dnes je Tuesday - 13. November 2018 - Stanislav | zajtra Irma

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Úspešní Prešovčania v zahraničí III - Tomková, Šmeral, Horváthová

Tri príbehy úspešných Prešovčanov v zahraničí. Lekárka – detská psychiatrička Jana Tomková, ktorá sa usadila na Zelenom ostrove v Írsku, hudobník Ron Šmeral, fungujúci na španielskych Kanárskych ostrovoch a Alena Horváthová, ktorá pôsobí v Anglicku v sociálnych službách a prekladá.

Nasledujúce tri príbehy sú zo seriálu Prešovských novín o úspešných Prešovčanoch.
Prinášam podstatnú časť z nich, ale zďaleka nie celé. Ak vás niektorý z nich zaujal (príp. z neho chcete citovať), kliknite na príslušný link a cez piano si ho môžete prečítať celý. Ak piano nemáte, pokojne si ho objednajte priamo cez daný článok, je to lacné a podporíte dobrú vec. Príjemné čítanie.

Janka Tomková

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7889295/zamilovala-si-irsko-dnes-tam-posobi-ako-detska-psychiatricka.html

Mladej lekárke z Prešova sa tak zapáčilo Írsko, že sa doň presťahovala. Janka Tomková opustila miesto v prešovskej nemocnici, usadila sa na Zelenom ostrove a robí tam detskú psychiatričku.

Keď ukončila Janka Tomková (37) z Prešova štúdium medicíny, chcela si oddýchnuť od zaužívaného kolobehu.
Išla na pol roka do západného Írska ako au-pair starať sa o deti. A do tejto krajiny sa zamilovala.
„Vrátila som sa domov a išla som pracovať na geriatriu. Stále mi však vŕtalo hlavou, že sa chcem vrátiť do Írska. Je tam nádherne. Je to taká zázračná krajina, “ hovorí Prešovčanka, ktorá dnes žije v Írsku a pracuje tam ako detská psychiatrička.
Z Prešova sa rozhodla odísť ako tridsaťročná doktorka z geriatrie, pričom začínala ako čašníčka v Londýne.
„Povedala som si, že obetujem pol roka zo svojho života a ak dovtedy nájdem niečo v medicíne v Írsku, idem tam a ak nie, vrátim sa na Slovensko.“
Našla. Tri týždne bola čašníčkou v Londýne, potom štyri mesiace robila opatrovateľku v domove dôchodcov a tak sa od kamaráta, o ktorom ešte bude reč, dozvedela o konkurze v Írsku.
„Bol to konkurz na pozíciu na lôžkovo-ambulantnej psychiatrii. Zúčastnilo sa ho asi desať mužov a ja, prišla som rovno z lietadla, špeciálne som sa nepripravovala. Štyridsať minút po konkurze mi volali, že mám robotu, “ spomína Janka Tomková.
Človek by si povedal, koľko lekárov z Prešova asi tak môže robiť detskú psychiatriu na Zelenom ostrove. Každopádne, Janka nie je sama.
Je tam aj Michal Vrabec, jej kamarát z mladých čias. Bol to on, kto jej povedal o spomínanom konkurze, istý čas spolu pracovali v jednej nemocnici.
„On potom odišiel a mne povedala šéfka, že máš toľko energie, si zanietená, choď do Dublinu. Tam je najlepšia psychiatrická schéma. Ťažko sa je na ňu dostať, ale že mám skúsiť...“

(...)

