Nasledujúce tri príbehy sú zo seriálu Prešovských novín o úspešných Prešovčanoch.
Prinášam podstatnú časť z nich, ale zďaleka nie celé. Ak vás niektorý z nich zaujal (príp. z neho chcete citovať), kliknite na príslušný link a cez piano si ho môžete prečítať celý. Ak piano nemáte, pokojne si ho objednajte priamo cez daný článok, je to lacné a podporíte dobrú vec. Príjemné čítanie.

Jozef Jurčišin

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7791189/znameho-novinara-joza-jurcisina-zavialo-do-polska.html

Jozef Jurčišin je takpovediac legendou medzi prešovskými novinármi. V meste pri Toryse ho však vídať pomenej. Hoci stále sleduje dianie v regióne a prispieva do novín, väčšinu svojho pracovného času trávi v poľskom Rzeszówe.

PREŠOV. Dlhoročný novinár Jožo Jurčišin si počas svojej kariéry prešiel viacerými médiami. Od podnikových novín po celoslovenské, bol tiež prvým porevolučným šéfredaktorom Prešovských novín.
Okrem toho písal napríklad pre Korzár, SME, Národnú obrodu, Pravdu, roky bol redaktorom agentúry TASR a naposledy viedol lokálny mesačník Veľkošarišan, kam prispieva dodnes. Roky stál na čele novinárskej organizácie v kraji.

Potom našiel pracovné uplatnenie v Poľsku a nás zaujímalo, ako sa mu darí. Ponuka rozhovoru bývalého kolegu prekvapila. „Neviem, či patrím do skupiny Úspešní Prešovčania v zahraničí. Kým za vlády komunistov sa nesmelo z princípu pochybovať bezmála o ničom, tak terajšia doba má rada ľudí ráznych, odhodlaných a rozhodných, nie pochybovačov, ja som ním zostal naďalej, ale či som úspešný? A ako sa dá zmerať úspech? V rodine? V práci? V materiálnom bohatstve? Mám stále tú istú jednu a dobrú ženu, spolu sme viac ako 40 rokov. Máme spolu dvoch synov, sú zdraví, držíme pokope, “ spustil Jožo.

S vyslovenou otázkou, či je to úspech.
„Celý život som pracoval a pracujem ako zamestnanec. Neviem podnikať. Vždy som robil teda na druhých, ale viem sa postarať o seba. Cení sa to? A môžem byť Prešovčan? Narodil som sa v Mariánskych Lázniach, vyrastal v Nižnom Orlíku a vo Svidníku, odtiaľ som po gymnáziu odišiel študovať do Bratislavy, rok (1980) som bol na vojenčine v Prahe a od roku 1981 bývame v paneláku na prešovskom Sekčove. A tu v Prešove pracoval som ako novinár v rôznych redakciách nepretržite od roku 1983, “ zapochyboval si. Podľa nás však do tejto rubriky jednoznačne patrí.

(...)

„Odišiel som z viacerých príčin. Po odchode z postu spravodajcu TASR v Prešove v marci 2008 som pracoval v kultúrnom zariadení vo Veľkom Šariši, kde som robil noviny a všeličo iné. Keď sa však po voľbách v roku 2010 zmenilo vedenie mestskej samosprávy a došlo k menším konfliktom, tak som si povedal, že radikálne zmením všetko, “ objasňuje dôvody svojho odchodu.

(...)

Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7791189/znameho-novinara-joza-jurcisina-zavialo-do-polska.html

-

Vladimír Skalský

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7777208/vladimir-skalsky-praha-je-tretie-najvacsie-slovenske-mesto.html

Po vysokoškolských štúdiách ostal Prešovčan Vladimír Skalský v Prahe. Je predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí a stojí na čele nedávno otvoreného Slovenského domu.

PREŠOV. Študoval na „dolnom“ gymnáziu a po maturite v roku 1990 sa vybral do Prahy študovať teoretickú fyziku.
„Bolo to ešte v rámci spoločného štátu, Praha bola vtedy plná revolučného kvasu a entuziazmu, “ spomína na vysokoškolské štúdiá. Voľba školy bola jasná, už na gymnáziu vyhrával matematické a fyzikálne olympiády.
„Na výber som mal Prahu a Bratislavu, cesta vlakom na noc bola tam i tam podobná, vybral som si teda väčšie mesto a známejšiu univerzitu. Počas štúdia, ako to už býva, som v Prahe rozbehol toľko aktivít a nadviazal toľko kontaktov, že som tam už zostal, “ hovorí Pražan s dvojitým občianstvom.
„Žijem v Prahe, vlastne treťom najväčšom slovenskom meste po Bratislave a Košiciach - je tu totiž zhruba stotisícová slovenská komunita, celkovo v Česku až štyristotisícová, “ opisuje stovežatú, v ktorej sa cíti ako na Slovensku.
Do rodnej krajiny dochádza často, keďže v Bratislave má sídlo Svetové združenie Slovákov v zahraničí. „Je to strešná organizácia stovky najvýznamnejších slovenských spolkov a inštitúcií z 23 krajín sveta - od USA po Srbsko, od Švédska po Austráliu, “ opisuje organizáciu, ktorej predsedá, čo znamená aj časté cestovanie po svete.

Je tiež riaditeľom Slovenského domu v Prahe.
(...)
Skalský má aj ďalšiu funkciu, je viceprezidentom inštitúcie s názvom Európania vo svete (Europeans Throughout the World) v Bruseli. Popri funkcionárčení je tiež básnikom, esejistom a publicistom.
Začínal ako vedec v oblasti fyziky, prvú pracovnú zmluvu v zahraniční dostal ako zástupca šéfredaktora časopisu Korene, prvého slovenského časopisu v ČR. „Bolo čím ďalej tým jasnejšie, že sedím na dvoch koňoch, z ktorých každý uteká iným smerom, a že si budem medzi nimi musieť vybrať, “ vraví.
Zvažoval vstup do politiky.

(...)

Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7777208/vladimir-skalsky-praha-je-tretie-najvacsie-slovenske-mesto.html

-

Viktória Laurent-Škrabalová

Celý článok: http://presov.korzar.sme.sk/c/7750950/spisovatelka-viktoria-francuzsko-sa-stalo-mojim-domovom.html

Ako spisovateľka sa presadila až v zahraničí. Prvá kniha jej vyšla v slovenčine, neskôr uzrela vo Francúzsku dvojjazyčná básnická zbierka. Prešovčanka Viktória Laurent-Škrabalová sa usadila v Paríži natrvalo s manželom, ktorý si nechal jej meno. Aj s koncovkou -ová.

Najnovším literárnym počinom Viktórie Laurent-Škrabalovej sú dve poviedky vydané v knihe Literární naděje České republiky.
Je to paradox, Viktória nemá ani české občianstvo, ani v ČR nebýva, ale viackrát tam už publikovala. Na Slovensku vyšiel jej debut Ďalší psí deň pred dvoma rokmi, teda v čase, keď už bola usadená v Paríži.

Do Francúzska odcestovala so svojou láskou a jej manžel má dnes rovnaké priezvisko. Volá sa Alain Laurent-Škrabalová!

„Prvou prekážkou bol jazyk. Na presadenie sa vo Francúzsku musíte rozprávať plynulo francúzskym jazykom. Pri pracovných pohovoroch je to považované za dôležitý faktor integrácie. Ďalšou vecou je zvyknúť si na francúzsku mentalitu, “ opísala svoj život v zahraničí literátka.

(...)

Vo Francúzsku uspela, pričom literatúra je pre ňu stále koníček, nie hlavný spôsob obživy.
„Pracujem ako zástupkyňa manažérky vo firme pôsobiacej v oblasti leteckého priemyslu, robí materiál pre helikoptéry a lietadlá. Denne som v kontakte s francúzskymi aj zahraničnými dodávateľmi a klientmi. Naša firma má sídlo na avenue Champs-Elysées, “ povedala o svojej práci, ktorá bola hneď jej prvou po príchode do Francúzska. Pôsobí v nej už osem rokov.

(...)

Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7750950/spisovatelka-viktoria-francuzsko-sa-stalo-mojim-domovom.html

+ odporúčam aj tento článok, ktorý vyšiel o Vike:
http://presov.korzar.sme.sk/c/7611927/presovcanka-v-parizi-zivot-sa-po-utokoch-zmenil.html

Foto: frk, archív PN

(Ďalšie tri príbehy sú tu:
http://www.frenky.sk/clanok/1044/uspesni_presovcania_v_zahranici_-_sirota-_corbova-_hudak.html)