciou prehliadky bol Rado Mešša, ktorý sa zároveň zhostil úlohy moderátora, spokojný. Posťažoval sa však na nízky počet divákov. Publikum bolo skutočne nepočetné, na druhej strane však kvalitné. Tie dve stovky ľudí vedeli, na čo do PKO za horúceho počasia minulý štvrtok prišli.

Gitarfest začal s miernym sklzom, keďže sa zo sály vynášali veci z predchádzajúcej módnej akcie. Prehliadka sa však rozbehla veľmi rýchlo, neplánovane ju odštartovala formácia DX Sons, ktorú vystriedalo duo Jozef Juščák - Rudolfa Bašista, čiže Concordia Bohemoslovaca A. A. Folk. Ďalším účinkujúcim bol gitarista Boris Maťko, ktorého vystúpenie okorenil aj saxofonista Gappa.

Moja hlava je názov aktuálneho albumu humennsko-bratislavskej skupiny Keby kedy. V PKO predviedla táto kapela združená okolo „slovenského Claptona“ Miloša Železňáka, čo je to poctivý bigbít, „strihnutý“ bluesom. Skutočne príjemné počúvanie. Gitarfest skutočne nemal slabé miesto. Potvrdil to i gitarista Ondrej Socha a jeho Loadly Quartet, ako aj ďalší vystupujúci - Dušan Papp.

Pred rokom vystúpil tento inštrumentalista sólo a divákov zaujala jeho z ragetimu vychádzajúca hra na španielke trojprstovou technikou á la Jorma Kaukonen, či J. J. Cale. Tentoraz sa stiahol do úzadia. Aj keď gitara dominovala Pappovej novej skupine Pokriva, bola len súčasťou celku.

„Samozrejme, že to bol zámer. Sme kapela demokratická a každý má priestor. Nie je to teda kapela, v ktorej by som si mal ja ukojiť svoje sebecké chúťky, ale je tu kvôli tomu, aby sme si pekne zahrali,“ povedal nám Dušan Papp na margo svojho „stiahnutia sa do úzadia“. Iba mesiac fungujúca Pokriva sa podľa nás, ale aj podľa odozvy v hľadisku, stala objavom tohoročného Gitarfestu. Veľkú zásluhu má na tom aj speváčka Ivana Karašová, ktorej hlas mal nielen farbu, ale aj výraz. Prezradila nám, že to bol jej prvý koncert. Predtým spievala výlučne ľudovky. „Veľmi dobre sa mi spievalo, čo som bola prekvapená, pretože som mala trému. Dúfam, že ju na mne nebolo vidieť,“ povedala nám Ivana Karašová.

Príjemným spestrením prehliadky bolo aj vystúpenie kapely Cool Action, čo je revival legendárnych Deep Purple. Na pódiu sa pri tejto kapele vystriedali dvaja gitaristi - Peter Stahovec a Ľubo Petruška. Ten rozosmial divákov nenúteným sebaironickým pozdravom. Hráva totiž v kapele Chiki Liki Tu-a, kde sa tvári ako Maťo Ďurinda, huláka na publikum „ahóóój“ a posiela mu „pusinky“.

Tentoraz, „v civile“ iba jemne, nenásilne napodobnil sám seba. Samotný „Deep Purple“ bol výborný. Činil sa aj spevák Rasťo Lenárt zvaný Koza. Hĺbky i výšky zvládal perfektne, škoda len, že prechody medzi nimi Kozovi nešli.
Pred záverečným vystúpením Juraja Buriana sa na pódiu predstavili gitaristi Vlado Soško, Mišo Smolej, či víťaz pražského Guitarfestu Ondrej Micík so skupinou Lorna.

Vrcholom večera však bolo vystúpenie Dagmar Voňkovej.
So španielkou doslova čarovala, vyludzovala z nej všemožné tóny a doslova zelektrizovala publikum v sále, ktoré ju odmenilo dlhotrvajúcim aplauzom.

Rozhovor s Dagmar Andrtovou - Voňkovou čítajte tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=29