Ešte ako stredoškoláčka bola rok v Dánsku, kde sa zdokonaľovala v jazyku. V rokoch 2008 až 2014 sa na cestách a necestách sprevádzali spolu s kamarátkou Martinou, ktorá je ako jej rodina.
Najťažšie chvíle v zahraničí zažila v čase, keď bola jej dcéra vážne chorá. Pracovný život tiež nie je taký jednoduchý, ako vyzerá zvonku.
„Je to drina. Bežný pracovný týždeň má aj 100 - 115 pracovných hodín plus prezentácie, vzdelávanie sa a podobne.“
Medzi prácou v Írsku a na Slovensku je veľa rozdielov. „Prvý rozdiel je ten, že v Írsku málokto robí do štvrtej popoludní. Tam, aj keď skončí oficiálna pracovná doba o piatej, je potrebné dorobiť veci.“
Problém je nedostatok lekárov. Mnoho Írov odišlo z ekonomických dôvodov v posledných rokoch za prácou do Británie, USA či na Nový Zéland: „Skoro všetci, čo som s nimi robila pred dvomi rokmi, už sú preč.“
(...)
„Ľudia sú veľmi milí. Všetci sa usmievajú. Prejdeš po dedine či meste, kde nikoho nepoznáš, všetci sa s tebou dajú do reči. Žiadne zachmúrené tváre, “ vraví Prešovčanka, ktorá si tam našla aj životnú lásku.
Stalo sa tak v bare, kam si sadla s kamoškou. Zaujímavosť je, že bar je v Írsku plný až vtedy, keď „ľudia začnú vypadávať z dverí a keď sa nepretlačíš k pultu“.

(...)
Viac na: http://presov.korzar.sme.sk/c/7889295/zamilovala-si-irsko-dnes-tam-posobi-ako-detska-psychiatricka.html
+ bonus: Tomčanina kamoška Cipa, po tomto článku sa objavila aj v šou Milujem Slovensko: http://presov.korzar.sme.sk/c/7876252/pravnicka-cipa-uspela-s-dizajnom-so-slovenskymi-ornamentmi.html

-

Ron Šmeral

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7864917/ron-smeral-na-stare-kolena-sa-vratim-a-prevalcujeme-domovy-dochodcov.html

Meno Ronalda Šmerala je pre znalcov prešovskej hudobnej scény pojmom. Tento muzikant však už dlhé roky žije v Španielsku. A darí sa mu.

V osemdesiatych rokov viedol Rony Šmeral obľúbenú novovlnnú kapelu Záhoráck Band. New wave vtedy fičala a táto skupina bola na vrchole lokálnej scény.
Bol tiež členom v tom čase známej slovenskej skupiny Basta fidli a spolupracoval s mnohými ďalšími interpretmi (od Prešovčiat po Anku Servickú a Šarišan). Hudbe ostal verný aj po odchode zo Slovenska.
Hudobník na plný úväzok
„Venujem sa výhradne muzike v jej rôznych podobách. Pracujem ako gitarista v jednom velikánskom hoteli na ostrove Gran Canaria. Agentúra ma tiež predáva ako saxofonistu v samostatnom programe a ako pianistu do pianobarov, taktiež do hotelov, ktorých tu je kopec. Produkujem, komponujem, podieľam sa na produkciách show pre našu agentúru, aranžujem pre kanárskych umelcov… Som značne vyťažený. A tak to mám rád, “ vraví Ron Šmeral o svojom terajšom pôsobisku v Španielsku, presnejšie na Kanárskych ostrovoch.
Nakoľko je úspešný, posúdiť nevie. Teší ho však, že sa môže živiť tým, čo ho celý život bavilo.
„Svoju robotu mám rád, dá sa povedať, že som vyhľadávaný muzikant, finančné problémy nemám, rovnako ani šéfa, ktorý by mi znepríjemňoval život na poradách. Som šťastný, “ teší sa zo života.
Do Španielska prišiel ako muzikant a nikdy nič iné nerobil. Popri tom si však dorába skúšky, aby mohol robiť súdneho tlmočníka. Považuje to za príjemnú zmenu.
Profesionálnym hudobníkom sa stal R. Šmeral hneď po revolúcii. Za pomerne dramatických okolností.
„Jedným z viacerých dôvodov môjho definitívneho odchodu zo školstva 'do muziky' v apríli 1990 bolo odvolanie nášho riaditeľa Vojta Kollarčíka z okresného domu pionierov mládeže, kde som dovtedy pracoval na oddelení estetickej výchovy. Aj napriek tomu, že sme si ho v tých búrlivých porevolučných dňoch 1989 sami znovuzvolili v demokratických voľbách za riaditeľa. Prišiel nejaký blbec, posadil nás všetkých do klubovne a začal ho tam pred nami, pracovníkmi, pérovať ako malého chlapca... Dodnes ľutujem, že som sa vtedy nepostavil a nevykopal toho čerstvého samozvaného demokrata zo dverí. No nič, zaváhal som, “ spomína.
(...)
Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7864917/ron-smeral-na-stare-kolena-sa-vratim-a-prevalcujeme-domovy-dochodcov.html

-

Alena Horváthová

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7991852/presovcanka-meno-nam-v-anglicku-kazia-ti-ktori-tam-idu-pre-davky.html
Do Anglicka išla pôvodne len na pár mesiacov. Na Britských ostrovoch žije Alena Horváthová desať rokov, uchytila sa v štátnej správe a pôsobí aj ako úradná prekladateľka. Aj po toľkom čase stále zvažuje, či sa vrátiť domov.
Po skončení štúdia na Obchodnej akadémii v Prešove sa Alena Horváthová (34) z neďalekého Záhradného vybrala do Anglicka.
„Bolo to v roku 2005. Pôvodne som tam išla na pár mesiacov ku kamoške. Trochu zarobiť a naspäť domov. No stále som tam, “ opisuje svoj príbeh.
Po škole síce našla v Prešove prácu ako účtovníčka, ale zahraničie ju lákalo. „Neviem prečo som ostala. Človek si skrátka zvykne na ten život, “ vysvetľuje.
Žije v Bradforde, neďaleko Leedsu, a robí v štátnej správe (council), na odbore sociálnych vecí.
„Starší ľudia, ktorí majú nejaké zdravotné postihnutie a potrebujú pomoc, majú gombík emergency, stlačia ho a ja im pošlem, koho potrebujú, “ v skratke predstavuje svoju prácu.
Okrem toho robí úradnú prekladateľku pre súdy a nemocnice do slovenčiny a češtiny. Poľštinu si netrúfne, musí ovládať odbornú terminológiu.
Paradoxne, práve rečová bariéra jej spočiatku spôsobovala najväčšie ťažkosti. „Najťažší bol jazyk. Na Slovensku som sa učila angličtinu deväť rokov a myslela som si, že keď prídem do Anglicka, budem bez problémov 'spíkovať'. No keď som tam prišla, mala som pocit, že im vôbec nerozumiem. Iný prízvuk, iné vyjadrovanie sa, trvalo mi to pár rokov, kým som sa do toho úplne dostala. Musí sa to dosať do uší.“
Teraz sa jej niekedy pritrafí, že začne v duchu rozmýšľať po anglicky. Prípadne pri slovenskom rozhovore povie vetu po anglicky.
Je problém uchytiť sa vo Veľkej Británii v štátnej správe? „Môj prvý džob bol, že som robila čašníčku. Pol roka, 60 hodín týždenne, za menej než minimum. Potom som robila päť rokov účtovníčku v jednej firme, to už samozrejme bolo lepšie a potom som si našla prácu v štátnej správe. Najprv v oddelení 'housingu', teraz na tej sociálke, “ vraví A. Horváthová.
„Život je lepší tam, lebo je tam vyššia životná úroveň. Čo sa týka práce a pláce, “ porovnáva. „Angličania majú veľmi dobrý sociálny systém. Hoci je pravda, že už sa začína zhoršovať, lebo dosť veľa Slovákov nám tam urobilo zlé meno. Tí, čo sú len na sociálnych dávkach. Zhoršuje sa to, dosť Slovákov odchádza späť domov.“
(...)
vrátim, “ odkazuje im

Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7991852/presovcanka-meno-nam-v-anglicku-kazia-ti-ktori-tam-idu-pre-davky.html

+ bonus, ďalšie príbehy Prešovčanov v Anglicku: http://presov.korzar.sme.sk/c/7846304/osudy-vychodniarov-ktori-sa-rozhodli-odist-za-pracou-do-anglicka.html

Foto: frk a archív PN (Ron)

Ďalších šesť príbehov o úspešných Prešovčanov v zahraničí:
http://www.frenky.sk/clanok/1055/uspesni_presovcania_v_zahranici_ii-__jurcisin-_skalsky-_laurent-skrabalova.html
http://www.frenky.sk/clanok/1044/uspesni_presovcania_v_zahranici_-_sirota-_corbova-_hudak.html

 
8.10.2015 | Pridal: Michal Frank | Iné | čítané: 1809 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS