dnes je Sunday - 16. June 2019 - Blanka, Bianka | zajtra Adolf

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

AMC Trio: Too popular to jazz

Môj posledný rozhovor pre Korzár pred polročným sabbaticalom.

AMC Trio
AMC Trio
AMC Trio: Príliš populárni na džez. Rozhovor s jubilujúcimi prešovskými džezmenmi vyšiel pod týmto názvom na webe, Korzár ho zverejnil aj v prílohe Pohoda.
Podporiť článok môžete tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/22013645/muzikantske-amc-trio-prilis-popularni-na-dzez.html

Prečítať si ho môžete v nasledujúcich riadkoch

Jeden z nich hrával jazzrock, druhý pôsobil pri dnes už legende alternatívnej scény, tretí sa popri džeze venoval bigbítu a hral na svadbách. Pred štvrťstoročím sa dali dokopy, aby vytvorili skupinu pre súťaž v Žiline. Dnes patrí AMC Trio medzi najexportnejšie kapely na Slovensku, hráva so svetovými hviezdami, ale aj s Petrom Lipom a Balážovcami.

PREŠOV. AMC Trio sa na slovenskej hudobnej scéne pohybuje už štvrťstoročie. Stále prekvapí niečím novým. Džezová škatuľka je pre tento ansámbel priúzka. Na svojom konte má popový singel, fúziu s folklórom, spoluprácu so sláčikovým orchestrom i veľkými menami džezovej scény.

Od troch vyššie

A ako Peter Adamkovič, M ako Martin Marinčák a C ako Stano Cvanciger. AMC Trio. Kapela, ktorá dokáže hrávať v trojici, ale aj v širšej zostave AMC Trio Unit s gitaristom Samom Marinčákom (áno, Martinov syn), perkusionistom Mirom Szirmayom a klávesákom Petrom Kočišom.
S tým to triom (až sextetom) si za štvrťstoročie zahralo kvantum muzikantov z domova i zo sveta, a tu treba zdôrazniť, že hrali autorské skladby AMC Tria. Naposledy sa na výročnom koncerte v rodnom Prešove s AMC Triom predstavil zo svetovej džezovej elity Michael „Patches“ Stewart, k čomu dopomohlo, že tento Newyorčan aktuálne žije vo Varšave. Nechýbal Peter Lipa, Ľudová hudba Stana Baláža, Matúš Jakabčic či sláčikové kvarteto s Adriánom Harvanom. Pre chorobu nemohla prísť speváčka Lina Mayer.

Dôvod vzniku? Festival v Žiline

Kapela vznikla pred 25 rokmi vlastne náhodou. „Všetci sme inklinovali k akustickému džezu, “ vysvetľuje Stanislav Cvanciger, ktorý v tom čase pôsobil s Martinom Marinčákom v S Quartete. Spolu vystúpili v Žiline na Slovenskom jazzovom festivale, kam chceli ísť s novou zostavou, ako klavírne trio. V miestnosti č. 83 na „pégečke“ spravili nahrávku, poslali ju organizátorom. Vybrali ich a AMC Trio celú súťaž vyhralo. Martin získal navyše cenu za najlepší inštrumentálny výkon, hoci basgitaru vymenil za kontrabas len tri mesiace predtým.
Podľa Marinčáka ale môže za výhru v súťaži Peter, v tom čase odetý do vojenskej uniformy. „Preto sme tak dobre hrali, lebo bol v hroznom rozpoložení. Nechala ho dlhoročná frajerka, “ prezrádza. „Načo toto vyťahuješ, “ prikyvuje Peter Adamkovič. AMC Trio bolo na svete.

Stál pri zrode Ali ibn Rachid

Muzikanti sa poznali už skôr. Stano hrával s bratom, dodnes aktívnym hudobníkom v niekoľkých zoskupeniach, Peter hral v Tralala Bande Miloša Železňáka.i v jazzrockovom zoskupení Adacta. S Ľubom Šamom, Mirom Mikšíkom a už aj Martinom Marinčákom mali krátko formáciu Diskrétna spoločnosť.
Martin stál pri zrode jednej z najväčších legiend slovenskej alternatívnej scény. „Ali ibn Rachich sme založili s Ľubom Burgrom. Hneď sme mali ambíciu robiť vlastné veci. Ťahal som to viac smerom k jazzrocku a Ľubo viac smerom k alternatíve, “ spomína na toto obdobie M. Marinčák. Potom strávil zopár mesiacov v Amerike a po návrate sa už ku kapele, ktorá práve nahrávala album, nepridal. Burgrov hudobný smer prevážil. A je to dobre. Martina to ťahalo viac ku džezu.

Rozlet AMC Tria po súťaži v Žiline pribrzdil odchod bubeníka Stana do Bratislavy. Prijal lano od Petra Lipu.
„AMC Trio hralo ďalej po celý ten čas, hoci logicky nie až tak často, “ vysvetľuje bubeník. Peter s Martinom sťaby hudobné dvojičky hrali s kadekým, v rôznych zostavách. Na bicie ich v Stanovej neprítomnosti najčastejšie sprevádzal - dokonca aj pod názvom AMC Trio - Mišo Gál. Po celé deväťdesiate roky i začiatok nultých.

Cédečku sa dlho bránili

Vtedy ešte nebolo zrejmé, že práve z AMC Tria bude ťažisková kapela pre túto trojicu hudobníkov. Z Martinovej iniciatívy v repertoári postupne pribúdali autorské kompozície, naživo už boli známou kapelou. No s prvým cédečkom si dali poriadne načas, dokonca sa mu dlho bránili.

„Roky sme hrávali džezové štandardy a bolo rozumné, že sme nič také nenahrali. S tým by sme dieru do sveta neurobili. Martin stále presadzoval, aby sme robili niečo vlastné, “ vraví Peter Adamkovič, ktorý sa na autorstve skladieb podieľa spolu s Martinom Marinčákom.

Skupina navyše váhala, či nahrávka nezabije čaro chvíle. „Začínali sme mať pekné úspechy s vlastnými vecami a ľudia sa dožadovali nahrávky. My sme boli na pochybách. Jednak nad tým, aké je naše smerovanie. A objavila sa medzi nami myšlienka, až filozofická, či nie je krajšie nezaznamenávať niečo, čo je abstraktné. A má krásu práve v tom, že na pódiu neuchopiteľné, “ vraví Martin.

To už prešlo od vzniku AMC Tria vyše dvanásť rokov, koncertne známu kapelu na cédečko prehovoril vydavateľ Ján Sudzina (Hevhetia) a ich priateľ a sponzor Miro Ivančo. Debut sprevádzali pôrodné bolesti.
„Nahrávali sme v Žiline a nebolo to dobré, “ priznáva Stano Cvanciger. Radikálne sa vtedy k tomu postavil Martin Marinčák, ktorý k nevôli spomínaných podporovateľov skupiny nahrávanie zrušil. „Nahrali sme to o rok na to, za vlastné peniaze, “ dopĺňajú ho kolegovia.
Hľadali dobré štúdio s veľkým klavírom, našli ho v poľskej Wisle a vznikli tam dve cédečká. Debut Thor-iza vyšiel v roku 2006. Bol bez hostí, zaznamenal široký ohlas a piesne z neho kapela dodnes hráva na koncertoch.

Ulf posunul kapelu do Európy

Zato na druhej platni (doslova platni, Hevhetia ju vydala aj na dodnes cenenom vinyle) Soul of the Mountain (2008) už hosť bol a to hviezdny, švédsky gitarista Ulf Wakenius.
„Bral nás ako priateľov, muzika sa mu páčila, stále opakoval, že sme kapela a on nie je hosť. Cítil sa s nami fajn, rozumeli sme si, “ pochvaľuje si túto spoluprácu Stano.
„Hovoril, že sme perspektívni, lebo hráme niečo originálne, svojské s peknou melodikou, “ pripájajú sa kolegovia a dobové články ich slová potvrdzujú. S Ulfom nahrali aj ďalší album Waiting For A Wolf (2011). O jeho obľúbenosti svedčí aj fakt, že titulná skladba má zhruba 28-tisíc prehratí na Spotify. Pri oboch albumoch s Ulfom stoja za zmienku aj nádherné obaly Dušana Pončáka.

Bola to prvá spolupráca kapely s inštrumentalistom svetovej úrovne, rozhodne nie posledná. AMC Trio sa dostalo do povedomia a prebrázdilo Európu. Ak to vezmeme podľa setových strán na západe hralo v Írsku, Škótsku i Anglicku, na juhu v Taliansku a vo Francúzsku, na výhode na Ukrajine, len na severe najďalej v Poľsku. Hoci Ulf je Švéd, Škandinávia zatiaľ kapelu ešte len čaká.

Hviezdy hrajú s východniarmi

Spolupráca AMC Trio s hviezdnymi hosťami hrajúcimi repertoár Prešovčanov pokračovala. Z tých zahraničných to boli napríklad fenomenálny saxofonista Erik Marienthall, spomínaný trubkár Michael „Patches“ Stewart, saxofonista Bill Evans, gitarista Mark Whitfield či najnovšie Regina Carter, aktuálne odborným časopisom vyhlásená za najlepšiu džezovú huslistku na svete a nominovaná na Grammy. Objaví sa i na novom cédečku.

To je len zlomok hostí. Doteraz asi „najväčšou rybou“, ktorú AMC Trio ulovilo, bol trubkár Randy Brecker, jedno z najväčších mien džezovej histórie. Zabŕdol aj do iných oblastí. Spolupracoval so skupinou Aerosmith či Frankom Zappom. S AMC Triom koncertoval naživo, z čoho sa zachoval televízny záznam a podieľal sa na nahrávaní albumu One Way Road To My Heart (2013), ktorý vyšiel v Nemecku.

„Randy nám pomohol, poznal vydavateľa, “ opisujú hudobníci tento úspech, ktorý ďalej nepokračoval, keďže label pre zdravotné problémy majiteľa predčasne skončil. Aj preto si, napriek ponukám zo Slovenska i Rakúska, vydala kapela ďalšie cédečko Very Keen Attack (2016) sama. „Považujem ho za úplne najlepšie cédečko, aj preto, že sme mali úplnú kontrolu nad produkciou, nahrávali doma, ako rocková kapela po stopách. Dali sme si záležať, aby sme s každým hudobným momentom boli spokojní, “ vraví P. Adamkovič.
Kapela zmenila spôsob nahrávania i drajv. „Musel som pozmeniť rytmy, celú koncepciu bicích, “ dopĺňa bubeník S. Cvanciger. V niekoľkých skladbách na albume hosťuje ďalšie veľké meno, gitarista Philip Catherine. Publicista Patrick Španko po vydaní tohto cédečka označuje AMC Trio za „najexportnejšiu slovenskú kapelu“.

Zaručená kombinácia úspechu: Lipa, folklór, pop

A AMC Trio opäť prekvapuje. Zvlášť domácich priaznicov. Napríklad popovým singlom Take Me To The Sky so speváčkou Linou Mayer.
„Chceli sme speváčku na našu prvú autorskú spievanú vec. Vyskúšali sme ich zopár a Karolína sa nám páčila najviac. Bol to skôr pokus. Pre rádiá to je ťažký džez, “ smeje sa M. Marinčák. A pre ortodoxných džezmenov je zas tento singel čistý pop. To je poloha, ktorá kapele vyhovuje, voľne sa pohybovať medzi žánrami.
Podobný prípad je ďalšia spolupráca, z ktorej vzišiel komerčne najúspešnejší projekt kapely. AMC Trio spojilo svoje sily s folkloristami, s Ľudovou hubou Stana Baláža.

„Džezmeni urobia to, že zoberú ľudovú melódiu, dajú tam obohatené akordy, pomenia harmóniu a hrajú to ako džez. To nie je ťažké. My sme si povedali, že toto nechceme robiť.
Ale dve živé kapely sa začnú miešať, takto to dovtedy nikto nerobil, “ opisuje netradičnú fúziu Martin. Balážovcov považuje za najlepšiu kapelu hrajúcu čistý folklór. S týmto projektom pochodili celú strendú Európu, spoločné cédečko sa dobre predáva dodnes.
Hoci pre ľudovkárov je to prílš džez a naopak, ľudia to prijali. Zvlášť muzikanti. Cédečko získalo cenu Esprit, AMC Trio si ju môže zaradiť k RadioHead_award za „nemecký“ album.

V tomto projekte chcú pokračovať, podobne ako v spolupráci s dlhoročným parťákom Petrom Lipom. Naspieval staršie i nové veci AMC Tria, pravidelne koncertujú a robia už aj na platni. Zároveň začali točiť u Stana Baláža aj nový radový album.
Fanúšikova sa teda majú na čo tešiť. „Reálne ciele sú tie, aby nás volali hrať na dobré festivaly po Európe. Netreba mať sny, že chceme byť hviezdy, ale chceme doviesť našu hudbu k čo najviac ľuďom, “ hovoria muzikanti z AMC Tria, ktorí majú na otázku, prečo práve džez, jednoznačnú odpoveď. „Niekto to hrať musí.“

(foto: archív, december 2018)

 
9.4.2019 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 619 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS