dnes je Monday - 9. December 2019 - Izabela | zajtra Radúz

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Luboš Javůrek - Bokomara a Veselá tráva

Po prvej platni moravskej skupiny Bokomara Okno do ulice, ktorá vyšla v roku 1992, natočila táto formácia ešte ďalšie štyri albumy, kapela je ale známejšia zo živých vystúpení. Na prešovskom Festivale dobrej hudby - Sigord 2001 sme sa porozprávali s Lubošom Javůrkom, zakladateľom Svazu moravských masožroutů, gitaristom, harmonikárom, spevákom a autorom väčšiny piesní nielen Bokomary, ale aj Veselej trávy, ktorú predstavil aj v Prešove.

Predsa len ste skôr známy z Bokomory, môžete teda trochu predstaviť Veselú trávu?

- Veselá tráva je úlet. Mal som v šuflíku rôzne srandovné piesne, ktoré sa práve do Bokomary nehodili. Pretože tam, kde bývam, na dedine neďaleko Slavkova, býva blízko aj partia dobrých muzikantov, tak sme urobili toto „záujmové združenie“ a hráme si pre radosť. Na odreagovanie.

Ono ani Bokomara nehrá muzika, ktorá by bola nejaká vážna, má v repertoári aj odľahčenejšie skladby, napríklad tú o mäsiaroch... Bolo teda nutné zakladať Veselú trávu?

- Nie, ale pri nej si človek trochu oddýchne aj od muzikantov, pretože keď spolu hráme dlho, tak časom vzniká aj určitá „ponorka“. Vo Veselej tráve je nová krv, chlapcov to baví, mňa to baví tiež, hráme teda vyložene pre radosť.

Zaujímavý je aj názov kapely. Prečo sa voláte práve Veselá tráva?

- Prečo napríklad existuje Druhá tráva? (smiech) Neviem, proste mi to tak napadlo, ide o veselú vec, tak som to urobil ako Veselú trávu.

Veselá tráva a najmä Bokomara často hráva na rôznych festivaloch. Máte nejakých spriaznených muzikantov, alebo naopak, tých, s ktorými by ste povedzme na jedno pódium nevystúpili?

- Myslím, že to nie je o tom. Človek keď ide na pódium, je tam za seba. Je jedno, či tam niekto iné je alebo nie je, jednoducho prídem na pódium a musím presvedčiť ľudí, alebo sa o to aspoň snažiť, že teraz som tam ja a chcem niečo predviesť. Myslím, že všetko smeruje k tomu, že muzika sa bude čoraz viac spájať dokopy a už nebude extra folk, extra country, pesničkári, či bigbít. Myslím, že v Čechách už to funguje. Mišík jazdí všade, Bluesberry, Krausberry a ďalšie kapely tiež, myslím, že sa to celé prepojí, čo je podľa mňa rozumné.

Po roku máte opäť zastúpenie na Festivale dobrej hudby - Sigord v Prešove, tentoraz dokonca dvojnásobné. Máte teda nejaké špeciálne kamarátske vzťahy s tunajšou muzikantskou a organizátorskou partiou?

- Špeciálne nie, ale napríklad u nás v dedine, ktorej Vlasta Redl hovorí Tramtáryje, robíme viaceré akcie - koncerty, či futbalové zápasy a oni zas chodia k nám. Je príjemné sa takto stretávať. Som rád, keď k nám prídu ľudia, aj preto som postavil dom, aby bol veľký a aby mohla prísť partia a urobiť si radosť. Pretože to nie je len o hraní na pódiu.

Foto: Iveta KOMENDOVÁ

 
8.3.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 17583 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS